Ponúkame vám jednoduchý spôsob, ako sa vyhnúť helikoptérovému typu rodičovstva a vychovať dieťa, ktoré bude nezávislé v tom najlepšom zmysle slova.
V poslednej dobe dávam do pozornosti všetkým naokolo knihu od bývalej dekanky Stanfordskej univerzity, Julie Lythcott-Haimsovej.
Volá sa How to raise an adult (Ako vychovať dieťa) a obsahuje množstvo užitočných, realistických odporúčaní a rozumných nahliadnutí do detskej duše.
V jednej časti radí rodičom, ako by sa mali rodičia rozprávať s deťmi, aby ich podporili v samostatnom myslení a znížili tak ich závislosť od nás a našich rád.
Ide o kontinuálny rad otázok, ktorými sa dieťaťa pýtate na „čo“, „ako“ a „prečo“. Tieto otázky by sa mali týkať obsahu, ktorý dieťa vypovedalo.
Lythcott-Haimsová vo svojej knihe uvádza príklady na techniky, ako komunikovať s deťmi všetkých vekových kategórií:
Predškoláci
Neúčinná forma komunikácie:
Tento druh komunikácie síce chváli vaše dieťa za to, čo už vie, ale neučí ho myslieť.
Dieťa: Aha, motýlik!
Rodič: Áno, správne, výborne! Akej je farby?
Dieťa: Oranžovo-čiernej.
Rodič: Presne tak! Ty si ale múdry chlapček!
Ideálna forma komunikácie:
Táto forma pomáha dieťaťu pomenovať a rozviť informácie, ktoré pozná a zistiť niečo viac na základe svojich doterajších poznatkov.
Dieťa: Aha, motýlik!
Rodič: A čo ten motýlik teraz robí?
Dieťa: Sedí na kvietku. A teraz odletel na iný!
Rodič: Čo myslíš, prečo má rád kvietky?
Dieťa: Lebo sú krásne?
Rodič: Možno aj preto. Napadá ti aj nejaký iný dôvod?
Žiaci základnej školy
Neúčinná forma komunikácie:
Tento dialóg vaše dieťa neučí rozmýšľať o probléme; len smeruje k jeho vyriešeniu. Takto sa dieťa nenaučí do detailov si rozobrať svoj problém a navrhnúť jeho riešenie. S veľkou pravdepodobnosťou si zabudne ruksak v škole aj nabudúce, pretože nikdy nepocítilo dôsledky svojho správania.
Rodič: Ako bolo v škole?
Dieťa: Dobre. Ale zabudol som si tam ruksak…
Rodič: Čože?! To fakt?! Sadaj do auta, ideme preň.
Ideálna forma komunikácie:
Vaše dieťa sa naučí, že vy nie ste za jeho problémy zodpovední a že si musí v danej situácii poradiť samo. Tento prístup je pre vás možno zložitý a zdá sa vám krutý, no v skutočnosti dieťaťu najviac prospeje, ak zaň prestanete riešiť problémy. Radšej ho naučte, ako ich má zvládnuť samo.
Rodič: Ako bolo v škole?
Dieťa: Dobre, ale zabudol som si tam ruksak…
Rodič: Och, to snáď nie.
Dieťa: Čo budem teraz robiť?
Rodič: No ja neviem. Čo myslíš, ako to môžeš vyriešiť?
Dieťa: Ja neviem… Odvezieš ma do školy?
Rodič: Mrzí ma to, ale nemôžem. Mám v pláne iné veci. Čo by sa s tým dalo urobiť?
Dieťa: Môžem zavolať kamarátovi a opýtať sa ho, čo máme na úlohu.
Rodič: V poriadku.
Dieťa: No možno mi budú chýbať niektoré pomôcky alebo učebnice.
Rodič: Hm. To je pravda.
Dieťa: Alebo by som mohol napísať e-mail mojej pani učiteľke a povedať jej, že som si zabudol tašku v škole. Uvidíme, čo na to povie.
Rodič: Oba nápady sa mi pozdávajú.
Stredoškoláci
Neúčinná forma komunikácie:
Deti v tomto veku túžia po našom záujme a pozornosti. No ak sa im zdá, že sa na nich až priveľmi sústredíme, dokážu sa veľmi rýchlo stiahnuť. Priveľa pozornosti je pre nich niečo neznesiteľné.
Rodič: Ako bolo v škole?
Dieťa: Fajn.
Rodič: Ako sa ti darilo na teste zo španielčiny?
Dieťa: Super, mám jednotku!
Rodič: Výborne!
Ideálna forma komunikácie:
Namiesto toho, aby ste sa pýtali na to, čo sa dieťa naučilo, alebo čo sa mu páčilo, zamerajte jeho pozornosť na to, aby zistilo, prečo si myslí to, čo si myslí.
Rodič: Ako bolo v škole?
Dieťa: Fajn.
Rodič: Čo sa ti dnes najviac páčilo?
Dieťa: Španielčina.
Rodič: Výborne! A to čo tak?
Dieťa: Je to môj obľúbený predmet.
Rodič: Áno? A prečo?
Dieťa: Vždy dosahujem výborné výsledky z testov aj domácich úloh, nikdy sa mi to nezdá príliš ťažké a vždy viem, čo robíme. Neustále sa hlásim a keď ma učiteľka vyvolá a viem aj to, čo druhí nie, veľmi sa z toho teším!
Rodič: A ako vieš, že si v tom dobrý?
Dieťa: No, keď učiteľka niečo vysvetľuje, už dopredu tuším, čo povie, pretože viem, ako to funguje. Dokážem to v pohode vysvetliť aj mojim kamarátom.
Vôbec netreba mať obavy, tvrdí Julie Lythcott-Haimsová. Nemusíte sa vždy správať zrovna ako Sokrates, no snažte sa poňať otázky ako prirodzenú súčasť vašich rozhovorov.
Zdroj: parents.com, Spracoval: Skvelyrodic.sk
Pridaj komentár