Či už vám dieťa povie, že to urobí o chvíľku, alebo vaše požiadavky úplne odignoruje, je veľmi náročné a frustrujúce dohadovať sa s ním, ak neposlúcha.
Niektorí rodičia rezignujú a urobia to namiesto dieťaťa, iní sa v snahe dosiahnuť spoluprácu detí uchyľujú ku kriku a vydieraniu.
Ak vaše dieťa na prvýkrát nereaguje na to, o čo ho žiadate, porozmýšľajte nad tým, akým spôsobom mu to hovoríte. Táto pätica chýb, ktorých sa často dopúšťame, znižuje predpoklad, že dieťa poslúchne:
1. Zadávate mu priveľa príkazov
Dieťaťu dávate denne množstvo „príkazov“ – aby si pozbieralo rozhádzanú bielizeň, prestalo trieskať vidličkou po stole a podobne.
Ak sa často správa nemiestne, potom sa dá predpokladať, že tých príkazov a zákazov dostáva oveľa viac ako iné deti.
Keď budete dieťa bombardovať zbytočnými požiadavkami ako „Nekresli za čiaru“ alebo „Pekne si vyhrň ponožky“, úplne váš hlas prestane vnímať.
Budete preň len ako zvuková kulisa, pretože mu neustále dávate rady a upozorňujete ho na veci, ktoré vôbec nie sú podstatné.
Prikazujte a zakazujte naozaj len vtedy, keď je to nevyhnutné. Pokyny, ktoré vychádzajú z vášho presvedčenia, že takto je to lepšie, sa snažte vynechať.
Možno pre vás nie je príjemné dívať sa na dieťa, ako robí veci po svojom a úplne inak, ako je podľa vás správne, no pričasté zasahovanie má na dieťa vážne negatívne dôsledky.
2. Vaše pokyny sú slabé
Pri zakazovaní alebo prikazovaní na slovách veľmi záleží.
Ak dieťaťu poviete „Mohol by si si ísť, prosím ťa, umyť zuby?“, tak mu vlastne nevedomky dávate na výber.
To isté platí aj pri vetách ako „Ihneď si uprac hračky, dobre?“ Ak zadávate inštrukcie týmto spôsobom, ste pre dieťa menej autoritatívni.
Príkazy a zákazy musia byť jasné a nemôžete ich hovoriť dieťaťu tak, akoby ste žiadali suseda o láskavosť. Buďte autoritou a používajte pritom pokojný, ale pevný a rozhodný tón hlasu.
3. Dookola opakujete príkazy
Ak neustále „domŕzate“ a dieťaťu všetko 100-krát opakujete, naučí sa, že veci vôbec nemusí robiť na prvý raz.
Pochopí, že inštrukcie mu niekoľkokrát zopakujete a nemá žiadnu motiváciu, aby poslúchlo ihneď.
Prestaňte hovoriť, že už ste mu kázali 10-krát vypnúť počítač. Prikážte mu to len raz. Potom by mala prísť fráza AK…, TAK… a upozornenie, aký bude mať neuposlúchnutie dôsledok.
Nedovoľte dieťaťu, aby vaše požiadavky ignorovalo, alebo aby odďaľovalo vykonanie úlohy, ktorú ste mu zadali.
4. Nevyvodzujete z jeho správania dôsledky
Ak poviete dieťaťu, že si má ísť umyť zuby, ono sa ani nepohne a vy na to nijako nereagujete, naučí sa, že poslúchať netreba.
Neustále vyhrážanie typu „Keď si ihneď nepôjdeš umyť zuby, tak si ma neželaj!“ takisto nemá žiadny zmysel, najmä ak dieťa vyviazne zo situácie bez dôsledkov.
Keď dieťa neurobí to, o čo ho žiadate ani po upozornení, je nevyhnutné, aby ste vyvodili dôsledky. Zabavte mu tablet alebo telefón na celý deň, alebo ho prinúťte ísť do postele skôr.
V každom prípade musí prísť nejaký negatívny dôsledok za nemiestne správanie, ktorý ho bude v budúcnosti motivovať poslúchať.
5. Zabúdate na pozitívnu spätnú väzbu
Bez pozitívnej pozornosti a pozitívnej spätnej väzby dieťa stráca motiváciu plniť to, o čo ho rodičia žiadajú.
Samozrejme, netreba mu dávať peniaze za každú domácu prácu ani ho brať do parku zakaždým, keď si dá po sebe riady do drezu. Pozitívne upevňovanie dobrého správania je však pre úspech nevyhnutné.
Za okamžitú reakciu a spoluprácu ho pochváľte.
„Keď som ti povedala, že máš vypnúť televízor, zvládol si to výborne a vypol si ho ihneď, to je chvályhodné,“ alebo „Vďaka, že si prišla k stolu hneď, ako som na teba zavolala“ vám pomôžu upevniť želané správanie u vášho dieťaťa a povzbudia ho k tomu, aby vás poslúchalo.
Zdroj: verywellfamily.com, Spracoval: Skvelyrodic.sk
Pridaj komentár