Väčšina rodičov chce byť „dobrým rodičom“. Aj ja som chcela byť úspešnou mamou. Chcela som poslušné deti, aby môj život mohol byť pohodlným. Chcela som, aby ich poslušnosť bola vzorom pre ostatných.
S úspechom som dosiahla svoj cieľ. To je pravda. Ako triedna učiteľka som sa naučila mnoho trikov a metód na to, ako manipulovať správanie tak, aby deti poslúchali. A fungovalo to.
Ako som prechádzala rokmi, uvedomila som si niečo obrovské. Je mnoho detí, ktoré poslúchajú svojich rodičov a potom sa zrazu zmenia.
To bola tá jedna vec, ktorú som nechcela, aby sa stala aj mojim deťom. Chcela som, aby sa naučili, že poslušnosť je dobrá vec a treba v nej vytrvať. Nie je to o niečom, čo treba urobiť jednoducho preto, aby sme sa vyhli výprasku alebo následkom.
Ako pokračujem v sledovaní toho, ako sa stále viac a viac detí búri proti pravidlám a rodičovskej autorite, všímam si, že chýba jedno veľké spojenie: To, „prečo“ byť poslušný sa oplatí. Vidím to takisto aj u dospelých.
Prečo byť vlastne poslušný
Aby sme to zrýchlili, vezmime si jeden príklad.
Dodržujeme rýchlosť v aute, lebo nevieme chodiť rýchlo? Šľapneme na brzdy hneď, keď vidíme na obzore policajné auto? Poslúchame zákon lebo musíme alebo preto, lebo je to správne? Alebo sa len chceme vyhúť problému?
Myslím, že máme veľmi zvrátený náhľad na poslušnosť.
Predpokladám, že vy by ste mohli byť práve tak vinní ako aj ja. Mnohí dospelí, pokiaľ nad nimi nikto nedohliada, pravidlá jednoducho porušia alebo obídu.
Toto však nie je ten druh poslušnosti, ktorý chcem pre svoje deti.
Naučiť deti, aby chceli poslúchať, je oveľa dôležitejšie, než ich naučiť len vyzerať tak, akoby poslúchali. A nemajte obavy, súhlasím, že na prvých pár rokov detského života sa tento princíp v skutočnosti nevzťahuje.
Je to obdobie, keď mama/otec musia konať v záujme dosiahnutia poslušnosti bez toho, aby veľa vysvetľovali. Keď ale vaše dieťa dosiahne predškolské roky, je tu čas začať im pomáhať pochopiť, že poslušnosť je niečo oveľa viac, než len vyvolať úsmev na tvári mamy.
Prvým krokom je pomôcť deťom pochopiť „prečo“, čiže dôvod, ktorý je za poslušnosťou.
1. Poslušnosť ukazuje, že dôveruješ
Poslušnosť je jedným zo spôsobov, ktorým môžeme navonok demonštrovať našu vnútornú integritu a dôveru v autoritu.
Na rozdiel od toho, neposlušnosť odhaľuje presný opak. Odkrýva našu mravnú skazenosť, naše zbytočné a sebecké túžby vlastniť veci naším vlastným spôsobom.
2. Poslušnosť ukazuje lásku
Jasnejšie ako toto, to už ani nebude! Milujúca osoba sa bude neustále usilovať o poslušnosť.
Nie neustále sa usilovať zistiť, ako blízko sa on/ona môže dostať k hranici bez toho, aby ju prekročil/prekročila. (Alebo kalkulovať, ako mu bude odpustené, keď sa rozhodne prestať hrešiť.)
Je to na našej voľbe, či budeme poslúchať.
3. Poslušnosť je rešpektom voči ostatným
Často na to upozorňujem svoje deti. Zvyčajne otázkou „Ako preukazuješ svoj rešpekt?“ Pre mňa je dôležité, že ony rozumejú tomu, že každá jedna voľba, ktorú urobia, vplýva na život tých, ktorí sú okolo nich.
Keď neposlúchame autoritu, ovplyvňujeme seba i ostatných negatívnym spôsobom.
Druhým krokom je pomôcť deťom pochopiť „ako“, čiže spôsob, ktorý je za poslušnosťou.
Príliš malé deti ani nemajú silu poslúchať. Vždy budú neúspešné. U väčších to však už musíme vyžadovať.
Záver
Namiesto toho, aby sme boli frustrovaní kvôli našim zlyhaniam (a môjmu), som sa naučila učiť svoje deti zodpovednosti za svoje skutky.
Ja naozaj verím, že je to v pokornej podriadenosti, ktorú vo mne vidia a že nájdu túžbu usilovať sa sami poslúchať. V opačnom prípade, pokušenie vzdať sa hre „vyskúšať na tvrdo“, bude veľké.
Nájdu sa v hromade sklamaných správaní sa so žiadnou nádejou, že sa niekedy budú mať lepšie. Ony musia vedieť, že dokonca aj ako dospelí bojujeme s dodržiavaním pravidiel pre dospelých.
Pridaj komentár