Detskí psychológovia od rodičov veľmi často počúvajú takéto sťažnosti:
„Naozaj sme sa snažili zaviesť doma pravidlá. Vysvetlili sme si, že za nedodržiavanie pravidiel budú také a také postihy. Ale nemalo to žiadny efekt!
Stále nerešpektuje pravidlá/správa sa nezdvorilo/klame/manipuluje/okolkuje/vzdoruje a nič naň nezaberá!“
Znie vám to povedome?
Veľa rodičov je zaseknutých a nevie sa z tohto „vzorca“ vymaniť. Sú naštvaní, lebo ich dieťa nereaguje na žiadny nový prístup. Pre niektorých rodičov bolo osožné, keď si položili nasledovné otázky:
1. Pristupujem k vyvodzovaniu dôsledkov vždy konzistentne a dôsledne?
Odpoveďou často býva rozpačité nie alebo áno, ale…, prípadne svojím spôsobom…
Ak má vyvodzovanie dôsledkov fungovať efektívne, je nevyhnutné, aby ste boli dôslední.
Keď rodičia vyvodia dôsledky z nedodržiavania stanovených pravidiel len niekedy, deti rýchlo pochopia, že ich rodičia sú nedôslední a nespoľahliví. Potom sa snažia využiť situáciu vo svoj prospech – rozhodnú sa nespolupracovať, dúfajúc, že sa to celé zaobíde bez akýchkoľvek postihov.
Preto by rodičia nemali robiť unáhlené závery a viac sa snažiť dôsledne uplatňovať metódu využívania dôsledkov.
2. Sú všetci v rodine jednotní?
Občas sa stáva, že ostatní ľudia, ktorí sa o dieťa tiež starajú (opatrovatelia, starí rodičia a pod.), nie sú o vašich dohodnutých pravidlách a následných dôsledkoch po ich porušení informovaní. Problém nastáva aj vtedy, ak o tom vedia, ale keď rodičia nie sú nablízku, tieto dôsledky neuplatňujú.
Je pravda, že pre deti sú tým najdôležitejším vzorom rodičia, ale aj ostatní zohrávajú dôležitú úlohu.
Bolo by dobré, keby rodičia fungovali v úlohe vodcu a postarali sa o to, aby v tomto duchu pristupovali k výchove detí aj ostatní členovia. Pre dieťa je to osožné a potrebné.
3. Sledujem správanie môjho dieťaťa a zapisujem ho do tabuľky?
Výborným spôsobom, ako prinútiť deti fungovať a plniť si svoje povinnosti, je práve tabuľka. Musí byť dieťaťu na očiach a má v nej byť presne zapísané, aké domáce práce má dieťa na starosti, čo sa od neho očakáva a aké budú následky, ak to nevykoná.
Tabuľky fungujú zázračným spôsobom, pretože sú jasné a nedávajú deťom priestor hádať sa a polemizovať o tom, čo je a čo nie je fér. Všetko je na papieri, čierne na bielom.
Ak si dieťa povinnosť splní (alebo dodržiava dohodnuté pravidlá), dajte mu za to do príslušného okienka smajlíka, zlatú hviezdičku alebo kvačku.
Nespolupracuje a nerobí to, čo má? Nechajte okienko prázdne a opýtajte sa dieťaťa, aké sú dôsledky za nesplnenie konkrétnej povinnosti.
Tabuľkový systém pomáha dieťaťu naučiť sa spoliehať na seba a buduje v ňom nezávislosť. Zároveň ho učí sebaúcte, pretože dieťa si začína uvedomovať, že dokáže fungovať, dotiahnuť veci do konca a zvládnuť úlohy samo.
4. Sú dôsledky, ktoré pri výchove uplatňujem, dostatočne silné?
Dôsledky majú svoj význam najmä vtedy, ak sa deťom dočasne odoberie to, čo majú rady – televízor, videohry, mobil, prespávačky, čas na hry s kamarátmi a podobne.
Ak im nevezmete to, čo je pre ne naozaj dôležité, zvyčajne je ich motivácia plniť si svoje povinnosti slabá.
Keď rodičia stanovia pevné pravidlá, s láskou trvajú na ich dodržiavaní a za ich nedodržiavanie dôsledne vyvodzujú postihy, robia deťom úžasnú službu. Nie sú na nich „zlí“, sú ich skutočnými učiteľmi.
Koniec koncov, ak rodičia nenaučia deti, že nesplnenie si povinností sa nezaobíde bez negatívnych dôsledkov, kto to urobí za nich?
Zdroj: psychologytoday.com, Spracoval: Skvelyrodic.sk
Pridaj komentár