Všetci sme si tým prešli… Je čas odísť z oslavy domov, ale vaše trojročné dieťa chytí poriadny „rapel“ priamo pred zrakom všetkých zúčastnených.
Namiesto toho, aby ste situáciu riešili pokojným a chápavým hlasom (ktorý si trénujete odvtedy, čo čítate všetky tie knihy o pozitívnom rodičovstve), spustíte vresk a odvlečiete svoje zúriace a kopajúce dieťa preč.
Samozrejme, hneď ako váš malý anjelik sladko spí, začnú vás prepadať pocity viny a rozmýšľate, ako by sa to dalo nabudúce zvládnuť lepšie.
Neviem, či vám pomôžem zbaviť sa pocitov viny. Avšak verím, že vám a vášmu dieťaťu dokážem pomôcť eliminovať dramatické situácie a lepšie sa spojiť a porozumieť si.
Pracujem ako detská terapeutka a v oblasti zvládania záchvatov hnevu som už pomerne zbehlá. Som pevne presvedčená, že kameňom úrazu sú jazykové zručnosti.
Ak sú nedostatočné, vyvoláva to u detí značnú frustráciu. Zažila som deti, ktoré sa zmenili na nepoznanie, keď sa naučili používať základné slová, nevyhnutné pre pomenovanie vlastných potrieb.
Nakoľko malé deti väčšinou nechápu, čo sa okolo nich deje, je na rodičoch, aby im pomohli pochopiť situáciu a získať akú-takú kontrolu nad svojím svetom.
Viem, že je toho na vašich pleciach veľa, aj že ste vyčerpaní. Viem, že máte pocit, že si to vyžaduje priveľa vášho času, no pri každom probléme sa snažte vžiť do kože vášho dieťaťa. Získate tým novú perspektívu.
Ak sa chcete v budúcnosti vyhnúť záchvatom hnevu, vyskúšajte nasledovné:
1. Pripravte dieťa na všetky nadchádzajúce udalosti a zmeny v zabehnutom harmonograme
Je to jedno z najjednoduchších a zároveň najefektívnejších odporúčaní pre elimináciu záchvatov. Ak zabudnete na všetky ostatné pravidlá, nevadí, no vždy mu povedzte, čo ho počas dňa čaká.
Podrobne mu popíšte prostredie, do ktorého sa ho chystáte priviesť. Ak idete na nákup potravín, rozprávajte sa s dieťaťom o tom, čo idete a čo NEJDETE kúpiť.
Ak chodievate zo škôlky na ihrisko, ale dnes to nejde, povedzte o tom dieťaťu vopred. Vhodný čas na pripomenutie zmien sú presuny autom, kedy máte plnú pozornosť vášho dieťaťa.
Týka sa to aj prechodu z jednej aktivity do druhej. Pred zmenou aktivity dieťa vopred (5 minút) upozornite: „O päť minút odchádzame z ihriska, pretože pôjdeme domov večerať.“ Po minútach mu oznamujte, koľko času mu ešte ostáva.
2. Zaveďte pevný denný režim
Posnažte sa, aby ste jedávali, odpočívali a ukladali deti spať vždy v rovnakom čase. Deťom pevne stanovený režim veľmi prospieva, pretože vedia, čo majú očakávať.
Preto majú deti v škole fixný „rozvrh“. Samozrejme, určitá miera flexibility je na mieste, pretože s deťmi veci nemusia vždy vyjsť presne podľa plánu.
3. Naučte ich základné slová
Deti začínajú vnímať bežne používané slová už vo veku 9-15 mesiacov, preto by ste sa s nimi mali o všetkom zhovárať.
Ak rozumejú slovám ako „hotovo“ alebo „pá pá“, ľahšie ich pripravíte na odchod z ihriska, ktorý potom nebudú vnímať ako násilné odtrhnutie od hry a pripútanie do kočíka.
Čím lepšie chápu, čo sa okolo nich deje, tým menej protestujú a majú veci viac pod kontrolou.
4. Nechajte ich dokončiť!
Trpezlivosť je veľká cnosť, a musíme sa ju učiť.
Ak dieťa stavia puzzle, ale vy už chcete za každú cenu odísť na nákup, skúste sa na to pozrieť jeho očami.
Keby ste boli v práci, akurát by ste sa do niečoho poriadne zahryzli a v tom by vošiel kolega a dožadoval by sa, aby ste ihneď vstali od počítača a niečo preňho urobili, asi by vám to tiež prekážalo.
Doprajte im čas, aby dokončili svoju činnosť alebo hru. Presne tak, znamená to, že budete musieť počkať. Ak chcete, aby boli vaše deti trpezlivé, začnite od seba.
5. Viac im dôverujte
Mýliť sa je ľudské a aj vaše dieťa je len človek. Buďte nablízku, aby ste mu pomohli predísť úrazu a nebezpečenstvám, ale dovoľte mu podstúpiť malé riziká. Deti sa učia najmä tým, že si veci zažijú a vyskúšajú.
Moja 15-mesačná dcéra sa stále chcela hrať s kohútikom na teplú vodu. Mala som strach, aby sa nepopálila, ale nedala si to nijako vyhovoriť. Tak som ju nechala.
Pustila tú vodu minimálne 50-krát. Keď však na ruke pocítila prúd horúcej vody, ihneď ustúpila. Teraz vie, že horúcej vody sa nemá dotýkať a v kúpeľni už spolu nemusíme bojovať.
6. Počúvajte ich a reagujte na ich problémy
Hoci sú deti malé, ich potreby a túžby sú veľmi dôležité. Musíme ich vypočuť, aby sa cítili milované a cenné (ako každý z nás).
Ak zívajú a šúchajú si oči, no vy ich chcete silou-mocou niekam vziať, nečudujte sa, keď sa u nich dostaví nejaký záchvat hnevu.
7. Dajte im na výber
Možnosť výberu pomáha frustrovaným deťom dostať veci pod kontrolu. Dieťa prežíva nejakú ťažkú chvíľu a už sa schyľuje „k výbuchu“.
Namiesto toho, aby ste povedali NIE, vytvorte preň dve možnosti, z ktorých si bude môcť vybrať (a ktoré budú vyhovovať aj vám).
Dieťa si napríklad na večeru pýta špagety so syrom. Vy však máte v pláne pripraviť niečo zdravšie.
Namiesto toho, aby ste povedali NIE, mu dovoľte vybrať si: „Dnes nemôžeme mať špagety so syrom, pretože varím niečo iné. Ale môžem ich urobiť cez víkend. Chceš, aby som ich urobila v sobotu alebo v nedeľu?“
Obe možnosti sú pre dieťa uspokojujúce, pretože má pocit, že o niečom rozhoduje. Vy ste spokojní tiež, lebo večera bude podľa plánu. Obaja ste víťazmi.
8. Zjednodušte svoj život
Možno sa snažíte zvládnuť priveľa vecí a vezú sa v tom s vami aj vaše deti. Ak je toho na ne moc, deti začínajú byť vystresované (a my tiež).
Zistila som, že ísť niekam s malými deťmi 2x za deň je momentálne jednoducho priveľa. Preto sa budú hrať na dvore alebo sa len prejdeme.
Čím menej toho, čo treba zvládnuť, tým menej dôvodov na protesty.
9. Keď je to potrebné, nechajte ich poplakať si
Rodič musí vedieť rozpoznať, kedy dieťa plače v záchvate hnevu a kedy je to plač s liečivým účinkom, ktorý vychádza z vnútornej bolesti.
Môj syn mal riadny (podľa mňa) záchvat; reval, vzlykal, rozhadzoval okolo seba fixky, pretože fialovou vyfarbil niečo, čo malo byť ružové.
Všemožne som sa mu snažila pomôcť, aby sa cítil lepšie. Vysvetľovala som mu, že každý sa môže pomýliť, ale nič nepomáhalo a bol strašne nešťastný. Nič som však nemohla robiť.
Pochopila som, že musím prestať a nechať ho poplakať si. Povedať mu, že rozumiem, ako sa cíti. Povedať mu, že už mám takmer 40 rokov, ale stále ma trápi, keď urobím chybu.
Verím, že pre vás budú tieto stratégie osožné a že vám pomôžu prežívať viac radostných chvíľ plných pokoja a lásky a zbavia vás dramatických situácií.
Zdroj: mother.ly, Spracoval: Skvelyrodic.sk
Pridaj komentár