Rozprávanie sa s deťmi je možné uľahčiť. Rozmýšľajú o všetkom a majú príbehy na míle dlhé. Vidia svet v úplne inom svetle a mohli by položiť toľko otázok, že by na to nestačilo celé popoludnie.
Napríklad, mohla by som požiadať svojho druhého najstaršieho syna, aby mi povedal, čo si myslí o Hniezdnych vojnách a musela by som si vyčleniť najbližšie štyri dni na počúvanie jeho príbehov, domnienok, otázok, analýz a kľúčových momentov.
Môj vstup do rozhovoru bude jednoducho vyzerať asi takto: „Áno!“, „Uáu!“ a „To som si teda nemyslela“.
Niekedy však nájsť tie správne slová, ktorými by sme mali hovoriť s deťmi, môže byť skutočne, skutočne ťažké. Pri výbere spôsobu, ako reagovať na použitie zvýrazňovača na stene alebo zdanlivo nekončiacu vojnu typu „prečo nemôžem“, slová ako sa zdá neprichádzajú ľahko.
Vyzerá to tak, že v situáciách, ktoré sú výzvou, sa naša frustrácia a/alebo preťaženie prelejú cez okraj a zahmlia súdržné vetné štruktúry, ktoré by sme mohli poskladať.
Tlak sa dvíha, potrebujeme „použiť naše slová“, avšak všetko, na čo sa zmôžeme, je len primitívna neverbálna komunikácia nášho tela, ktorá pripomína niečo ako prekrytie zvukov vrčania a hrdelného povzdychu.
Zistila som to počas tých skutočne náročných chvíľ. Rodičom pomáha, aby mali k dispozícii niekoľko známych a účinných fráz pripravených v zadnom vrecku – slová, ktoré boli už starostlivo vybrané ešte skôr, než sme prišli o rozum.
Tu je niekoľko z mojich obľúbených fráz:
1. „V tom istom čase…“ alebo „zároveň“
Používanie slova „ale“ môže skomplikovať už i tak napätú konverzáciu. Často videné ako negácia čohokoľvek, čo už predtým vzniklo, toto slovo môže vyvolať zmätok a raniť city.
Fráza „Milujem ťa, ale…“ alebo „Ja ľutujem, ale…“ môže vyznieť ako „Milujem ťa, ale nie dosť,“ alebo „Ja ľutujem, ale nie naozaj.“
Namiesto toho použite frázu „v tom istom čase“, prípadne „zároveň“. Táto fráza potvrdzuje jednak to, čo prichádza prv a potom následne, ako zároveň existujúce.
- „Milujem ťa. V tom istom čase, nemôžem ťa nechať ubližovať iným ľuďom.“
- „Ľutujem, že si rozčúlený. Zároveň, utiecť nie je bezpečné.“
2. „Potrebujem, aby si…/Musíš…“
Jedna z najväčších pozvánok na mocenský boj prichádza vtedy, keď našu požiadavku necháme vyznieť ako voliteľnú.
Povieme veci, ako „Si pripravený na obed?“ alebo „Ako si sa nám to obliekol?“ alebo „Chceš si vyzdvihnúť svoje hračky?“
Tieto frázy sú úžasné, AK skutočne máme v úmysle dať dieťaťu šancu na tieto výbery. Ak to nechceme, musíme byť jasnejší.
- „Musíš prísť obedovať, prosím.“
- „Potrebujem, aby si sa obliekol, prosím.“
- „Musíš si vziať svoje hračky, prosím.“
3. „Vidím… .“
„Vidím dve deti, ktoré chcú rovnakú hračku… .“ „Vidím, že vyzeráš veľmi rozčúlene…“ Oznámenie vašich postrehov, keď narazíte na problém, vám pomôže predísť tomu, aby ste umiestnili na niekoho vinu, alebo vyjadrili predpoklad.
A udrží každého v stave otvorenosti na riešenie problému, pretože začínate z miesta, kde sa snažíte pochopiť a nesnažíte sa umiestniť vinu.
Jednoducho začnite popisom toho, čo vidíte a to úplne neodsudzujúcim spôsobom. Potom zavolajte deti, aby vám pomohli doplniť zvyšok.
4. „Povedz mi o…“
Podobne, ako v bode č.3, kľúčom k tejto fráze nie je predpoklad. Či už sa snažíte pochopiť, čo sa deje v škriepke medzi priateľmi alebo ste zvedaví na priebeh práce v maľovaní alebo štruktúre bloku, je lepšie požiadať o vstup dieťaťa, než naskočiť na predpoklady.
„Povedz mi o tomto obrázku…“ funguje lepšie, než „Aký krásny medveď!“ (Osobitne, keď medveď bol v skutočnosti pes.)
„Povedz mi o tom, čo sa stalo…“ funguje lepšie, než skočiť priamo do veci s „Nemôžem uveriť, že si ju udrel!“ (Osobitne, keď bitke predchádzali 2 hodiny výsmechov.)
5. „Rada ťa sledujem…“
Toto je skvelá fráza, ktorú treba držať v zálohe pripravenú na každý deň, na budovanie proaktívneho vzťahu. (Čo sa vypláca, keď je napäté obdobie.)
Túto frázu som použila nespočetne veľakrát. Tým, že dáte dieťaťu jednoducho vedieť, že ho sledujete a máte z neho radosť, môžete zájsť ďaleko v budovaní pozitívneho sebavnímania.
Niekedy najlepšou vecou, ktorú môžeme urobiť v záujme motivácie dobrého správania a budovania dobrých vzťahov, je všimnúť si to nádherné dobro, ktoré už existuje.
- „Rada sledujem, ako sa s bratom hráte.“
- „Rada počúvam tvoju hru na klavíri.“
- „Rada sledujem, ako staviaš lego.“
Je to jednoduchá fráza, ktorá dá deťom vedieť, že si ich všímame, kým v rovnakom čase nás upozorňuje na to, aby sme spomalili dostatočne na to, že si všímame.
6. „Čo myslíš, že by si mohol…“
Pre nás, ako skúsených riešiteľov problémov môže byť lákavé rovno vplávať do veci a napraviť každý problém. Dôležité je však to, aby sme deťom dali do rúk toto vlastníctvo a prax v procese riešenia problémov.
- „Čo si myslíš, že by si mohol urobiť, aby si pomohol svojej sestre cítiť sa lepšie?“
- „Čo si myslíš, čo by si mohol urobiť, aby si dal do poriadku veci so svojím kamarátom?“
- „Čo si myslíš, čo by si mohol urobiť preto, aby si si bol istý, že sa všetci dostanú na rad?“
- „Čo si myslíš, čo by si mohol urobiť, aby si sa postaral o túto nehodu?“
Všimnite si, že deti sú prizvané nielen na to, aby predložili navrhované riešenie, ale hlavne na to, aby ho vlastnili. „Čo si TY myslíš, že by si TY mohol urobiť…“
7. „Ako môžem pomôcť…“
Podobne, sú chvíle, keď dieťa jasne potrebuje našu pomoc, ale my si chceme byť istí, že pomáhame a nie zachraňujeme. Chceme ponúknuť naše schopnosti bez toho, aby sme im zobrali zodpovednosti.
„Ako ti viem pomôcť s tým rozbitým pohárom?“ „Ako ti môžem pomôcť upratať tvoju izbu?“ „Ako ti môžem pomôcť pochopiť tvoju domácu úlohu?“
8. „To, čo viem, je…“
Sú obdobia, keď nám naše deti povedia veci, o ktorých VIEME, že nie sú pravda. Ale keď do toho skočíme s tým, že „To je lož!“, zvyčajne sa vypnú, alebo sa postavia do obrannej pozície.
Či už to je klamanie, zavádzanie alebo úplné nedorozumenie, môžeme sa vyhnúť hádke alebo prehnanej reakcii tým, že s kľudom začneme tým, čo už vieme.
- „To, čo viem je, že na tanieri boli štyri sušienky vtedy, keď som odchádzal.“
- „To, čo viem je, že hračky sa nevedia samé pohybovať.“
- „To, čo viem je, že Jurajova mama dnes nebola doma.“
9. „Pomôž mi pochopiť…“
Podobne, zavolať dieťa, aby nám pomohlo niečo pochopiť, je menej obviňujúce, než „vysvetľovať“.
Oznamujete tým, že niečomu nerozumiete, ale vy to CHCETE pochopiť.
- „Pomôž mi pochopiť, ako to došlo až sem.“
- „Pomôž mi pochopiť, čo sa stalo.“
10. „Ľutujem…“
Nie sú to vždy deti, kto robia chyby v týchto ťažkých situáciách. Niekedy to je naša nedokonalosť, ktorá je štartovacím bodom dôležitých príležitostí, z ktorých sa poučíme.
Keď sa ospravedlňujeme za naše skratové správanie, vytvárame model, ako vytvoriť správne ospravedlnenia a navyše tým učíme aj naše deti, že všetci robíme chyby.
Keď nás vidia, že sme si niečo priznali a ospravedlnili sme sa, naučia sa, že ony môžu urobiť to isté. Navyše, keď reparujeme naše vzťahy, prispievame k tomu, že sa stanú silnejšími.
11. „Ďakujem ti…“
Popri všetkých ťažkých situáciách si musíme všimnúť aj tie skvelé. (Alebo aj úžasný úlomok, ktorý sa vyskytol počas toho skutočne ťažkého dňa).
Rovnako ako chceme vedieť, že naša tvrdá práca je oceňovaná každý deň, naše deti chcú takisto vedieť, že ich úsilie je povšimnuté.
- „Ďakujem ti, že si si dnes ráno zabalil svoju desiatu.“
- „Ďakujem ti, že si taký úctivý poslucháč.“
- „Ďakujem ti, že si pomohol svojej sestre.“
Dokonca… „Ďakujem ti, že si robíš svoju prácu. Viem, že si chcel najprv robiť iné veci. Veľmi si vážim, že si to urobil napriek tomu, že to bolo ťažké.“
12. „Milujem ťa…“
So všetkými slovami, ktoré hľadáme, tieto dve by sa mali používať ľahko a často. Naše slová a naše konanie by mali poskytnúť našim deťom to vedomie, že v zlom aj dobrom, my ich VŽDY milujeme.
Vo všetkom, čo som čítala a študovala o vývoji dieťaťa, zisťujem, že sa stále vraciam späť a späť k dvom pravdám.
- Všetky učenia a vývoj sa dejú v kontexte ľudských vzťahov.
- Zdravé ľudské vzťahy – osobitne tie rodinné – sú vybudované na bezpodmienečnej láske.
Pred, počas a po našich najnáročnejších situáciách s našimi deťmi, by sme im mali oznámiť, že sú vždy v bezpečí a milované, bez ohľadu na všetko.
Láska vie kompenzovať všetky druhy rodičovských chýb. I keď nevieme nájsť tie správne slová alebo, keď tieto slová nevychádzajú presne tak, ako by mali.
Keď prídu z miesta lásky a keď je táto dôsledne objasnená, nakoniec nájdeme k sebe cestu späť.
Ktoré sú tie silné rodičovské frázy, ktoré máte pripravené pre vaše najnáročnejšie situácie?
Pridaj komentár