Keď sme nechali našu dcéru prvýkrát samú doma, bola nervózna. Vedeli sme, že by mala byť v poriadku, vždy bola zodpovedným dieťaťom, ale ona nevedela, že by mala byť v poriadku.
Ona je tak trochu strachopud, takže všetky „čo keď“ scenáre jej naháňali strach.
Spoločne sme prešli všetkými scenármi, hovorili sme o tom, čo robiť v každom z prípadov a ubezpečili sme ju, že má predsa zdravý úsudok a zručnosti na to, aby bola schopná stráviť jednu hodinu sama v dome.
Vedeli sme, že nič sa nestane, ale v skutočnosti to s ňou robilo svoje – zistiť o samej sebe, že je schopná – upokojiť jej nervy. Takisto sme vedeli, že už bol čas na tento míľnik, ako pre našu dcéru, tak aj pre nás.
Kedy sú deti pripravené byť doma samé
V určitom bode príde ten čas, keď je potrebné nechať deti, aby mali určitú skutočnú nezávislosť bez akéhokoľvek dospelého dozoru.
Kedy sa to stane? V akom veku sú deti pripravené na to, aby boli nechané samé v dome na čas, ktorý je dlhší, ako niekoľko minút?
Na túto otázku je ťažké jednoznačne odpovedať, pretože každé dieťa je rozdielne, niektoré deti sa nevedia dočkať tejto zodpovednosti a iné sú vystrašené na smrť z toho, že by mali byť doma samé.
Niektorým deťom môžete dôverovať v tom, že sa správne rozhodujú a zvládnu nepravdepodobné mimoriadne udalosti s istotou a prehľadom, kým u iných detí si nie ste istý, či im môžete veriť, či nejakým nešťastným spôsobom nepodpália dom.
Ako u väčšiny míľnikov, ani tu neexistuje presne stanovený vek na to, aby ste dieťa nechali samé doma.
V niektorých štátoch na Západe je zákonom stanovené, že deti musia mať od 8 do 14 rokov na to, aby ste ich mohli nechať doma samé.
Predpokladala som, že väčšina štátov má takéto zákony, ale potom vysvitlo, že ho majú len niektoré. Mnoho štátov ponúka odporúčaný vek alebo smernicu, ale inak je to ponechané na zváženie rodičov.
Niektoré deti vám dajú vedieť, kedy sú pripravené na to, aby sa pokúsili zostať doma samé a požiadajú o to, keď sa k vám nechcú pripojiť na krátke zbehnutie do obchodu, alebo keď odprevádzate jeho súrodenca na športový tréning.
Sú deti, ktoré by mohli k tejto myšlienke trochu inklinovať, i keď sa zdajú dosť starými a dostatočne zodpovednými na to, aby to zvládli. Najdôležitejšou vecou je poznať svoje dieťa.
Ak majú deti tendenciu mať z toho strach, pripomeňte im, že je dôležité, aby boli pripravené zostať doma samé, ale je veľmi nepravdepodobné, že by sa niečo mohlo stať.
Ak sa prikláňajú viac k znepokojeniu, pripomeňte im, že je dôležité, aby boli pripravené (a správne sa rozhodovali), pretože čokoľvek sa môže stať.
Nech už sa rozhodnete pre akýkoľvek vek, kedy sa o to pokúsite, tu je niekoľko spôsobov, ako pripraviť deti na tento stupeň samostatnosti.
Príprava dieťaťa na samostatnosť
Ubezpečte sa, že vedia ako zvládnuť núdzové situácie. Mali by mať ľahký prístup k telefónu a vedieť, ako treba volať 112.
Prejdite tým, čo je treba robiť, ak by vznikol požiar. Naučte ich, čo robiť, keď príde niekto k vchodovým dverám. Prejdite si spoločne „čo keď“ scenáre dostatočne vopred a povzbuďte ich, aby rozmýšľali trochu samostatne.
Prejdite si základné pravidlá bezpečnosti, aj keď si myslíte, že deti sú rozumné a citlivé.
Deti robia niekedy hlúposti bez toho, aby si to premysleli, takže nikdy im neublíži, keď sa im to pripomenie. Nelez na nič, aby si dosiahol na niečo, čo je vysoko. Nezapínaj sporák (pokiaľ nie ste na 100% spokojný s tým, ako vaše deti varia).
Moje varia, ale keď nie sme doma, dovolím len nášmu najstaršiemu tínedžerovi, aby používal sporák. Žiadne behanie v blízkosti schodov. Základná prevencia úrazov.
Vopred stanovte pravidlá pre prípad, že by prišli ich priatelia.
Keď dovolíte svojmu dieťaťu, aby prišli jeho priatelia vtedy, keď nie ste doma, dokonale sa poistite, aby ich rodičia mali vedomosť o tom, že žiaden dospelý nebude prítomný.
(Zasa, vaše dieťa sa o tom dozvie a jeho kamarát takisto. Blízki rodinní priatelia sú niečo iné, než náhodné deti zo školy).
Začnite v malom
Zistila som, že najlepším spôsobom, ako budovať sebavedomie detí a pocit bezpečnosti v prípade, že sú doma sami (my máme doma strachopudov), je začať nechávať ich doma samých na nejaký veľmi krátky časový úsek.
10-minútová prechádzka do susedstva. 20-minútové vybehnutie. 45-minútový nákup. 90-minútové stretnutie s priateľom v kaviarni.
Postupne je potrebné navyšovať čas na hodiny a časom sa dostanete tam, že už budú mať dostatok skúseností na to, aby sa cítili úplne bezpečne, keď ste dlho neprítomní.
Aj kontrola je dôležitá
Kontrolujte ich, pokiaľ ste mimo domu.
Ak ste ich nechali doma s mobilom, krátka SMS, ktorú im pošlete, aby ste vedeli, ako sa veci majú, im poskytne pocit istoty, že ste v dosahu.
To ale neznamená, že to má byť príliš často – súčasťou rozvíjania samostatnosti je budovanie vedomia detí o tom, že im veríte a budú v poriadku.
Každé dieťa je iné, takže budete musieť posúdiť pripravenosť a schopnosť každého dieťaťa individuálne. Budete musieť takisto posúdiť svoju vlastnú pripravenosť.
Niektorí rodičia majú problém nechať svoje deti osamote a možno budete musieť zatlačiť aj na seba, aby k tomu došlo.
Len si pamätajte, že zostať doma osamote je normálny míľnik, ku ktorému sa raz určite dostanete. Keď sa presvedčíte, že vaše dieťa vie, ako sa má o seba postarať v prípade núdze a že mu môžete veriť, že sa bude správne rozhodovať, keď odídete, možno nadišiel jeho čas, aby bolo doma samé.
Záver
Samostatnosť pre vás znamená viac slobody, takže si užite to stretnutie pri káve alebo výlet do obchodu sami so sebou.
V čase, keď sú vaše deti dostatočne staré a samé usúdia, že budú osamote, určite ste to dosiahli.
Pridaj komentár