Napriek rozmanitým výchovným prístupom ide všetkým rodičom o to isté – chcú pre svoje deti len to najlepšie. Niektorým sa však nedarí byť svojim deťom dobrým príkladom.
Hoci je normálne, že aj rodičia sa z času na čas dopustia nejakých chýb, niektoré z ich omylov dokážu ovplyvniť a narušiť celkovú pohodu a zdravie dieťaťa, rovnako ako jeho detstvo.
Deti, ktoré nie sú stimulované k tomu, aby skúšali, objavovali a riskovali, ale sú „kŕmené“ obavami z toho, že zlyhajú, sa zvyčajne cítia neschopné a bezradné.
Ak ich vychovávajú a neustále kontrolujú bojazliví a úzkostliví rodičia, deti budú rovnako úzkostlivé a bojazlivé ako oni.
Takéto správanie rodičov im bráni vyrásť a dospieť. Mnohé z týchto detí nikdy neprestanú potrebovať rodičovské usmerňovanie a rady. Práve vďaka tomu ich rodičia aj naďalej manipulujú a ovládajú.
Aký je to toxický rodič
Ide o človeka, ktorého negatívne správanie emocionálne poškodzuje obraz dieťaťa, ktorý o sebe nadobúda. „Toxicita“ nie je duševná porucha, no zároveň nie je vylúčené, že takýto rodič netrpí nejakou duševnou chorobou.
Pre celkové zdravie dieťaťa je potrebné zistiť, či je jeho rodič toxický alebo nie. Aj vy rozmýšľate, či je (prípadne bol) ten váš rodič toxický? Prečítajte si nasledovné charakteristické znaky:
Prejavy toxického rodiča
1. Svojím žartovaním deťom psychicky ubližuje
Podobne ako emocionálne zneužívanie, aj žartovanie na adresu detí a poukazovanie na ich neúspechy či nedostatky negatívne ovplyvňuje ich sebadôveru a sebaúctu.
Ak máte deti, nikdy sa im neposmievajte pre ich správanie a postoje.
2. Nedokáže byť oporou a zabezpečiť pocit bezpečia
Niektorí rodičia sa snažia svojou „chladnou“ láskou znecitlivieť deti a ochrániť ich tak pred krutou realitou, v ktorej žijú.
Možno im týmto spôsobom napomôžu k samostatnosti, no zároveň u nich môžu vypestovať problémy so záväzkami, ktoré sa prejavia nedostačujúcou intimitou a blízkosťou vo vzťahoch.
Všetci ľudia potrebujú mať pocit emocionálneho bezpečia a emocionálnej intimity. A to bez ohľadu na to, čo robia alebo hovoria.
Vďaka emocionálnej intimite a bezpečiu chceme zakúsiť nové veci a môžeme sa o sebe viac dozvedieť. Mali by sme sa poučiť z vlastných chýb a neopakovať ich dookola. Rodičia by sa mali takémuto „chladnému“ prístupu vyhýbať.
3. Obviňuje deti
Sú rodičia, ktorí svojim deťom vyčítajú, že sa k nim nevhodne správajú. Na druhej strane, ak rodičia so svojimi deťmi zle zaobchádzali, niet sa prečo čudovať. Deti za to ani nemôžu, hoci rodičia tvrdia niečo iné.
Deti kopírujú správanie svojich rodičov. Výčitkami a obviňovaním môže rodič dieťaťu vážne ublížiť. Ak dieťa uverí tomu, že je zlé a zle sa k svojim rodičom správa, dostaví sa uňho pocit bezcennosti.
Zamerajte sa na iné vzťahy a pokúste sa takéto správanie ovládať.
4. Vyžaduje si pozornosť
Toxický rodič je presvedčený, že keď vychová dieťa, musí mu všetko vrátiť späť. Domnieva sa, že dieťa je jeho dlžníkom, a preto si nárokuje na jeho čas.
Zabúda na to, že ono má svoj vlastný život. Vynútený vzťah nemá žiadny význam a pre nikoho nie je prínosom.
5. Kritizuje každý krok svojho dieťaťa
Aj napriek tomu, že rodičia chcú pre svoje deti len to najlepšie, neustálym komandovaním a kritizovaním im môžu akurát ublížiť. Zvýšená negativita znižuje motiváciu detí a sebadôveru potrebnú na to, aby chceli vyskúšať niečo nové.
Rodičia by mali svojim deťom dovoliť robiť chyby a učiť sa z nich. Ak sa ich snažíte ochrániť, a preto ich neustále kritizujete a poúčate, môžete tak poškodiť ich celkové zdravie z dlhodobého hľadiska.
Deti by mali počuť vyváženú mieru negatívneho a pozitívneho hodnotenia.
6. Nedovolí svojmu dieťaťu vyjadriť pocity a názory
Život je zložitý. Preto treba o našich emóciách a túžbach rozprávať, a nie dusiť ich v sebe a potláčať. Otvorená konverzácia s druhými pomáha predchádzať rôznym duševným chorobám a mentálnym problémom.
Obmedzovanie emócií a myšlienok vážne poškodzuje celkové zdravie detí a ich duševnú rovnováhu a sebadôveru.
Vyjadrovanie emócií pomôže deťom naučiť sa byť ľudský, starostlivý, empatický, milujúci a budú vedieť lepšie ovládať svoje negatívne pocity.
Potláčané emócie vedú k osamelosti, úzkostlivosti a depresii. Naučte svoje deti jasne a zreteľne vyjadrovať pocity.
7. Deti ovláda pomocou peňazí a obviňovaní
Rodič by sa nikdy nemal snažiť získať si lásku a rešpekt svojich detí drahými darmi a peniazmi. Pozornosť svojich detí by mal získať konštruktívnym spôsobom.
Ak svoje omyly zakrýva tučným vreckovým, dieťaťu len škodí. Keď je to potrebné, mal by sa dieťaťu dokázať ospravedlniť.
8. Neakceptuje hranice
Ak deti chcú, aby ich rodičia rešpektovali, malo by to platiť aj naopak. Vzájomnú dohodu a stanovené hranice by mali rešpektovať rodičia aj deti.
Rodičia by mali zároveň deťom dopriať aj trochu súkromia a nezávislosti. Napríklad pred vstupom do izby tínedžera by mal rodič zaklopať.
9. Trestá tichom
Ak dieťa trestáte tým, že sa s ním nerozprávate, nebude schopné riešiť problémy a rozvíjať si komunikačné zručnosti. Ide o pasívne-agresívnu formu komunikácie.
Vaše deti sa potrebujú naučiť riešiť problémy, aby mohli v živote správne fungovať. Bez týchto zručností budú v živote zažívať množstvo zložitých situácií. Trestanie detí „tichom“ je nezdravé a nemiestne.
10. Snaží sa splniť si svoje sny prostredníctvom dieťaťa
Nútiť deti do vecí, ktoré by chceli robiť rodičia, má na vývoj dieťaťa veľmi zlý vplyv. Nenúťte vašu dcéru chodiť do spevokolu, pretože vy ste boli v zbore, alebo syna hrať futbal, pretože ste boli útočník.
Deti majú svoj vlastný život, priania i myšlienky. Rodič by mal dieťa podporovať v tom, aby šlo za svojím snom a dosiahlo svoj cieľ.
11. Vzbudzuje v dieťati strach či hrôzu
Určitá miera disciplíny vo výchove byť musí, no deti by sa rodičov nemali báť. Ak deti vyrastajú v prostredí plnom strachu, neustálych obvinení a trestov, začnú sa svojich rodičov báť a budú sa im vzďaľovať.
Medzi rešpektom a strachom je veľký rozdiel. Deti musia byť schopné požiadať rodiča o radu či viesť s ním konverzáciu.
12. Nedovolí dieťaťu vyrásť
Ak vám rodič bráni v nezávislosti a osamostatnení sa, vlastne vám nedovolí vyrásť. Chce mať nad vami rovnakú kontrolu, ako keď ste boli malé dieťa.
Mnohé rodičovské prístupy vedia zanechať v mozgu či živote dieťaťa veľkú jazvu, ktorá môže byť prekážkou pri nadväzovaní ďalších vzťahov. Nanešťastie, emocionálne zneužívanie prebieha zvyčajne v tichosti a mnohé deti ho považujú za prirodzenú súčasť výchovy.
Snažte sa byť takým rodičom, akým by ste chceli byť, a doprajte vášmu dieťaťu nezávislosť a pocit bezpečia. Dovoľte mu vyjadriť svoje pocity a robiť vlastné kroky.
Buďte svojim deťom oporou a nechajte ich, nech sa poučia z vlastných chýb. Posunie ich to vpred – vyrastú z nich nezávislí jedinci so skvelými schopnosťami.
Pomôžte im vyvíjať sa vďaka vášmu pozitívnemu vplyvu.
A čo ma dieťa potom spraviť keď ide cez niečo takéto ? Mám kamošku ktorá cez toto ide a nemôže s tým nič urobiť