„On ma udrel,“ vykríkla niekde na chodbe. „Ty si ma udrela prvá,“ nahlas jej to posmešne vrátil.
Musím pripustiť, že som zapojila tie najmúdrejšie zo svojich materských techník a snažila som sa schovať pred hroziacim tornádom, ale nefungovalo to.
Obaja sa rútili chodbou smerom ku mne, cestou vrieskajúc všetky druhy sprostých slov. Každý z nich si bol istý tým, že ja ich prídem zachrániť.
Neboli však prekvapení, že ja som odpovedala tým istým spôsobom, ako som to vždy robievala.
Máte poruke odpoveď na vyriešenie súrodeneckého sporu? Alebo sa prichytíte pri tom, že sa beznádejne utápate v mori súrodeneckých škriepok?
Pamätám sa na to, keď mi niekto, ako ešte mladému rodičovi povedal, že súrodenecká rivalita bola „normálna“ a že existuje len veľmi málo toho, čo s tým ako rodič môžete urobiť.
Samozrejme, keď sa k tomu vraciam, bola som príliš naivná na to, než aby som pre túto osobu mala vhodnú odpoveď, ale už vtedy som vo svojom srdci vedela, že tento druh správania by nemal byť akceptovateľným.
Áno, je to normálne, že súrodenci medzi sebou bojujú. Je to nám vlastná živočíšna odpoveď na to, že chceme, aby sa veci diali podľa našej vôle. Táto sebeckosť je niečo, s čím všetci bojujeme.
Takže áno, boje medzi súrodencami sú normálnou vecou. Malo by to však byť ignorované a niekam zapísané kriedou ako niečo, s čím my, ako rodičia, nevieme urobiť nič?
Samozrejme, že nie! Každý človek sa musí naučiť ovládať svoje vlastné sebecké túžby a uprednostniť potreby ostatných pred tými svojimi. Nezáleží na tom, či tá druhá osoba je, alebo nie je súrodenec.
Vo svojom živote bude mať každý často dočinenia s rivalitou alebo nesúladom. Úlohou nás, ako rodičov, je pomôcť svojim deťom naučiť sa zvládať tieto situácie a nie ich ignorovať.
Čo teda bolo mojou odpoveďou pre tento škriepiaci sa pár, ktorý sa ku mne rútil?
Nebudem vôbec predstierať, že by som bola mala k dispozícii všetky rodičovské odpovede, osobitne, ak ide o súrodenecké vzťahy. Môžem sa však podeliť o 5 jednoduchých spôsobov, ako napomôcť zastaveniu škriepok.
Sú to spôsoby, ktoré u seba doma používam každý deň a keď si ich raz prečítate, presne budete vedieť, ako som v ten deň odpovedala svojim deťom.
Tu je 5 spomínaných spôsobov, ako zastavíte súrodeneckú rivalitu:
1. Nevyjednávajte o vine
Úplne prvá vec, ktorú chcú deti v konflikte urobiť, je obviniť toho druhého a aby mama/otec uvalili túto vinu na druhého súrodenca.
Nedovoľte im, aby to robili. Je to odveký trik, pochádzajúci ešte z čias rajskej záhrady. Adam obvinil Evu. Eva obvinila hada. Nepriateľ využíval hru na vinu, aby nás naviedol na vykonanie hriechu a zničil na stáročia naše rodiny. Nedovoľte to.
Keď dôjde ku konfliktu, prvou vecou, ktorú učím svoje deti urobiť, je to, aby zistili, čo ONY urobili nesprávne. Povedali, alebo urobili niečo, čo zapríčinilo, aby sa druhá osoba cítila tak, že jej bolo ublížené alebo aby ju to znervóznilo?
Zabudli dať niečo nabok, čo zapríčinilo, že niekto musel cestovať? Existuje niečo, čo môžu okamžite urobiť, aby vyriešili problém tak, aby už nebol naďalej problémom?
Všetky z týchto otázok sú dobré, ale tá posledná je tou typickou, ktorá mení pravidlá hry. V situácii konfliktu, dokonca aj keď iného vôbec neobviňujeme, sa zvyčajne vyskytuje niečo, čo vieme urobiť, aby sme rozptýlili napätie.
2. Každý je zodpovedný
V úzkej nadväznosti na bod 1, držte sa toho, že každé dieťa je zodpovedné za svoju časť situácie. Ak Janko udrie Katku, pretože Katka ho udrela ako prvá, kto má problém?
Oni OBAJA. Pretože biť iného nikdy nie je povolené. Neexistuje žiadna milosť, ktorej rozsah by bol rozšírený na osobu, ktorá udrela z dôvodu odvety.
Prv, než zdvihnete svoje ruky k plaču kvôli nespravodlivosti, nezabudnite, že takýto je život dospelého.
Môže existovať určitá milosť, ktorej rozsah je rozšírený v prípade, že vás niekto provokoval. Ale keď zmlátite futbalového trénera preto, lebo zakričal na vaše dieťa sprostým menom, verte mi, že vy budete ten, kto pôjde do väzenia.
Posuniem to o krok ďalej a vezmem všetkých prítomných na zodpovednosť za to, že nezasiahol do situácie. Toto robím predovšetkým s mojimi staršími deťmi.
Mali by tam sedieť a sledovať svojich mladších súrodencov, ako sa navzájom tlčú? Určite nie! Musia sa do toho zapojiť a pomôcť riešiť situáciu ešte prv, než to zájde tak ďaleko.
3. Vymažte problém
Tak toto sa môže zdať samozrejmým, ale ak je niečo pre vaše deti problémom, vymažte to. Keď spolu nevedia vyjsť vtedy, ak si majú vybrať medzi filmami, tak v ten deň nebude žiaden film.
Ak malí chlapi medzi sebou bojujú kvôli sklápaciemu vozidlu, vozidlo bude musieť bezpečne zaparkovať v maminej garáži. Aj Biblia hovorí, že ak je vaša ruka príčinou toho, že páchate hriech, mali by ste ju odseknúť.
Teraz to, prosím, nechápte v tom zmysle, že od vás chcem, aby ste svojim deťom usekli ruky. Haha. Ale dostanete nápad. Zbavte sa toho predmetu, ktorý je príčinou problému.
Ak sú vaše deti menšie, 20 až 30 minút by mohol byť ten správny časový úsek, aby nebola hračka k dispozícii. Ak sú vaše deti staršie (povedzme 8-12 ročné), môže to predstavovať aj celý deň, alebo dokonca aj jeden týždeň.
Urobte to tak, aby trest zodpovedal priestupku. Keď kvôli tomu budú časté hádky, môže byť potrebný aj dlhší čas.
4. Majte pevnú politiku zdieľania
Toto je možno jedna z najlepších rodičovských rád, ktorú som kedy, v tých prvých rokoch, dala. Od začiatku som nikdy nehovorila o hračkách alebo o veciach v našom dome ako o niečom, čo je príslušenstvom jednej konkrétnej osoby.
My sa o ne delíme. Delíme sa o počítač, gauč, hračky a dokonca aj o riady. Toho, o čo sa nedelíme, je veľmi málo (mimochodom, som veľmi rada, že sa delíme o riady).
Naše hračky sú umiestnené na centrálnom mieste, takže si ich môže užívať každý. To všetkým napovedá, že sa o ne naozaj delíme.
Ako moje deti dospievali a začali mať špecifické záujmy, som im začala povoľovať, aby mali špeciálne veci. Avšak napriek tomu vždy s poznámkou, že sa musíme podeliť o veci, ktoré dostaneme.
Napríklad, moja najstaršia dcéra miluje modely koní. Tieto majú tendenciu ľahko sa rozbiť a jej najmladší brat by ich mohol poškodiť.
Takže preto mu je povolené hrať sa s nimi LEN vtedy, keď sa budú hrať spoločne a ona ho sleduje a vedie k tomu, aby dával pozor na hračky.
5. Pomôžte deťom vytvoriť si svoj vlastný priestor
Znie to trochu smiešne po tom, čo sme v predchádzajúcom texte spomínali „zdieľaciu politiku“, ale počúvajte ma ďalej. Všetci potrebujeme mať vyhradený priestor.
Potrebujeme mať miesto, kam môžeme ísť, keď potrebujeme mať niekoľko minút bez prítomnosti svojho 3-ročného brata, ktorý nás strká do chrbta.
Čím sú vaše deti staršie, tým viac si budete uvedomovať túto potrebu.
Vyhraďte si nejaký čas a pomôžte svojim deťom vybudovať si svoj vlastný priestor. Mohla by to byť ich vlastná izba, alebo ich vlastná posteľ. Kdekoľvek to bude, môžu tam ísť a očakávať, že tam budú v kľude.
Pomôžte im vybudovať si hranice voči ich súrodencom, ktoré musia byť rešpektované.
Napríklad, moje dievčatá teraz majú svoje vlastné izby. Ich mladší bratia majú stále dovolené vstúpiť do týchto izieb (nedovolím, aby moje dcéry povedali svojim bratom na toto nie).
Avšak, oni požadujú, aby ich bratia nevstupovali, pokiaľ nezaklopú a počkajú, pokiaľ budú pozvaní dnu. To ich drží mimo dosahu k špeciálnym hračkám a veciam, ktoré sú dôležité pre dievčatá, ale takisto to každému pripomína, že sme rodina, kde sa navzájom všetci milujeme.
Nechceme nikoho pravidelne vylučovať zo svojich priestorov. Avšak v každom prípade chcem, aby každé dieťa malo svoje bezpečné miesto, kam môže ísť, keď potrebuje nejaký čas na zharmonizovanie.
Záver
Je to teda tak. Nie je to zázračná tabletka s bláznivým účinkom, ktorá pomôže deťom zredukovať počet súrodeneckých škriepok, ale všetkých týchto 5 tipov je funkčných a predstavuje reálne riešenia prebiehajúcich problémov.
Len si pamätajte tento bod:
Konflikt medzi súrodencami je prebiehajúcim problémom preto, lebo v nás zakorenené sebecké túžby budú vždy vyvierať na povrch.
Pamätajte na to, že je potrebné rozširovať milosť voči svojim deťom a vždy ich vychovávať k tomu, aby sa učili milovať svojich súrodencov.
Pridaj komentár