V priebehu niekoľkých rokov som naučila čítať zhruba 124 detí. Boli deti, ktoré si sadli s knihou a akosi zázračne začali čítať.
Aj keby som rada pochválila tieto deti, pravdepodobne to malo so mnou veľmi málo dočinenia. Boli deti, ktoré, keď som ich trénovala osamote, postupovali pomaly, vyslovujúc slovo po slove.
Najradšej som však učila tie deti, ktoré s čítaním bojovali. Znie to trochu spiatočnícky, viem, ale vypočujte si ma. Tie ostatné ma jednoducho potrebovali len ako usmerňovací bod.
Niektoré potrebovali veľmi málo. Postupovali zo dňa na deň. Ale bojovníci ma potrebovali, aby som ich držala za ruku. Každé jedno slovo bolo ťažké.
Väčšinou si nevedeli zapamätať všetky písmená a zvuky. Nuž, mohli by, lenže keď boli písmená zrazu spolu na jednej strane, vyzerali im cudzo.
Tieto deti boli tými, ktoré ma rozosmiali, rozplakali a kvôli ktorým som niekedy chcela čokoľvek hodiť o stenu. (Hlavne v tie dni, keď neboli schopné prečítať vetu, ktorú si nacvičili deň predtým.) Potom ale jedného dňa niečo naskočilo a už to dokázali.
To z nich urobilo mojich najobľúbenejších žiakov. Po všetkých slzách a bojoch (na oboch stranách) sa to jedného dňa stalo a oni sa pripojili k „čitateľom“.
Je to jeden z najkrajších prechodov, ktorý som kedy videla. Roztopí to vaše srdce a vám sa chce vyskočiť a zakričať niečo bláznivé!
Na základe tohto druhu skúseností by ste si mohli myslieť, že učiť čítať v mojej domácej škole, bolo tým povestným kusom torty. Ale nebolo.
V skutočnosti, naučiť moje deti čítať bolo také ťažké, ako to bolo s ostatnými 124 deťmi. Teraz som dostala 3 čitateľov a tí spadajú do všetkých troch kategórií, ktoré som už spomínala.
Jedno dievča sa rýchlo učilo. Druhé dieťa bolo pomalé, ale stabilné. Pri poslednom bolo viac sĺz, než by sme vôbec vedeli spočítať.
Priatelia, predpokladám, že tento článok teraz čítate preto, lebo sa vám ušlo práve jedno z takýchto detí.
Dnes vás chcem posmeliť tým, že vám ukážem niektoré z mojich najlepších tipov a zdrojov, ktoré pomôžu vášmu bojujúcemu čitateľovi.
Čo robiť, keď vaše dieťa bojuje s čítaním
1. Spoznajte pravdu o tom, KEDY by sa malo dieťa učiť čítať
Chybou, ktorú robí väčšina rodičov pri tom, keď učia deti čítať, je to, že na svojich malých príliš tlačia. Pamätajte, to, že sme v domácej škole, má svoj dôvod.
Má to obrovské výhody, najdôležitejšou z nich je schopnosť umožniť svojim deťom rásť a rozvíjať sa svojím vlastným tempom bez tlaku zo strany nejakej inštitúcie.
Školský systém nie je nastavený na to, aby zodpovedal potrebám a najlepším záujmom KAŽDÉHO dieťaťa, je nastavený v záujme celku. To je tá pravda, ktorú nechcú, aby ste vedeli.
Priemerný vek na to, aby sa človek naučil čítať je 8 rokov. Vráťte sa na začiatok tohto odseku a prečítajte si to znovu. Áno, povedala som vek 8 rokov.
Napriek tomu, systém nie je takto nastavený. Prinášajú sem týchto malých 6-ročných a očakávajú od nich, aby ovládali tieto veci na konci prvého ročníka, napriek znalosti toho, že priemerné dieťa na to nie je pripravené.
U vás doma máte rozhodnutie vo vašich rukách. Prestaňte si myslieť, že váš druhák zlyháva, lebo sa ešte nezdokonalil v čítaní. To NIE JE pravda.
Osobitne, ak ide o chlapca. Uvoľnite sa a užívajte si celý proces. Pamätáte sa, čo som povedala o tých deťoch, ktoré zápasia? Sľubujem, že keď to konečne dosiahnu, nikdy na tú chvíľu nezabudnete.
2. Hodnoťte fakty
Samozrejme, príde ten čas, keď musíme byť viac proaktívnymi a trochu menej uvoľnenými. Niekedy sa problém nevyrieši sám od seba postupom času. V úlohe rodiča túto možnosť musíme prijať. A byť pripravení pre to niečo urobiť.
Nie je to o tom, aby ste svoje dieťa označkovali. Nenávidím tento nápad. Je to o tom, aby ste boli vybavení na poskytnutie pomoci vlastným deťom v čase, keď prechádzajú svojím osobitným zápasom.
Nenáhlite sa k pripnutiu nálepky, no ani neignorujte možnosti. Toto je o jemnej deliacej čiare, ktorú by som navrhovala ponechať najprv v rukách osudu. Následne som navrhla niekoľko usmernení pre prípad, že by ste potrebovali pomoc.
Videnie. Ak vy alebo váš manžel potrebujete okuliare, aby ste lepšie videli, alebo ich potrebujete na čítanie, dajte OPTIKOM (nie pediatrom) otestovať aj zrak svojho dieťaťa a urobte to každý rok, kým vaše dieťa zápasí s čítaním, alebo všeobecne so školou.
Želala by som si, že by som to bola urobila so svojím dieťaťom oveľa skôr. Dôverovala som závesnej tabuli v pediatrickej ambulancii a to nebolo múdre.
Akonáhle sme nášho bojovníka vybavili okuliarmi, veci sa drasticky zlepšili. Aj keď išlo o malú odchýlku, bola to prekážka v už aj tak zložitej situácii. Takže nečakajte!
Pozornosť. Inou kľúčovou príčinou problémov s čítaním je neschopnosť detí sústrediť sa.
Môže to byť ťažké, lebo malé deti (hlavne chlapci) neboli stvorené na stále sedenie počas dlhých hodín pri stole, alebo na sústredenie sa na rôzne druhy úloh, ktoré od nich vyžadujeme.
Ešte pred niekoľkými desaťročiami boli tí istí chlapci vonku na poliach, divoko behali, minimálne do veku 8 rokov. Ak sa vaše dieťa dokáže v škole sústrediť 10-20 minút, on/ona je normálny/a.
Ak máte dieťa, ktoré sa nevie v škole sústrediť po dobu 10-15 minút, budete musieť zvážiť intervenciu. Dajte mu viac času na to, aby nabehlo na školský systém s prerušovaním na kratšie obdobia, zatiaľ, kým nedosiahne vek 8 rokov.
Taktiež umožnite svojmu dieťaťu počas učenia postaviť sa, alebo sa hýbať. Účelom je dostať informáciu. Neseďte tam ako kostolná myš.
Ak zistíte, že ani jedna z uvedených vecí nefunguje, zvážte vylúčenie cukru, umelých farbív, dokonca aj lepku zo stravy svojho dieťaťa, ktoré môžu prispievať k jeho hyperaktivite. Verte mi, je to oveľa lepšie, než hrozné vedľajšie účinky liekov, ktoré vám na to predpíšu lekári. A dlhodobo je to oveľa účinnejšie.
Dyslexia. Osobne mám s týmto veľmi málo skúseností, keďže verejné školy to ani nebudú testovať a skúmať, pokiaľ nebudú deti v treťom ročníku. (Vždy som učila druhákov).
Obracanie písmen pred týmto vekom môže byť normálne, takže sa neľakajte.
Ak má vaše dieťa viac ako 8 rokov a stále bojuje, odporučila by som, aby ste sa pozreli na túto stránku (v angličtine). Marianne je veteránom domácej školy s mnohoročnými skúsenosťami v danej oblasti.
3. Využite ich záujmy
Často zisťujem, že zápasiaci čitateľ má jeden hlavný problém – on to nechce. Hovorí vám to niečo? Nie je niečo vo vašom živote, čo skutočne nechcete?
Ako dospelí to často ignorujeme, prehlasujúc, že život je o robení vecí, ktoré nechcete robiť a trváme na tom, aby sa naše deti naučili poslúchať. A do určitej miery je to pravda.
Mám na vás ale jednu otázku. Ak je niečo, čo neradi robíte, nehľadáte nejaký spôsob, ako si pretvoriť proces tak, aby ste ho vedeli viac riadiť spôsobom, aby vám to vyhovovalo?
Počas mnohých rokov života ste našli niekoľko dobrých spôsobov ako riadiť tieto veci, ale deti nemajú túto schopnosť. Potrebujú nás, aby sme im pomohli naučiť sa tieto zručnosti.
Ak vaše dieťa zápasí s čítaním, snažte sa umožniť mu vybrať si knihy a témy, ktoré chce čítať. Sľubujem, že toto zmení pravidlá hry. Urobila som to so svojím zápasiacim dieťaťom a výsledky boli úžasné.
4. Vyberte správne nástroje
Existujú stovky programov na učenie čítania. Pamätáte si starú reklamu s malým dievčaťom, ktorá sa rozplýva: „Závislosť na Phonics u mňa fungovala?“
Myslím na to zakaždým, keď si sadnem, aby som odporučila nejakej rodine osnovy čítania. Myslím na to preto, lebo v skutočnosti povedali pravdu.
Program funguje pre ňu, to však znamená, že funguje pre každého. A je to pravda pri každom jednom programe, ktorý existuje.
Nenechajte si to ujsť. Neexistujú ani jedny osnovy na čítanie, alebo program, ktorý by naučil každé jedno dieťa čítať. Taký neexistuje, pretože naše deti sú také rozdielne, ako veľa je kvetov, ktorými Boh vyzdobil Zem.
Nemôžeme očakávať, že všetkým sadne rovnaká veľkosť šiat.
Takže, ak váš terajší program nefunguje, je pravdepodobne načase, vymeniť ho za iný. Áno, mohol fungovať pre veľkého brata, ale budete ho musieť nechať tak.
Ste na rade
Priateľu, viem, že tu bolo veľa informácií a viem, že táto vec, súvisiaca so zápasením s čítaním, vám leží na srdci. Nenechajte sa tým zožierať! Vieme sa cez to dostať.
Vaše deti sa naučia čítať. Napíšte nám do komentárov jednu vec, s ktorou sa budete tento týždeň zaoberať, alebo ktorú tento týždeň zmeníte. Alebo, ak máte iné nápady, s ktorými sa chcete podeliť, prosím urobte to!
Maria says
Super clanok. Úplne to sedi na mojho syna. Prave chodi do prvého ale zaujíma ho všetko možné len nie škola. Čítať vobec nechce. Vyhlaskuje vyslabikuje a niekedy prečíta cele. Stále s nim zapasime.motivujeme ho aj odmenami ale radsej povie ze nic nechce..vieme ze mame čítať viac ale ob vôbec nechce. Stale rozmysla nad tým ze by isiel vonku kedy sa bude hrat..vecer citame knihu a ako amalka r ako rozprávka. Ta ho bavi. Tak uvidíme. zda sa mi najslabší v triede a tazko mu ide aj písanie diktátov hlavne ked ma napísať slovo alebo vetu. Poviem mu slovo napr pes a on mi napíše pma..samostatne pismenka ovlada.
Maja says
To iste mam aj ja doma a uz som stoho zufala neviem ako dalej moj je druhak a citat sa mu velmi nechce
Ada says
… neviem,
kto písal, tento povzbudivý,
/slnečný/ článok,
ale táto žena,by si zaslúžila
veľkú kyticu slnečníc.
♥