Starať sa o deti nie je vždy – ako sa hovorí – med lízať. Učitelia, rodičia aj opatrovatelia sa čoraz častejšie sťažujú na zlé správanie.
Katherine Lewisová, matka a novinárka, strávila až 5 rokov snahou zistiť, čo je dôvodom problémového správania detí. Výsledky svojho bádania zhrnula v knihe The good news about bad behavior (Dobré správy ohľadom zlého správania).
Lewisová tvrdí, že rodičia a učitelia deti príliš kontrolujú. Výsledkom je, že deti sa nenaučia sebadisciplíne. Deti sa nesprávajú zle preto, že by sa chceli, ale pretože ich nikto nenaučil zručnostiam, ktoré potrebujú k sebaovládaniu.
Za túto krízu môžu podľa Lewisovej hlavne tri faktory:
1. Zmena v spôsobe hry
Dnešná hra detí sa od tej v minulosti veľmi líši. Reportér Cory Turner píše:
„Pred 20 – 30-timi rokmi behali deti po vonku v skupinkách rôznych vekových kategórií. Hrávali sa bez dozoru, alebo na ne niekto len mierne prihliadal.
Dokázali si vyriešiť svoje spory, pretože mali silnú motiváciu – záležalo im na tom, aby sa mali s kým hrať. Svoje hry si plánovali aj organizovali samy.
Mali dostatok slobody, čo prispievalo k budovaniu sebavedomia a podpore duševného zdravia.”
Dnešná hra má však úplne iný charakter – v oveľa väčšej miere ju kontroluje dospelý a interakcia s ostatnými deťmi je citeľne slabšia.
Lewisová v rozhovore poukazuje na to, čo dnešným deťom chýba:
„Deti nemajú dostatok čerstvého vzduchu, pohybu a sociálnej interakcie s druhými deťmi, ktorá im predtým pomáhala nadobudnúť sociálne zručnosti, vrátane schopnosti spolupracovať.
Pri takejto hre sa deti naučili ovládať impulzívne správanie a osvojili si abstraktné myslenie (predstieranie). Najsilnejšou motiváciou kontrolovať sa je pre deti práve interakcia s druhými deťmi bez zasahovania dospelého.”
Ak deti nedostávajú možnosť hrať sa bez prítomnosti a zasahovania dospelého, prichádzajú o drahocennú príležitosť rozvíjať zručnosti potrebné pre ich sebarozvoj.
2. Nárast používania technológií a sociálnych sietí
Ďalším dôvodom, z ktorého pramení zlé správanie a zanecháva u detí množstvo negatívnych dôsledkov, je rozmach technológií.
Jedným z negatívnych dôsledkov je túžba detí kopírovať známych ľudí, ktorých vidia v televízii alebo na sociálnych sieťach.
Ako poznamenáva Lewisová:
„Deti sledujú hviezdy z reality šou a YouTube, aby zistili, čím by v živote mohli byť. Namiesto toho by sa však mali snažiť zistiť, čo ich skutočne napĺňa a dáva ich životu zmysel“.
3. Nedostatok spojenia
Tretí dôvod, prečo sa deti správajú zle, pramení z nedostatočného spojenia a začlenenia. Lewisová hovorí:
„V našich preplnených životoch nemáme čas ani na to, aby sme prehodili zopár slov so susedom.
Zatiaľ čo pred 20-timi rokmi by náš 12-ročný syn kosil susedov trávnik, dnes letí z futbalového tréningu na skúšku s kapelou a odtiaľ k učeniu.
Dnešné deti nemajú ani poňatia, aké miesto v komunite zastávajú a čím by ju mohli obohatiť.”
Ako to napraviť?
Lewisová ponúka tri tipy, ako môžeme deťom pomôcť nadobudnúť zručnosti, ktoré nevyhnutne potrebujú k sebaovládaniu (a k tomu, aby boli úspešné a vytrvalé):
1. Budujte medzi vami spojenie
Deti potrebujú, aby im rodičia preukázali svoj záujem tým, že s nimi budú tráviť čas.
„Cielené spojenie medzi rodičom a dieťaťom, pri ktorom nepočúvame len na jedno ucho, nezabávame sa s mobilom ani ničím iným, čo by nás inak vyrušovalo, je jednoducho o tom, že dieťaťu skutočne venujeme pozornosť.
Stačí aj občasných 15 minút, kedy naplno trávime čas s dieťaťom pri nejakej aktivite.”
Podľa Lewisovej tieto aktivity pomáhajú budovať silný vzťah medzi rodičom a dieťaťom, čo výrazne napomáha pri riešení problémov spojených s nevhodným správaním.
2. Posilnite komunikáciu
Ak chcete deti naučiť dobre sa správať, komunikácia zohráva veľmi dôležitú úlohu. Dáva dieťaťu základy kritického myslenia a učí ho zručnostiam nevyhnutným pre riešenie problémov.
„Komunikácia nespočíva len v rozprávaní dospelého; je to aj o počúvaní a snahe pochopiť veci z perspektívy dieťaťa…
Je to vypočutie si jeho problémov bez toho, aby ste ho zasypali množstvom rád či názorov. Môžete klásť otázky, ktoré dieťaťu pomáhajú riešiť problém a zažať iskru kritického myslenia.“
Niekedy to môže byť náročné, najmä ak máte priveľa práce. No existuje veľa spôsobov, ako sa dá s deťmi komunikovať aj napriek tomu, že ste v časovej tiesni.
Stačí pár sekúnd, aby ste sa zastavili, poobzerali sa okolo seba a porozprávali sa o tom, čo vidíte.
3. Budujte ich schopnosti
Lewisová sa domnieva, že rodičia by mali dať deťom priestor na to, aby rozvíjali zručnosti, ktoré im pomáhajú ovládať sa. Ide o dlhodobý proces.
„Keď sú deti maličké, o všetkom rozhodujú rodičia. Cieľom je, aby deti túto zodpovednosť s prekročením hranice dospelosti prevzali celú na seba.”
Týmto schopnostiam sa deti učia pozorovaním a imitovaním svojich rodičov a učiteľov.
Takéto zručnosti majú pre deti dvojnásobný význam. V prvom rade im umožňujú prevziať určitú zodpovednosť za niektoré veci v domácnosti.
Keď majú za niečo jasne stanovenú zodpovednosť, vedia, že v rodine zohrávajú dôležitú úlohu. To prispieva k ich zdravému sebavedomiu.
Okrem toho tieto zručnosti – najmä zvládanie silných emócií, plánovanie a organizovanie – pomáhajú deťom kontrolovať svoje správanie, čo je výhodné z krátkodobého (ak dokážu ovládnuť nával hnevu) i z dlhodobého hľadiska.
Lewisovej odporúčania už pomohli mnohým rodičom aj učiteľom. Je možné, že kľúč k tomu, aby sa deti dokázali lepšie správať, nespočíva v prísnejšej kontrole, ale v tom, že im pomôžeme, aby sa naučili ovládať svoje správanie?
Pridaj komentár