Ako dosiahnuť, aby vaše dieťa malo rado školu

Musím sa k niečomu priznať. MILUJEM školu. Ja som bola to dieťa, ktoré odpočítavalo dni v lete, úplne nadšené tým, že sa začne školský rok.

Vždy som išla nad rámec toho, čo som sa kedy učila. Dokonca som zostala na vysokej škole na dva rozdielne magisterské programy (aj keď som prišla o jeden kredit, kvôli ukončeniu druhého).

Niet divu, stala som sa učiteľkou. Hoci ma nikdy nenapadlo, že stať sa učiteľom bola jednosmerná cesta k tomu, ako zostať v triede navždy. A mám to.

Desať rokov som odpočítavala dni k začiatku nového školského roka ako učiteľka na prvom stupni školy. A potom som začala odpočítavať dni, kým som sa nestala učiteľkou svojich vlastných detí v domácej škole.

V priebehu rokov som si všimla jednu zaujímavú skutočnosť, týkajúcu sa školy. Nie každý ju má rád. Môžete tomu uveriť?

Dobre, popravde, počujem, ako sa celou cestou sem chichocete pri pomyslení na to, že som si to dokonca ani neuvedomovala. Musím však pripustiť, že som si toho v posledných rokoch vedomá stále viac.

Jedného dňa som niekam viezla priateľovo dieťa a pýtala som sa ho, ako mu ide tento rok škola. Odpovedalo mi tým typom obligatórnej odpovede „fajn, hádam“. To ma dosť otrávilo. Bolo to takmer to isté, ako keby malo pocit, že to tak musí povedať.

Opýtala som sa ho, či sa mu páči čítanie a chlapec sa rozsiahlo rozhovoril o knihe, ktorú teraz číta. Potom, čo som ho chvíľu počúvala, povedala som: „Pripadá mi to tak, že ty máš školu rád.“ Pozrel sa na mňa a uškrnul sa.

Nech sa vás teda opýtam ,,nechcete, aby vaše deti mali skutočne RADY školu?“

Možno vás zaujíma, či na tom naozaj záleží. Rada by som pripomenula, že áno, skutočne na tom záleží. Zatnime do niektorých právd o škole a ako môžeme pomôcť našim deťom, aby skutočne začali CHCIEŤ chodiť do školy každý deň.

Ako dosiahnuť, aby vaše dieťa malo RADO školu

Mať rád školu začína naším postojom

Po prvé, akú radosť máte zo života, keď sa nemôžete tešiť z každej jeho časti? Musíme to naše deti naučiť, pretože zlý postoj teraz, vyživuje zlý postoj potom.

Už ste niekedy stretli toho chlapa, ktorý nie je nikdy spokojný so svojím zamestnaním? Ako rodičia, svojím deťom pripravujeme sklamanie, ak im nepomáhame postaviť sa bokom z tejto stopy.

P.S: To zahŕňa váš postoj, mama. Je privilégium byť vzdelaným, je to nádhernou vecou. Tento postoj musíte neustále odovzdávať svojim deťom.

Naučte ich PREČO máme školy

Urobili ste niekedy niečo, čo vám bolo zadané bez toho, aby ste vedeli dôvod, prečo to bolo potrebné urobiť?

Samozrejme, urobili. Viem, že to nebolo ani zďaleka také ľahké, ako splniť úlohu, ktorá mala jasný účel, ktorému ste rozumeli.

Toto majte na pamäti, keď príde reč na tému školy. Samozrejme, že chceme, aby naše deti boli poslušné a áno, vždy sa vyskytnú úlohy, ktoré musíme vykonať bez toho, aby sme plne pochopili účel, aký majú v našom živote.

Avšak škola skutočne nie je jednou z nich. Pozrime sa na Príslovia 24:3-6.

„Múdrosťou sa buduje dom

a rozumnosťou sa upevňuje.

Poznaním sa napĺňajú komory,

rozmanitým drahým a skvelým majetkom,

múdry bojovník je mocnejší, než silák,

lebo učený prevyšuje toho, čo sa robí silným,

lebo pod múdrym vedením budeš viesť svoj boj

v množstve poradcov spočíva záchrana.“

Je jasné, že sme boli poverení úlohou stať sa múdrym prostredníctvom získania vedomostí.

Rozmýšľajme ale o tom, ako to platí pre náš život. Máme dva ciele: poznať a tešiť sa zo života a podeliť sa o svoju lásku s inými. Ako to môžeme dosiahnuť, keď nevieme čítať, spočítavať alebo odpočítavať?

A ako zabezpečíme svoju rodinu, ak sa nenaučíme zručnosti, ktoré nás privedú k obchodovaniu, aby sme zarobili peniaze?

Okrem otázok, ktoré tu boli uvedené, svojím deťom hovorím aj to, že ak sa máme podeliť o lásku s ostatnými, potrebujeme byť presvedčiví a inteligentní. Náš dôkaz bude oveľa presvedčivejší, keď ho prinesieme na stôl!

Teraz musím nám všetkým pripomenúť, že naše deti by mali byť na tieto veci naučené, ak si majú teraz školu vážiť. Nepredpokladajte, že preto, lebo vy ste si teraz objasnili tieto pojmy, objasnili sa tieto aj vašim deťom. Ony to pravdepodobne jasné nemajú a tieto pravdy menia pravidlá hry.

Nedovoľte negatívnu reč

Už ste boli niekedy koncom školského roka v obchode s potravinami a niekto povedal vašim deťom niečo také ako: „Nie ste rady, že škola už takmer skončila?“

Stavím sa, že sa vám to už stalo. Ja to zvyknem nechať vyprchať. Zostala som ticho a snažila som sa neposkytnúť dôvod na rozdúchanie hádky v obchode, viete?

Nedávno sa mi to ale vypomstilo. Nechali by ste pokladníka povedať, že „Hej, dieťa, ty si hlupák a nebudeš nikdy schopný ničoho“ , bez toho, aby ste s tým niečo urobili? Viem, že ja určite nie!

Tak prečo ich nechávame, aby našim deťom vkladali do hláv takéto nezmysly? Veď to ani nedáva zmysel. Teraz, nepočúvajte ma, keď poviem, že by sme mali začať slovne osočovať dobromyseľných pokladníkov a rodinných príslušníkov, ktorí hovoria negatívne veci o škole.

Ale čo keď sme prišli zachrániť svoje deti?  Snáď tým, keď povieme niečo také ako: „Ty máš rád školu, zlatko, že?“

Nechať naše deti na nepríjemnom mieste nie je múdre. Rovnako dovoliť, aby im niekto nahováral negatívne veci do mysle, môže byť neuveriteľne škodlivé.

A samozrejme, to platí aj na reči, ktoré sa odohrávajú doma. U nás nie je povolené hovoriť to, čo nenávidíme na konkrétnom predmete alebo na škole vo všeobecnosti. Je v poriadku hovoriť o tom, s čím bojujeme, alebo že nejaký iný predmet je našim obľúbeným.

Máme svoje pocity. Musíme si však pamätať, že to, čo skúšame svojimi ústami je to, kým sa stávame. Negatívna reč o škole poškodí každý kúsok motivácie, ktorú sme zhromaždili na to, aby sme z nej mali radosť!

Vôbec nikdy netrestajte svoje deti školou

Je to vec konzistencie. Keď vysielame správu, že škola je radostná vec, že sme za ňu povďační a že to je nádherné privilégium, nemyslím si, že sa môžeme dostať do bodu, keď budeme svoje deti trestať domácou úlohou navyše. To je úplné pokrytectvo a jeho vôňu pocítia z kilometrovej vzdialenosti.

O tom ani nehovorím, že ak potrebujete vyvodiť dôsledky za nevhodné správanie, je oveľa lepšie siahnuť po takých, ktoré majú logiku.

Len ak si vaše dieťa neplní svoju prácu dobre, nastal by čas, kedy by som zvažovala použiť školu ako dôsledok. Má to zmysel len vtedy, keď si svoju prácu nevykonávate dobre, budete ju musieť urobiť ešte raz.

Ak je problémom to, že práca nebola vykonaná načas, zadať viac práce nenapraví problém. Namiesto toho skúste nastaviť časovač a/alebo odobrať čas z vytúžených činností, ako napríklad z hry vonku, alebo z času sledovania obrazovky.

Pomôžte im vidieť výhody domácej školy

Kedykoľvek, keď vonku sneží, vždy máme domácu školu. Ako moje deti starnú, začali rozumieť tomu, že deti, ktoré išli do školy mali voľný deň, keď vonku snežilo.

To, čomu nerozumeli bolo to, že my sme využili výhodu mrznúceho studeného dňa na to, aby sme mali školu.

Keďže žijeme v oblasti, kde je vyučovanie v škole väčšinou zrušené kvôli ľadu a nie kvôli páperovej nádielke, z ktorej sa stavajú snehuliaci, pre mňa to nebolo jednoduché. Moje deti ale na to potrebovali vysvetlenie.

Nezabudnite svojim deťom pripomenúť, že vy ste išli do Disneylandu v októbri, keď v školách prebiehala výučba. Alebo, že škola končí obedom (o 13:00h, bez ohľadu na čas), kým iné deti sú ešte v škole a nesú si domov domáce úlohy.

Takisto im pripomeňte, že domáca škola im ponúka príležitosť venovať sa svojim záujmom a pracovať na svojej úrovni a zvyšovať ju (viac, než byť frustrovanými kvôli veciam, ktoré sú príliš ľahké, alebo príliš ťažké).

Tieto pripomienky sú viac smerované voči mne (keďže v niektoré dni by sa mohlo zdať ľahšie zabaliť deťom obed a poslať ich do školy). Ale keď vaše deti s týmto bojujú, určite im pripomeňte výhody domácej školy!

Dovoľte im učiť sa o veciach, ktoré ich zaujímajú

Ako som už hore uviedla, jedným z požehnaní domácej školy bolo to, že ste schopní venovať sa veciam, ktoré máte radi. Minulý rok som sa nechala unášať snahou pretlačiť špeciálnu osnovu, ktorá nefungovala.

Takmer to zničilo našu domácu školu. Frustrovalo ma to. Vedela som aj o lepšom, než robiť toto. Vzdelávanie učí veci, ktoré vás fascinujú.

Nezáleží na tom, či študujete motýle, alebo 30 ročnú vojnu, proces učenia sa o niečom je to, čo potrebujú vaše deti vedieť. Ony to potom vedia použiť na proces naučenia sa čohokoľvek, čo potrebujú v živote vedieť.

Samozrejme, potrebujeme vedieť čítať, písať a počítať. Ale kto hovorí, že musíme čítať o veciach, ktoré nás nudia? Kto hovorí, že váš 9-ročný syn nemôže napísať sloh o horúcich tyčiach, ak to je to, čo ho v skutočnosti zaujíma?

Rozmýšľajte nad rámec obmedzení, ktoré sú dané krabicou, ak máte pocit, že sa v nej nachádzate a nájdite spôsoby, ako spojiť zručnosti s potrebami tak, že im dáte nástroje, ktoré sú potrebné na to, aby sa to naučili.

Jeden zo spôsobov, ako som to urobila ja, je vysvetlený v mojej vlastnej osnove na čítanie, ktorá umožňuje mojej dcére vybrať si ktorúkoľvek knihu podľa toho, po ktorej túži jej srdce.

Áno, toto sa stalo spasením, ktoré zabránilo takmer  impozantnému zlyhaniu domácej školy, o ktorom som sa už zmienila.

Umožňujem mojej najstaršej, aby sa venovala štúdiu koní. Je nimi úplne fascinovaná a sama sa zahĺbi do vedeckých kníh o čeľadi Koňovitých. Píše takisto krásne príbehy o koňoch. Ako môžete toto nenazvať vzdelávaním?

Zistite, ako sa im učí najlepšie a prispôsobte to ich bojom

Dúfajme, že toto je detská hračka. Musím však pripustiť, že to niekedy zabudnem urobiť. Zoberme si napríklad matematiku. Pamätáte sa ešte na to takmer impozantné zlyhanie, ktoré som spomínala?

Začalo to čítaním, potom sa to ale vkradlo do všetkého. Upozornili ma na to, že vo verejnej škole deti, ktoré nevedia dobre čítať, dostanú doučovanie na riešenie matematických príkladov pri testoch a kvízoch.

Tieto deti by nemali byť penalizované za to, že nevedia prečítať matematický príklad. Test je z matematiky, nie z čitateľských zručností.

Ja som ale na toto v mojej domácej škole nemyslela. Prehodila som svoje dieťa, ktoré bojuje viac s čítaním, na matematický program, ktorý jej číta (na počítači) a hádajte, čo?

4 týždne po škole a ona má priemer 1, bez sĺz.  Práve povedala, že má rada matematiku. Teraz je matematika len matematikou a čítanie jej nestojí v ceste.

Samozrejme, to sa týka ktoréhokoľvek predmetu. Urobte si nejaký prieskum o tom, ako sa vášmu dieťaťu najlepšie študuje a prispôsobte to jeho zápasom. Budete šokovaní, aký to urobí rozdiel v jeho láske ku škole.

Tak, čo si myslíte? Bolo tu spomenuté niečo, na čo ste nemysleli? Čo ste skúšali vy?