Učiteľov si veľmi vážim a držím im palce. Myslím to úprimne. Som jedným z nich, rovnako ako moja manželka.
Ale ako rodič musím povedať, že od učiteľov často žiadame, aby robili mnohé veci namiesto nás. S láskou a ochotou pomáhajú rozvíjať žiakov a študentov, no nie je ich náplňou práce urobiť z našich detí dobrých ľudí.
Učitelia by mali mať úžitok z toho, že my z našich detí vychovávame dobrých ľudí.
Nemalo by byť na pleciach učiteľov, aby naučili moje deti hovoriť „prosím“ a „ďakujem“. Učitelia by mali mať úžitok z toho, že ja sám svojim deťom vštepujem princípy slušného právania.
Nemalo by byť na pleciach učiteľov, aby moje deti naučili, že šikanovať ostatných sa nesmie. Za to som predsa zodpovedný JA ako rodič. Učitelia by mali mať úžitok z toho, že svoje deti vychovávam tak, aby boli láskavé a ohľaduplné.
Nie sú to učitelia, ktorí by mali moje deti naučiť rešpektovať autoritu. Učitelia by mali mať úžitok z toho, že ich to učím ja s mojou manželkou.
Keď učiteľka požiada môjho syna, aby niečo urobil, mal by z domu vedieť, že má reagovať úctivo a spraviť to, o čo ho žiada, v najhoršom prípade sa slušne opýtať, prečo to od neho žiada.
Opäť to nie sú učitelia, kto by mal moju dcéru upozorniť na nebezpečenstvá číhajúce na sociálnych sieťach. Neboli to predsa oni, čo urobili takú hlúposť a kúpili jej smartfón, keď mala 12 rokov, očakávajúc, že sa bude správať zodpovedne.
Jej učitelia by mali mať úžitok z toho, že ja som už svoju dcéru dostatočne poučil o tom, že Facebook, Instagram, Snapchat a ďalšie sociálne médiá sú živnou pôdou pre šikanu a rôzne sexuálne úchylky.
Môj syn by sa nemal po prvý raz dopočuť o dodržiavaní osobnej hygieny od učiteľov. Učitelia by mali mať úžitok z toho, že sme ho doma naučili osprchovať sa každý deň, aj obliekať si čisté veci.
Nemali by to byť učitelia, kto mojim deťom vysvetlí, že nie sú jediní ľudia na svete a že ten nekonečne veľký vesmír sa netočí okolo nich. Že ich slová niečo znamenajú a že za to, čo robia, nesú zodpovednosť.
Že ak budú láskaví a dobrí, dostanú sa ďalej, ako keď budú protivní a plní zloby. Že niekedy je lepšie mlčať. Že to, že si nechajú svoj mobil počas vyučovania v skrinke, im nespôsobí fyzickú bolesť.
Že vyhrali v genetickej lotérii a majú tú česť navštevovať školu, kde je elektrina, voda, počítače, jedlo a učitelia, ktorým na nich záleží a dúfajú, že budú v živote úspešní.
A prv, než sa začneme sťažovať, že náš Janíčko ešte stále nevie čítať alebo písať, skúsme si, prosím, uvedomiť, že kým učiteľ naučí naše dieťa všetky tie vyššie spomenuté veci, zostane mu veľmi málo priestoru na to, aby mohol naše dieťa učiť to, čo treba.
Nemali by sme od učiteľov očakávať, že naučia naše deti všetky spomínané veci a spôsoby slušného správania. Učitelia by mali mať úžitok z toho, že my s manželkou týmto veciam svoje deti učíme.
My rodičia sa musíme polepšiť a posielať do škôl deti, ktoré sú pripravené začať sa skutočne učiť.
Na druhej strane, som si vedomý toho, že ako rodič vo svojich rodičovských povinnostiach často zlyhávam.
A keď sa tak stane, vždy sa upokojím s vedomím, že ešte stále existujú oddaní, zapálení učitelia, ktorí mojim deťom pripomenú, že treba pekne poprosiť a poďakovať, upozornia ich na nebezpečenstvo sociálnych médií, pripomenú im dodržiavanie osobnej hygieny a naučia ich, ako byť lepšími – to je predsa to, čo dobrí učitelia robia!
Pridaj komentár