Máte totálne zábudlivé dieťa? Alebo je príliš nesamostatné a vo všetkom sa spolieha na vás, že ho z každej nepriaznivej situácie zachránite?
Potom je tento príspevok je pre vás. Dnes opäť privítame Amy McCready, autorku pozitívneho rodičovstva a vzdelávateľku.
Politika žiadnej záchrany
Bezpochyby, my, ako rodičia sa cítime ako malí hrdinovia, keď sa objavíme v úlohe záchrancu našich detí v núdzi, keď zabudnú, čo potrebujú alebo, čo mali urobiť.
Či ich už chránime od najhoršej známky v žiackej knihe, vyčítavým okom trénera alebo keď upadá nejaký vzťah, je dobré cítiť sa hrdinom pre ľudí, ktorých najviac milujeme.
V konečnom dôsledku si však nemusíte ani uvedomovať, že všetko to zachraňovanie neúmyselne dláždi cestu k rozsiahlym nárokom na čas, čo sa stane neskôr problémom. A ten pocit už nie je až tak super, že?
Keď deti vedia, že bez ohľadu na čokoľvek vy odložíte všetko na bok a z ich zodpovednosti si urobíte vašu vlastnú zodpovednosť – kam sa podeje ich motivácia vyrásť? Motivácia na ich vlastnú zodpovednosť?
Možno ste to už uhádli – v týchto prípadoch motivácia neexistuje.
Zaveďte preto „Politiku žiadnej záchrany“, ide o silný výkonný nástroj. Je jednoduchý na použitie, ale spočiatku môže byť pre rodičov náročným, lebo kým my bojujeme s nutkaním „všetko napraviť“, deti bojujú proti zmene.
Akonáhle dôjde k prerušeniu cyklu záchrany, budete nadšení tým, akú zodpovednosť za seba vaše deti prevezmú a že už sa nemusíte celý deň hnať na ich záchranu!
Ako funguje „Politika žiadnej záchrany“
*Upozornenie: Politika žiadnej záchrany je pre tých, ktorí často zabúdajú – nie tých, u ktorých je zabudnutie ničím ako bleskom z jasného neba. (Koniec koncov, všetci robíme chyby!).
1. Dajte im férové upozornenie
Dajte svojim deťom vedieť, že vidíte ako rastú a stávajú sa v mnohých ohľadoch nezávislými.
Vyjadrite istotu, že už sú dostatočne staré na to, aby niektoré veci robili pre seba sami a aby urobili krok vpred k novým „dospelým“ povinnostiam.
Načrtnite, čo od nich očakávate a oznámte im, že už nebudete za nich robiť, čo sa im robiť nechce alebo zachraňovať ich zháňaním zabudnutých predmetov do školy, na šport, alebo iné cvičenia/skúšky.
2. Postavte svoje deti do akcie
Uveďte svoje deti do konania. Vašim deťom sa nemusí páčiť táto nová politika a to je v poriadku.
Zabezpečte, aby sa deti stali súčasťou riešenia tak, že navrhnú spoľahlivé metódy na svoje činnosti a nebudú pri nich principiálne potrebovať záchranu!
Opýtajte sa ich:
„Čo si myslíš, môžeme si byť istí, že máš všetko, čo potrebuješ do školy prv, než ráno odídeš do školy?“.
Veďte si priebežný zoznam nových stratégií a návrhov a sledujte, čo bude fungovať!
U niekoho funguje kontrolný zoznam pri dverách: iní si zabalia veci do školskej tašky už večer. Zistite, čo funguje pre vašu rodinu a experimentujte s novými nápadmi.
3. Začnite skúšobným behom
Dobrým nápadom je niekoľko skúšobných behov prv, než zavedieme „Politiku žiadnej záchrany“ do praxe naostro. Zlepšite plán podľa potreby.
Oznámte, kedy vstupuje „Politika žiadnej záchrany“ do platnosti.
V tomto bode sú ponechaní sami na seba a pamätajú si, že si svoje veci robia sami, alebo musia očakávať, že sa budú učiť z následkov.
4. Dodržiavajte to
A teraz začína tvrdá časť. Vašou prácou je NEROBIŤ NIČ.
Keď vaša dcéra zabudne doma svoj obed alebo váš syn odíde bez kopačiek alebo ospravedlnenka je na stole namiesto toho, aby bola v zadnom vrecku, vaša práca je nerobiť nič – nezachraňovať; nepripomínať.
Nechajte ich vyjsť dverami bez akéhokoľvek vášho slova. Pre vás to bude agónia a pre dieťa to bude ťažké, lebo zažije prirodzené dôsledky svojej zábudlivosti.
Môžu sa vyskytnúť výhovorky. Možno aj plač. Možno hnev, keď vás obvinia za svoju zábudlivosť.
Ukľudnite sa, veď viete, že nechať ich robiť chyby v skutočnosti znamená učiť sa. Môžu byť na obed hladné alebo čeliť učiteľovi kvôli zabudnutej domácej úlohe, ale je pravdepodobné, že viac sa to nestane.
5. Ušetrite si kázania
Pamätajte, že najväčšie životné lekcie pochádzajú z našich chýb.
V danej chvíli sa vyhnite výrokom ako „Ja som ti to povedal“ a prejavte empatiu: „Muselo to byť ťažké povedať trénerovi, že nemáš cvičebný úbor. Ako si to vyriešil?“.
Potom otočte reč na riešenia: „Ako vieš zlepšiť rutinu, aby si si nabudúce nezabudol výstroj?“
Uplatňovať „Politiku žiadnej záchrany“ si niekedy vyžaduje silný žalúdok, ale skutočne to stojí za to! Deti sa naučia viac zo svojich vlastných chýb než z nejakých prednášok, ktoré im môžete ponúknuť.
Majte na pamäti, že vašou záverečnou hrou je naučiť deti nezávislosti, sebestačnosti, hrdosti pri prevzatí zodpovednosti a pomôcť im vymaniť sa z pasce nárokov.
Viac sa dozviete na www.AmyMcCready.com.
Veľa šťastia a šťastné rodičovstvo!
Pridaj komentár