Rodičovstvo je náročné, najmä čo sa týka zvládania rodičovského hnevu. Deti ešte nevedia rozmýšľať ako dospelí a my to občas nezvládneme.
Uchýlime sa ku kriku, záchvatom hnevu, nemiestnemu správaniu a iným prejavom. Deťom chýbajú dostatočné sociálne zručnosti a v útlom veku ešte žijú vo svojom vlastnom svete.
Upokojiť sa môže byť náročné, obzvlášť vtedy, ak ste mali zlý deň alebo ste vyčerpaní. Únava je však súčasťou balíka, ktorý dostávate k výchove dieťaťa.
Bohužiaľ, malé deti ešte nevedia byť natoľko empatické, aby to vedeli pochopiť a neustále skúšajú, kde sú vaše hranice.
Človek ľahko stratí nervy. Niekedy sa vám chce vykričať si hrdlo, pretože vás ani po stý raz nepočúvli. Majte však na pamäti, že váš krik je pre malé deti nesmierne škodlivý. Sú od vás v plnej miere závislé a nevyhnutne potrebujú, aby ste situáciu zvládli ako rozumný dospelý človek.
Je vašou povinnosťou, aby ste situáciu vyriešili s chladnou hlavou, najmä preto, že sa to týka zraniteľného, náchylného a ľahko ovplyvniteľného dieťaťa.
Prinášame vám 5 techník, s ktorými dokážete ovládnuť svoj hnev a nebudete viac na deti kričať
1. Naučte sa efektívne komunikovať
Batoľatá a malé deti sa od dospelých výrazne líšia. Veľmi zriedkavo počúvajú, ak na ne niekto kričí. Síce si na sekundu získate ich pozornosť, no o chvíľku sa opäť vrátia do svojho sveta! Akýkoľvek pokus získať si ich pozornosť krikom je úplne bezvýznamný alebo škodlivý.
Pravdaže, pocit, že vás nikto nepočúva, je frustrujúci, najmä keď o niečom hovoríte znova a znova. Ak musíte niečo opakovať neustále dookola a neprináša to žiadny výsledok, pravdepodobne ste pre dieťa málo zrozumiteľní a nehovoríte „jeho jazykom“.
Prečítajte si zopár tipov o komunikácii, ktoré vám zároveň pomôžu lepšie zvládať svoj hnev:
A) Rozprávajte pokojne, no buďte zásadoví a neoblomní
Môžete znieť prísne a skalopevne odhodlaní neakceptovať slovo NIE ako odpoveď, no zároveň z vás musí vyžarovať pokoj a uvoľnenosť.
B) Udržiavajte s dieťaťom očný kontakt
Dieťa vás bude brať vážnejšie, ak s ním počas rozhovoru udržíte očný kontakt. Zároveň tak dokážete lepšie posúdiť, či rozumie tomu, čo od neho žiadate.
Môžete si dokonca sadnúť či kľaknúť, aby ste sa dostali na ich výškovú úroveň.
C) Vyjadrujte sa stručne
Ak niečo neustále dookola rozprávate či opakujete, dieťa vás automaticky vypína, nech je to akokoľvek dôležité. Hovorte k veci, uistite sa, že vám rozumie, a to stačí.
D) Buďte konzistentní
Dôsledne trvajte na tom, čo od dieťaťa očakávate. Nemeňte svoje požiadavky a priority, pretože tak dieťa zmätiete a nebude robiť to, čo od neho očakávate.
E) Nevzdávajte sa
Ak ste dieťaťu zadelili nejakú úlohu, no dieťa sa nejako nemá k tomu, aby sa do nej pustilo, nevzdávajte sa – neprevracajte očami a neurobte to zaň.
Naučili by ste ho, že ak bude vaše požiadavky dostatočne dlho ignorovať, vyvlečie sa z nich. Preto nepovoľte a vydržte, kým úlohu spraví dieťa.
F) Počúvajte
Niekedy má dieťa na svoj protest skutočne dobrý dôvod. Vypočujte si jeho vysvetlenie a sťažnosti. Dbajte o to, aby sa vyjadrovalo vhodne a slušne, inak ho jednoducho „nepočujete“.
Keď si vypočujete jeho názor, ešte raz zvážte, ako ďalej postupovať.
2. Vopred sa pripravte
Profesor detskej psychiatrie a psychológie v Yale, doktor Alan Kazdin, ponúka niekoľko jedinečných, no dôležitých sérií jednotlivých krokov, ktoré vedú k efektívnejšiemu, pokojnejšiemu a pozitívnejšiemu vychovávaniu detí.
Nazýva to ABC program:
A) Príprava (Antecendent)
V tejto časti programu pripravujete dieťa na to, čo by malo zvládnuť. Keď budete dieťaťu opakovane pripomínať, čo má spraviť, bude pripravené a bude to mať na mysli.
Ak teda napríklad chcete, aby sa dieťa naučilo odložiť si po sebe riady do drezu, hovorte mu to pred každým jedlom. Stačí jednoduchá veta: „Keď doješ, odlož si, prosím ťa, riady do drezu.“
B) Návyk, správanie (Behavior)
V tomto kroku upevňujete a formujete želané správanie či návyk. Je na vás, ako to dieťa zvládne – nezabúdajte, že väčšina detí veci „odkukáva“.
Takže ak chcete svoje dieťa naučiť, že po jedle si má riady odložiť do drezu, musíte mu byť vzorom.
C) Dôsledok (Consequence)
V tejto fáze pozitívnym spôsobom upevňujete želané správanie dieťaťa. Keď si dieťa riady odloží, nahlas ho pochváľte, objímte alebo iným vhodným spôsobom mu dajte najavo vaše uznanie.
Ak dieťa chválite, musí to byť výrazné a dieťa si pochvalu musí dokázať spojiť s tým, čo urobilo. Teatrálnosť a afektovaný prejav je na mieste.
Efektívne je aj uvedomiť si svoj hnev. Ak máte pocit, že to vo vás začína vrieť, pripravte na to seba aj svoje deti. Povedzte im, čo sa deje:
- mali ste veľmi zlý deň v práci
- ťažko sa vám sústredí
- ste veľmi vyčerpaní
- obávate sa o bezpečnosť dieťaťa
- rozčuľujú vás ich zvady a bitky
Svoj postoj sformulujte zreteľne, komunikujte s nimi o tom, ale zostaňte pozitívni. Požiadajte ich, aby sa upokojili alebo stíšili. Tak ich naučíte, ako efektívne zvládať svoj hnev.
Ak je to nutné, presmerujte ich pozornosť a požiadavku zopakujte pevným, rozhodným hlasom, aby vás vnímali.
3. Naučte sa rozumieť tomu, ako správne ovládať svoj hnev
Hnev sa javí byť veľmi zložitý, no v skutočnosti je to pomerne jednoduchá emócia. Ak pochopíte svoj hnev a budete vedieť pomenovať, z čoho pramení, dokážete ho lepšie spracovať a reagovať viac proaktívnym a menej reaktívnym spôsobom.
Tu je zopár tipov, ako to zvládnuť:
A) Identifikujte príčinu hnevu
Hnev je sekundárna emócia. To znamená, že sa nevyskytuje samostatne – prichádza v balíku ďalších negatívnych emócií.
Keď teda najbližšie pocítite, že vám začínajú lietať nozdry, zamyslite sa nad tým, čo sa za vaším hnevom ukrýva:
- smútok alebo rozrušenie
- strach
- panika
- stres
- zahanbenie
- preťaženosť
- beznádej
B) Zistite, čo vás vedie k tomu, aby ste začali kričať
Spúšťače „kriku“ sa u jednotlivých rodičov rôznia. Ak viete, aké sú tie vaše, potom ich dokážete predvídať a pripraviť sa na ne, aby ste najbližšie nevybuchli.
Medzi bežné spúšťače kriku patria:
- niektoré druhy viet, ktoré deti zvyknú používať, ako napríklad:
- „Ja nechcem!“
- „Nedokážeš ma k tomu prinútiť!“
- „Prečo nemôžem?“
- „Už sme tam?“
- určité druhy negatívneho správania (rozhádzané hračky, bitky medzi súrodencami, odvrávanie a pod.)
- vonkajšie faktory v spojení s miernymi prejavmi zlého správania (potrebujete navariť večeru, no deti neustále mraučia, musíte sa sústrediť na robotu, ale deti sú pri hre príliš hlučné, atď.)
C) Všímajte si fyzickú odozvu
Mnohí ľudia vravia, že keď sa rozhnevajú, dochádza u nich k fyzickým zmenám. Ak si ich začnete viac všímať a naučíte sa ich rozoznávať, budete vedieť, kedy sa treba začať kontrolovať.
Telo vám môže začať signalizovať hnev prv ako mozog. Bežné fyzické náznaky prichádzajúceho hnevu sú:
- červenejúca tvár
- zrýchlený pulz
- zovreté päste
- zvieranie svalstva
- plytké dýchanie
D) Zistite, čo je príčinou
Hnev neprichádza len tak z ničoho nič. Hneváme sa, ak veci nejdú hladko alebo tak, ako by sme to potrebovali. Keď prídete na to, čo vás rozčuľuje, môžete urobiť opatrenia, ktoré vám pomôžu hnevu predísť.
4. Dajte si pauzu
Ste príliš rozčúlení? Odíďte a urobte si prestávku. Ak máte pocit, že vo vás narastá hnev do nekontrolovateľných dimenzií, vyjdite z izby.
Povedzte dieťaťu, že sa príliš hneváte na to, aby ste sa s ním mohli ďalej pokojne rozprávať a že potrebujete time-out.
Keď budete von z izby, zhlboka dýchajte. Posaďte sa, zatvorte oči a sústreďte sa na dýchanie. Choďte k umývadlu a opláchnite si tvár chladnejšou vodou. Občerstvite sa.
Ak vám to pomôže, odriekajte mantru, ktorá vás udrží v pozitivite:
- Budem preukazovať len lásku.
- Moje dieťa potrebuje porozumenie a trpezlivosť.
- Táto situácia nie je žiadnou katastrofou.
- Moje dieťa vyvádza, pretože má problém s…
- Dnes budem trpezlivý/trpezlivá.
5. Trénujte, trénujte a trénujte
Nikto nie je dokonalý, ale ak budete na vaše dieťa bežne kričať pre každú drobnosť, veľmi ťažko sa tohto zvyku zbavíte. Budete musieť veľa trénovať a naučiť sa pozitívne myslieť.
Zvládanie hnevu je pre správnu výchovu nevyhnutné. Dokážete sa naučiť byť pokojnejší a odreagovať sa zdravým spôsobom, ktorý nebude ubližovať vám ani deťom.
Ponúkame vám niektoré druhy cvičení pre pokojnejšiu myseľ:
- meditácie všímavého stavu mysle
- zaznamenávajte si svoje myšlienky a spisujte si zoznam vecí, za ktoré ste vďační
- cvičte jogu
Zdravé spôsoby, ako „vypustiť paru“:
- športujte
- založte si denník, kde budete zaznamenávať postrehy o svojom hneve
- vyjadrite svoj hnev tvorením (prostredníctvom umenia)
- vykričte sa do vankúša, alebo si doňho zaboxujte
Treba podotknúť, že hnevu sa treba zbavovať v súkromí a mimo dohľadu detí, najmä pokiaľ využívate nejakú nezvyčajnú a neprijateľnú formu odreagovania sa.
Zopár myšlienok na záver
Ak ste na deti zvykli bežne kričať, je čas, aby ste s tým prestali. Osvojte si alternatívne metódy, ktoré vám pomôžu ovládať svoj hnev.
Kričanie deťom spôsobuje veľkú psychickú ujmu, najmä ak im dávate rôzne mená a nálepky, prejavujete neúctu a slovne ich znevažujete. V skutočnosti je krik rovnako zlý ako fyzické tresty.
Navyše deti sa z takéhoto zaobchádzania nenaučia zvládať svoj hnev vhodným spôsobom. Budú kopírovať vaše správanie.
Hoci sa vám môže zdať, že to zvládajú dobre, ich mozog sa neustále vyvíja a vy ho takto ovplyvňujete negatívnym spôsobom, ktorý im môže neskôr v živote veľmi ublížiť.
Štúdie dokazujú, že pozitívne upevňovanie želaného správania je pre deti oveľa lepšie ako negatívne. Ak sa naučíte ovládať svoj hnev, bude to prínosom pre vás aj vaše dieťa. Naučíte ho tak lepšie sa správať a získate viac priestoru pre seba.
Ostať pokojným, keď dieťa vyvádza, môže byť naozaj veľmi náročné, ale skúste sa zhlboka nadýchnuť a zapnúť pozitívne nastavenie!
Popracujte na sebe a využite tieto techniky, ktoré vám pomôžu prestať na deti kričať a vybudovať si s nimi zdravší a šťastnejší vzťah. Len tak budete môcť dieťa efektívnejšie viesť.
Zdroj: powerofpositivity.com, Spracoval: Skvelyrodic.sk
Pridaj komentár