Počas rodičovskej dovolenky som začala seriózne zvažovať, že by som už do práce nenastúpila. Možno sa vám na tom nezdá nič zvláštne, ale pre mňa a tých, čo ma poznajú, to bolo niečo nepredstaviteľné.
Nie preto, že som nikdy nič také nevyslovila verejne, ani preto, že sa mi podarilo pred materskou vlastným úsilím dosiahnuť vysokú vedúcu pozíciu…
Jednoducho len preto, lebo prácu úprimne milujem. Okrem toho zbožňujem, keď môžem inšpirovať a vzdelávať ostatné ženy, aby boli aj ony úspešné vo svojich kariérach.
Nikto si nedokáže naplánovať celý život a ani nezistí, aké je to byť rodičom, až pokiaľ sa ním nestane. Narábame len s tým, čo cítime a vieme v danom momente a na základe našich pocitov a poznatkov sa snažíme správne rozhodnúť.
Môj syn má dnes 10 rokov a ja som presvedčená, že som sa rozhodla správne, hoci život pracujúcej matky dáva poriadne zabrať.
Pracujúca matka si totiž vyžaduje dvojitú identitu a na to som nebola vôbec pripravená. Pociťovala som potrebu vziať si na plecia ďalšie úlohy nad rámec svojej práce, len aby som dokázala, že aj pracujúce matky zvládajú nadčasy.
Zároveň som bola odhodlaná napiecť na oslavu narodenín môjho syna domáce koláčiky. O svojich pocitoch som sa nerozprávala s nikým okrem manžela a najbližších priateľov.
Vyzeralo to, že každý v pohode všetko zvláda, len mne utekajú všetky deadliny, školské besiedky, rodina, dokonca aj moje JA.
Odsávanie mlieka na zmiešaných záchodoch mi každý deň dvakrát poskytlo šancu pozrieť na seba do zrkadla. (Dnes už, našťastie, máme pre dojčiace matky vyhradené priestory.) Takže som videla, ako nedbalo vyzerajú napríklad moje vlasy.
Počas skvelých dní som si hovorila, aká som úžasná, ako mi to v kostýme pristane a ako dokážem naraz pracovať a starať sa o svoje dieťa.
Počas tých horších dní som sa rozplakala, len čo som sa na seba pozrela. Bolo mi jedno, že mi kolegovia vyklopkávajú na dvere a že počujú moje hlasné kvílenie.
Ako pracujúca matka som ešte silnejšie precítila všetko, čo som prežívala v pozícií ženy vo vedúcom postavení.
Pamätám sa, ako mi raz šéf povedal, že mám reputáciu ženy, ktorá má široké lakte, a že to je prekážkou v mojej kariére.
Mesiac predtým ma pritom pochválil za to, že som, podobne ako on, použila v pracovnom nasadení „široké lakte“. Myslím, že každá pracujúca žena už zažila niečo podobné.
Od žien sa očakáva, že budú stále usmiate a milé ku každému, koho stretnú, no zároveň vieme, že „milé“ sa do vedúcich pozícií nedostávajú.
Od žien sa očakáva vyšší pracovný štandard a profesionalita, no vzápätí vás urážajú, že si myslíte, že ste viac ako ostatní.
Ženy nesmú na pracovisku v žiadnom prípade prejaviť svoju zraniteľnosť (nedajbože, aby sme sa niekedy nerozplakali), a potom o nich druhí hovoria, aké sú chladné a neschopné nadviazať s druhými vzťah.
Okrem toho, pod mikroskop vás podsúva aj fakt, že nie ste len pracujúca žena, ale dokonca matka.
Niekto raz podotkol, že by som nemala ísť na pracovnú cestu do zahraničia, ktorá by ma posunula v mojej kariére, pretože mám doma malé dieťa. Hneď som bola rozhodnutá a v mysli som už balila kufor.
Minulý rok internet pohltil výrok, ktorý to všetko krásne vystihuje: od žien sa očakáva, že budú pracovať, akoby nemali deti, a starať sa o deti, akoby nepracovali.
Nedávno ma v kancelárii navštívil môj bývalý kolega. Poznamenal niečo o počte fotiek, ktoré som tam mala vystavené. Zrejme sa ma nechcel dotknúť, no jeho komentár ma hlboko zasiahol.
Po väčšinu svojej kariéry som rodinné fotky nevystavovala, pretože som sa bála, aby ma v práci nik nehodnotil ani mi (vedome či nevedome) nehatal cestu k úspechu za to, že som matkou.
Potrebovala som trénera, ktorý ma naučil otvorene hovoriť o tom, aká je pre mňa práca výzvou a akú radosť mi prináša, nehovoriac o tom, aké je to byť pracujúcou matkou.
Začalo to tým, že som kolegom rozposielala vianočné pohľadnice, kde som bola s celou svojou rodinou. Malo im to pripomenúť, že mimo kancelárie mám svoj osobný život. Pomohol mi spojiť obe moje stránky a uvedomiť si, aké pozitíva mi takto pohromade prinášajú.
Milujem prácu. Som v nej skutočne dobrá. Som presvedčená, že sa naozaj dá milovať prácu aj rodinu zároveň. Nemusí to byť buď jedno, alebo druhé. No tiež to neznamená, že môžete mať všetko.
Keď som nedávno odišla na pracovnú cestu, cítila som sa trochu nepríjemne, až kým mi môj syn nepovedal, že bude myslieť na to, ako si to užívam a ako ma to teší a že sa pritom bude tešiť so mnou.
To je presne to, o čom som ako pracujúca matka snívala – že môj syn bude sebaistý, bude sa cítiť milovaný a bude hrdý na moju prácu.
Ako pracujúca matka som sa naučila jednu dôležitú vec: ak je niečo dosť dobré, tak viac nič netreba. Prestala som s perfekcionizmom, musela som sa uspokojiť s tým, že nepoznám odpoveď na každú otázku.
Musela som sa naučiť požiadať druhých o pomoc. Musela som si nájsť dôvod, prečo sa radovať z každého dňa. Bola som silnejšia, ako som si vedela predstaviť.
Každá skúsenosť z oblasti materstva mi pomohla byť lepšou verziou samej seba aj v práci.
Zdroj: mother.ly, Spracoval: Skvelyrodic.sk
Pridaj komentár