Pre dieťa je všetko tragické. Urobila sa na grilovanom syre kôrka? Katastrofa. Nedarí sa mu postaviť lego? Musí si poriadne zadupať nohami od zlosti. Na tom nič nezmeníte.
Môžete však vyzbrojiť svoje dieťa technikami na zvládanie podobných každodenných ťažkostí. Keď pôjde v živote skutočne o veľa, bude vedieť, čo treba robiť.
Odolnosť je vlastnosť, ktorú treba u detí dômyselne budovať a posilňovať, pretože vďaka nej dokážu lepšie zvládať stres, chápať, že odmietnutie neznamená koniec cesty a že po neúspechu sa musia opäť postaviť na nohy a snažiť sa.
Ako ich to však naučiť? Psychoterapeutka Amy Morin, autorka knihy 13 vecí, ktoré silní rodičia nerobia, vníma vo výchove rodičov, ktorých deti sú odolné, týchto 8 spoločných znakov:
Nechajú deti, nech sa potrápia
„U každého dieťaťa sa dajú rozvíjať zručnosti, ktoré posilnia jeho odolnosť,“ hovorí Amy Morin.
„Je na nás, rodičoch, aby sme deti správne viedli a tieto zručnosti u nich posilňovali. Musíme im byť nápomocní, keď sa s niečím trápia, a poskytnúť im viac príležitostí, aby si mohli trénovať odolnosť.”
Najhoršie, čo môžu rodičia urobiť, je podľa Amy Morin pričasté zachraňovanie detí. Takéto správanie bráni deťom naučiť sa, čo robiť, keď sú samy.
Inými slovami, ak rodičia učia svoje deti, že život je boj, že niekedy treba poriadne „zapracovať“ a že občas je to naozaj drina, vychovávajú deti, ktoré sú na život naozaj pripravené.
Nechajú deti pocítiť, čo je to odmietnutie
Deti sa musia naučiť stráviť slovo „nie“ z nespočetného množstva dôvodov. „Ak vaše dieťa nevyberú do nejakého tímu, rodičia sú často v pokušení zavolať trénerovi alebo do školy a dieťa nejakým spôsobom pretlačiť,“ hovorí Morin.
„No v skutočnosti práve neúspech môže byť jednou z najlepších životných lekcií. Dieťa môže vďaka nemu pochopiť, že neúspech neznamená koniec. Neúspech sa dá prekonať a aj keď človek neuspeje, môže si vybrať, ako ďalej.”
Nepodporujú v deťoch pocit, že sú obeťou
„Deti sú v pokušení obviňovať za svoje problémy druhých,“ hovorí Morin. „Ak neuspejú v teste z fyziky, povedia, že je to chyba učiteľa, pretože to dobre nevysvetlil.“
Rodičia týmto argumentom často podľahnú a postavia sa na stranu svojich detí. Hoci to môže byť pravda, toto správanie v sebe nesie veľké riziko. „Rodičia by mali deťom vysvetliť, že život síce nie je fér, ale sú dosť silné na to, aby krivdu zvládli.“
Morin sa domnieva, že „mnohí rodičia majú tendenciu nastoliť spravodlivosť, svoje deti obhajujú a stavajú sa na ich stranu, čím v deťoch upevňujú pocit obete. To vedie k naučenej bezmocnosti“. Preto by mali odolať pokušeniu riešiť veci za svoje deti.
Keď prídu problémy, deťom dajú viac než len slovné povzbudenie typu „hlavu hore“
Nechať deti potrápiť sa je nevyhnutné. No deti potrebujú viac ako len počuť, že si to majú vyriešiť samy. Nemôžete ignorovať skutočnosť, že to pre ne môže byť emočne veľmi náročné.
„Musíte im dať najavo, že rozumiete tomu, čo cítia, že sa viete vžiť do ich kože,“ vraví Morin. „Rodičia by mali vedieť, kedy ustúpiť do pozadia a nechať riešenie problému na dieťa, no zároveň musia byť empatickí.”
Rozprávať sa s deťmi o ich pocitoch je nesmierne dôležité. Deti sa tak učia otvorene rozprávať o tom, čo cítia, a zároveň sa učia, čo robiť, keď prídu ťažké chvíle.
„Rodičia by sa mali zamyslieť nad tým, či u detí pestujú zručnosti, vďaka ktorým dokážu zvládnuť a vyriešiť svoje problémy samy,“ dodáva Morin.
„Deti potrebujú pomoc rodičov vtedy, ak ešte tieto zručnosti nemajú vyvinuté. Rodičia však zároveň musia dbať na to, aby ich týmto zručnostiam naučili.”
Učia deti správne pomenovávať svoje pocity a emócie
„Ak dieťa dokáže pomenovať to, čo cíti, málokedy to musí aj predviesť,“ objasňuje Amy Morin. „Ak vaše dieťa dokáže povedať Hnevám sa, je menej pravdepodobné, že vás kopne do kolennej kosti, aby vám to dalo najavo.“
Môžeme povedať, že deti, ktoré nevedia vyjadriť slovami to, čo cítia, dávajú svoje pocity najavo svojimi skutkami. Môže sa stať, že z takýchto detí vyrastú dospelí, ktorí sa nevedia vyrovnať s hnevom alebo smútkom.
Tým, že deti naučíte nahlas a bez nepríjemných pocitov rozprávať o tom, čo cítia, učíte ich aj rozmýšľať (a riešiť) problémy, ktoré ich trápia. Toto je pre budovanie odolnosti to najpodstatnejšie.
Dávajú deťom návod a možnosti, ako sa upokojiť
„Poznám rodičov, ktorí pre svoje dieťa vytvorili niečo ako prvú pomoc pri rozrušení,“ hovorí Morin. „Je to malý kufrík, v ktorom má dieťa omaľovánku, plastelínu a nejaký voňavý krém. Keď sa dieťa nahnevá alebo rozruší, rodičia ho jednoducho pošlú po kufrík.“
Samozrejme, takýto „kufrík“ nemusí byť riešením pre každé dieťa, no koncepčne je to veľmi dobrá pomôcka, pretože dieťa učí prevziať zodpovednosť za svoje pocity a upokojiť sa.
Používaním podobných pomôcok a postupov pomôžete dieťaťu naučiť sa ovládať a rozvijete uňho zručnosti, ktoré mu pomôžu vyrovnávať sa s problémami. Je to neoceniteľná zručnosť, ktorá je pre život veľmi dôležitá.
Dokážu pripustiť svoju chybu a napraviť ju
Amy Morin sa domnieva, že chyby, ktorých sa ako rodičia dopúšťame, sú príležitosťou celú situáciu obrátiť a ukázať deťom, ako treba v takých situáciách reagovať.
Zároveň tak vidia, že chyby robíme všetci. Aj tí najvyrovnanejší rodičia občas urobia nejakú chybu. Naštvú sa na učiteľa, nakričia na partnera alebo zabudnú spraviť niečo dôležité.
Dôležité je, aby si chybu priznali, a to aj pred deťmi, a potom ju napravili. Deti sa naučia, že nech už urobili čokoľvek, ak budú čestné a skúsia to napraviť, všetko zvládnu lepšie.
Hodnotu dieťaťa vždy spájajú s vynaloženou mierou úsilia
„Výsledky výskumu hovoria, že ak uspeje dievča, vravievame: To preto, lebo si sa svedomito pripravovala. Ak však uspeje chlapec, hovoríme: To preto, lebo si šikovný,“ tvrdí Morin.
Podľa nej to nie je správne a vedie to k problémom. Spájanie výsledkov detí s ich vrodeným talentom vedie k dlhodobým problémom.
„Ak sme príliš zameraní na výsledky, deti budú na strednej škole podvádzať, pretože budú chcieť získať jednotku za každú cenu. Deti máme učiť, že v skutočnosti záleží hlavne na tom, aby boli čestné, dobré a usilovné.
Pozornosť treba upriamiť hlavne na ich vynaložené úsilie. Dieťa, ktoré vyrastá s vedomím, že všetko záleží od jeho usilovnosti, a nie od jeho výsledkov, bude oveľa odolnejšie reagovať na neúspech alebo odmietnutie.”
Zdroj: fatherly.com, Spracoval: Skvelyrodic.sk
Pridaj komentár