Čas je pre mnohé pracujúce matky luxus. Neustále balansujú medzi rodičovskými povinnosťami a kariérou. Vedia, že je nevyhnutné, aby hektický život nezničil ich srdečný vzťah s deťmi.
Výskumy dokazujú, že silný vzťah rodičov s deťmi chráni ich potomkov pred depresiami a úzkosťou.
Preto vám prinášame zopár trikov, ako môžete aj napriek zaneprázdnenosti ostať prepojení s vašim dieťaťom. A tieto tipy nevyžadujú žiadny extra čas.
Bohužiaľ, dnes sa kladie hlavný dôraz na vonkajší svet dieťaťa, nie na ten vnútorný. Správanie dieťaťa, jeho úspechy a aktivity sa stávajú pre rodičov tým jediným, na čom záleží.
Kvalita vnútorného sveta dieťaťa je pritom oveľa dôležitejšia. Ak je rodič pozorný a vnímavý, dokáže mu pomôcť, keď sa trápi, hanbí, bojí, cíti sa sklamané alebo trpí, pretože mu niekto ublížil.
Dieťa potrebuje vašu podporu, aby lepšie zvládlo svoje negatívne emócie. Vďaka vám sa cíti bezpečne a môže sa posunúť ďalej bez toho, aby sa cítilo zaťažené problémami. Empatia rodičov posilňuje vzájomné puto s deťmi, keď to najviac potrebujú.
Teória vzťahovej väzby vychádza z myšlienky, že ak je rodič naladený na vlnovú dĺžku svojho dieťaťa, dokáže ho upokojiť a utíšiť. Treba však upozorniť, že to nemá nič spoločné s poddávaním sa detským vrtochom a želaniam.
Rodič, ktorého máme na mysli, vníma, ako sa jeho dieťa cíti a preukazuje mu porozumenie, nezabúda však na očakávania, hranice a pravidlá.
„Si nahnevaná a ja ti rozumiem, no kabát sa na zem nehádže. Prosím ťa, zodvihni ho,“ je oveľa lepšie riešenie ako „Choď do svojej izby a ostaň tam, až kým sa neupokojíš!“
Aj štipka porozumenia deťom pomôže, aby sa lepšie upokojili. Ak je dieťa pokojné, skôr sa vám zdôverí s tým, čo sa deje v jeho vnútri.
Emocionálne zladenie je veľmi dôležité. Prinášame vám tri techniky, ktoré vám pomôžu priblížiť sa svojmu dieťaťu aj napriek množstvu povinností a nedostatku času.
1. Počúvajte. Nič neriešte
Mamy sú často odolné a nechcú počuť, keď sa im deti sťažujú a sú negatívne, pretože sa v takých chvíľach cítia pod tlakom a pociťujú povinnosť vyriešiť problém dieťaťa.
Napraviť či vyriešiť problém si vyžaduje veľa času a energie. Dobrou správou je, že mamy už viac problémy riešiť nemusia. Jedným z najrýchlejších spôsobov, ako môže rodič dieťaťu pomôcť, je porozumieť mu a dať mu svoje porozumenie úprimne najavo.
Predstavte si situáciu, že dieťa nechce ísť s kamarátmi na bazén, lebo sa mu nepáči, ako mu z plaviek vytŕča bruško. Namiesto toho, aby ste utekali do obchodu kúpiť mu nové plavky, buďte empatickí.
„Viem, bolí to, ak sa sama sebe nepáčiš. Tiež sa tak niekedy cítim. Je to ťažké.“ Len čo sa dieťa začne cítiť pochopené a pocíti vašu empatiu, upokojí sa a cíti sa menej osamelé so svojimi ťažkosťami.
Pokojné dieťa býva prístupnejšie tomu, aby ste ho upokojili a dodali mu odvahu. Ani si to neuvedomíte a dieťa bude riešiť svoj problém samo, pretože matka mu prejavila svoju empatiu.
2. Pomáhajte mu priebežne s problémami
Buďte tu preň vždy, keď vás potrebuje. Naučte ho rozlišovať medzi skutočným trápením a všeobecnými sťažnosťami. Sťažnosti môžete ignorovať.
Často sa stáva, že ak rodič nevenuje sťažnostiam nijakú pozornosť, samy sa vytratia. Sťažnosti sú zvyčajne pokusy dieťaťa vyhnúť sa niečomu nepríjemnému, čo sa dieťaťu nechce robiť (povinnosti, práca v záhrade, domáce úlohy či jedenie brokolice).
Súženie alebo trápenie sa od sťažnosti výrazne líši. Zvyčajne vyplýva zo strachu dieťaťa z možnej straty alebo z toho, že nemá dostatočné zručnosti, z nových výziev, z túžby po uznaní či z pocitu viny z dôvodu zvnútornenej zodpovednosti za traumatickú udalosť.
Ak rodič ignoruje trápenie dieťaťa, môže mu tým vážne ublížiť. Starosti detí nie sú o nič menšie ako starosti dospelých. Rodičia si často neuvedomujú, ako deti vnímajú svoje trápenie, pretože majú svoje vlastné.
Pokiaľ dieťa svoje problémy nevyjadrí a nepomenuje, môžu v ňom začať vyvolávať úzkosť. Dieťa, ktoré trpí úzkosťou, má problémy s upokojením sa a nedokáže si užívať život. Pravidelne sa dieťaťa pýtajte, či ho niečo netrápi a či je v poriadku.
Ak dieťa vyjaví svoje starosti, rodič si to musí vážiť. Ak má strach, že si nezvládne zapamätať kód ku svojej skrinke na strednej škole, mali by ste mu povedať: „Áno, rozumiem ti, je to veľká zodpovednosť. Tiež som z toho mávala strach. Čo by sa s tým dalo robiť?“
Ak je rodič voči trápeniu dieťaťa empatický, dieťa sa cíti pochopené a menej osamelé. Spolupráca pri hľadaní riešenia rodičov s deťmi spája.
A najdôležitejšie je to, že ak dieťa vidí, že mu rodič rozumie, otvorí sa mu so svojimi problémami aj nabudúce.
3. Počúvajte
Zastavte sa a vypočujte svoje dieťa, ak vám chce povedať svoj veselý zážitok zo školy. Počúvajte ho s otvoreným srdcom a úprimným záujmom.
O 20 rokov si budete priať, aby vám zavolalo. Ak vám dieťa nerozpovie každý deň, čo sa stalo v škole, opýtajte sa ho na to vy. Keď vo vašom hlase zachytí skutočný záujem, určite sa rozhovorí.
Pocit bezpečia dieťa napĺňa vnútorným pokojom a dôverou v seba samého. Sila dieťaťa vyplýva z jeho charakteru, nie z materiálnych vecí, popularity alebo úspechov.
Ak sa dieťa cíti v bezpečí a je šťastné, dokáže zvládnuť takmer všetko. Preto sa nezameriavajte výlučne na jeho správanie, aktivity a ako sa mu darí vo vonkajšom svete, ale na jeho vnútorné pocity.
Buďte mu nablízku – na ničom inom tak nezáleží. Život je zložitý a rodič je pre dieťa tým najlepším spojencom.
Zdroj: psychologytoday.com, Spracoval: Skvelyrodic.sk
Pridaj komentár