Najzákladnejšou ľudskou túžbou je byť milovaný a niekam patriť, mať svoje miesto. Chceme nájsť prepojenie, súzvuk. Pre naše deti je priateľstvo všetkým.
Zároveň je to však práve priateľstvo, ktoré ich najčastejšie sužuje. Chcú niekam zapasovať, no táto potreba ich niekedy núti prehliadať najdôležitejšie otázky, na ktoré by si mali vedieť o svojich priateľoch pravdivo odpovedať.
Priateľstvá dospievajúcich detí sú zložité
Pre tínedžerov je priateľstvo obzvlášť dôležité. Začínajú sa od rodičov osamostatňovať a túžia po nezávislosti. No na druhej strane ešte stále hľadajú sami seba. Ich telo sa mení.
Vyvíja sa im abstraktné myslenie a čoraz častejšie si kladú otázky o živote, vesmíre a o tom, kam patria. Všetko sa mení. Je úplne prirodzené, že tak silno inklinujú k svojim rovesníkom, ktorí prežívajú podobné pocity.
Všetko by bolo v poriadku, keby celý tento proces sprevádzalo vzájomné porozumenie a rešpekt. Bohužiaľ, nie vždy je to tak.
Začína sa rodiť súťaživosť. Vyvedenie druhých z miery pomáha mnohým deťom dosiahnuť ich vlastnú rovnováhu. Objavuje sa šikanovanie a pribúdajú nepriatelia prezlečení za kamarátov.
V tomto období si deti začínajú budovať sociálnu hierarchiu. Je fascinujúce rozprávať sa s dospievajúcim dieťaťom o tom, kam podľa neho v tejto hierarchii patrí.
Jedna moja 14-ročná žiačka mi povedala: „Ja patrím do skupiny hneď druhej od vrchu. Je to skupina na jednej úrovni s deťmi, ktoré aktívne športujú.“
Keď som sa jej opýtal, kto patrí do prvej skupiny, odpovedala: „V prvej skupine sú dievčatá, ktoré nosia extra krátke minisukne, majú priateľa a pijú alkohol.“ Takéto vnímanie vytvára ich spoločenský status.
Všetky podobné obavy a myšlienky bránia tomu, aby dieťa našlo priateľstvo, ktoré by preň bolo to pravé, prínosné a prinášalo by mu radosť. Deti sa tak zapodievajú otázkami typu Kto som? Kam v hierarchii patrím? Kto sa baví lepšie ako ja?, že sa zabúdajú pýtať tú najdôležitejšiu otázku.
Podporujte deti, aby našli svojich skutočných priateľov
Jednou z najznepokojujúcejších vecí je vidieť v škole dieťa, ktoré sa stretáva s partiou, do ktorej očividne nepatrí. Nemyslím tým bezpodmienečne „zlé deti“, skôr deti, ktoré nie sú „jeho krvná skupina“.
Nemajú spoločné záujmy ani hodnoty, nie je medzi nimi skutočné prepojenie a dieťa sa tu často ani necíti dobre. Jednoducho sa dostalo do nesprávnej skupiny.
Musíme s deťmi hovoriť o tom, aké je dôležité hľadať si priateľov, ktorí pre nich budú prínosom a obohatením, nie takých, ktorí im skomplikujú život. Dievčatá zvyčajne priťahujú typy, ktoré sú vyspelé a spoločenské.
Chlapci zas inklinujú k „alfa-samcom“. Zvyčajne to bývajú extroverti. Naša spoločnosť extrovertnosť oceňuje, takže sa niet prečo čudovať. Často to však nie je správne a deti to vedia.
Byť súčasťou „populárnej skupinky“ je vyčerpávajúce. V takýchto zoskupeniach sa zvyčajne nachádza veľa silných osobností a panuje tu veľká rivalita a dramatickosť. Deti sú neustále štvané, aby ostatným „stíhali“.
Aby ste boli populárni, musíte sa mnohým podlizovať. Ak to chcete zvládnuť, musíte si veľakrát nasadiť masku. Pritom podstata priateľstva spočíva práve v tom, že masku vôbec nepotrebujete a váš vzťah je úplne prirodzený.
Aká je tá základná otázka?
Rozmýšľate, akú otázku by sme si to teda mali položiť? Bežne sa pýtame: Koho by sme to chceli mať pri sebe? Mali by sme sa však pýtať túto otázku:
S kým sa cítime dobre?
Nič viac nepotrebujeme vedieť. Musíme len nájsť ľudí, pri ktorých sa budeme cítiť uvoľnene a dostatočne otvorene, aby sme mohli byť skutočne sami sebou. Takýto priatelia nám umožňujú mať radi samých seba.
Ak chcete svojim deťom pomôcť nájsť odpoveď na túto otázku, mali by ste sa ich najprv opýtať nasledujúce otázky:
S kým si sa v minulosti cítil dobre?
Pri kom si mohol byť vždy uvoľnený a sám sebou?
Čo mali títo ľudia spoločné?
Pomôžte im uvedomiť si súvislosti: „Možno by si si mal hľadať kamarátov s takýmito vlastnosťami.“
Samozrejme, vaše dieťa nebude vždy vyhľadávať rovnaký typ kamarátov, no pomôže mu to pohnúť sa ďalej a bude sa mu lepšie hľadať skupinka, v ktorej nájde skutočné prepojenie a pocit spolupatričnosti.
Školy spájajú deti do skupín podľa veku. No to mnohým deťom nesedí. Škola však nie je jediným miestom, kde si môže dieťa nájsť kamaráta. Športoviská či koníčky môžu tiež spájať a pomáhať deťom nájsť „tých svojich“.
Ak majú deti priateľov vo viacerých skupinách, zbavuje ich to do veľkej miery stresu a tlaku z týchto vzťahov. Mať najlepšieho kamaráta na život a na smrť je síce úžasné, ale môže vás to dostať do ťažkostí, pretože celú svoju energiu a emócie vkladáte do jednej osoby.
Na záver
Práve najlepší kamarát nám umožňuje byť samým sebou – byť tým, koho máme skutočne radi. Treba dúfať, že na to raz príde každé dieťa.
A keď sa tak stane, musíme tu preň byť a podporiť ho, aby nemalo strach vložiť sa do tohto vzťahu. Tak ako všetky dobré vzťahy, aj priateľstvo si vyžaduje náš rešpekt, čas aj zraniteľnosť.
Zdroj: lindastade.com, Spracoval: Skvelyrodic.sk
Pridaj komentár