Úprimne povedané, len 10 rokov tomuto rozumiem. Avšak za taký krátky čas som zistila, že vždy bola jedna alebo dve veci, ktoré nešli presne tak, ako boli plánované.
Možno ste si to tiež všimli, že?
Mohol by to byť práve ten čas, kedy sme mali čeliť realite, že existuje niekoľko vecí, ktoré jednoducho musíme nechať odísť, ako napríklad…
1. Tá rozkošná malá zástera Marty Stewartovej
Áno, stále si predstavujem samu seba s dokonale naplisovanou zásterou Marty Stewartovej, ako servíruje stojan s jahňacinou na stôl, okolo ktorého sedia dokonale oblečení anjeli, ktorí vyčistia svoje taniere.
Ale vo všeobecnosti, keď sa prebudím z tohoto sna, nájdem fňukajúce deti… „cereálie na večeru, zasa?“
Nuž, v tom momente sa rozpamätám na skutočný rodičovský život:
- Potom, čo mám 4 deti, už viac neexistuje nič také, ako „rozkošná malá zástera“
- Bez ohľadu na to, koľkokrát umyjem riad, vždy tam je jeden špinavý navyše
- Áno, kapitán Chrumkavý je naozaj verný kamarát.
Možno ste taká ako ja a je načase nechať tak sny Marty Stewartovej. Nemajte obavy, deti neumrú, keď im na večeru podáte cereálie a keď idete do postele s riadmi v dreze, neprídu veľké šváby a neodtiahnu preč váš dom. Nechajte to tak…
2. Normy týkajúce sa odevov
Áno, ja som bola TOU mamou. Keď boli moje dievčatá bábätkami, nikto by nás nebol na verejnosti zastihol bez dokonale sediaceho značkového oblečenia a koordinovane upravených mašlí vo vlasoch.
Vlasy každej z nás boli úhľadne nekefované a mama nemala NIKDY na svojom pleci arašidové maslo (alebo nejakú inú neznámu substanciu).
Nuž, počas rokov sa niekoľko vecí muselo zmeniť. Od premýšľania o tom, či by to možno príliš veľa, ak by som požiadala o to, aby si deti obuli obe topánky z JEDNÉHO PÁRU, som sa dostala k nádeji, že syn sa ukáže pri večeri v niečom viac, ako v plienke a párom podpätkov.
Sú to len šaty, že? Nechajme to tak…
3. Osobný priestor
Toto je jedna vec, na ktorú PRISAHÁM, že by sa nikdy v mojom dome nestala. Nerada sa delím o svoju posteľ. Vážne, viem pochopiť, že Waltonovci si vždy zaželajú dobrú noc z rozdielnych izieb, ha ha. A dievča potrebuje svoj priestor.
Deti obsadzujú priestor. Nedá sa s tým nič robiť. Dostanete spotené objatie, niekto si bude musieť VŽDY sadnúť do vášho lona a to arašidové maslo na vašom pleci, nuž, niet žiadnych pochýb o tom, odkiaľ pochádza.
Môžete ich opäť vyhodiť zo svojej postele… ale ony sa vrátia späť s priateľmi.
Je čas čeliť pravde. Nedostaneme späť svoj osobný priestor pokiaľ deti neodídu, a potom nám budú strašne chýbať tie šmuhy z arašidového masla pod našimi prikrývkami. Nechajte to tak…
4. Tradičné hračky
Áno, mám krabice s dokonale nádhernými hračkami značky Melissa a Doug a vrchnákom zo série víťazov Parent´s Choice tak ako aj vy. Plánovala som a počítala všetky z najlepších možných darov, ktorými by nás mohla rodina požehnať na každé sviatky. A na žiadnom z nich nezáležalo.
Zmetú nabok tie 100 dolárové zostavy lega a vymenia ich za prázdne smetné nádoby, krabice, a samozrejme, dobrú otočnú stoličku.
Čeľme tomu. Ony sa NIKDY nebudú hrať s niečím, za čo sme my zaplatili poriadne peniaze. Nechajte to tak…
5. Šťastné rodinné fotografie
Och, nestratila som roky svojho života snahou o to, aby sa každý pozeral do objektívu so sladkým úsmevom a výkrikom „máme výbuch“? Áno, áno stratila.
Roky chýb pravdepodobne vystrašili moju túžbu mať na prázdninách aspoň zábavu.
Myslím si ale, že konečne som to dostala. Zložte fotoaparát. Budú to radostné prázdniny, i keď z toho nebudú žiadne super rozkošné zábery. Nechajte to tak…
6. Normálne
Možno to boli všetky tie roky strávené prílišným sledovaním televízie, ale mala som bláznivý názor, že deti by mali skutočne pokojne prechádzať z jedného miesta na druhé, opatrne sa dostať von z auta a iným spôsobom uvažovať o svojich dobrých spôsoboch. Že?
Bohužiaľ som sa mýlila. Deti majú svoju vlastnú definíciu normálnosti, v dôsledku čoho som absolvovala oveľa viac návštev u lekára kvôli otáčaniu očí, než som si predstavovala, keď som si robila rozpis svojho „pôrodného plánu.“
Keby som bola vedela, že moje rodinné návštevy ma dovedú na „dno“, nie som si istá, že by som tomu bola verila. Nebola by som verila ani tomu, že chlapci vylezú po schodoch bez toho, aby sa ich vôbec dotkli, že dať si spodnú bielizeň pod helmu vás ochráni v boji a že dobrý príbeh nemôže byť založený na takej hlúposti, ako je nákup v potravinách.
Je načase dať bozk na rozlúčku „normálnosti“. Nechajte to tak…
Keď tam už nie ste, raz budete. Tak ako ja, si jedného dňa uvedomíte, že sa budete musieť vzdať dokonalosti a na oplátku dostanete niečo úžasné.
Neviem si predstaviť ten smiech, o ktorý by som prišla, kým som učila ako správne variť a prestierať dokonalú jahňacinovú večeru, alebo objatia, ktoré som zabudla dať, zatiaľ čo som štekala objednávky na vhodné voľby oblečenia. Áno, ja to nechám tak… a už to aj stálo za to!
Žiadnym deťom nebolo ublížené pri nahrávaní tejto epizódy a mama ešte stále dýcha. Všetky fotografie sú zo skutočných živých podujatí, zachytených okamžite po tom, ako mama povedala „robíš si zo mňa srandu?“
Upozornenie: Celý tento príspevok bol určený na to, aby vás rozosmial. Nemám vôbec v úmysle vzdať sa zdravej stravy na večeru, alebo snahy pomáhať svojim chlapcom, aby skutočne chodili po schodoch po svojich nohách.
Zmyslom tohoto príspevku je jednoducho povedať to, že k „dokonalému“ rodičovstvu v skutočnosti nikdy nedôjde. Takže, prečo neurobiť krok späť a užívať si tie chvíle?
Pridaj komentár