
Každý rodič má iný názor na to, čo je „zlé správanie“. Ak to je také ťažké definovať, ako potom môžeme o tom hovoriť svojim deťom?
Túto tému nám dnes pomôže objasniť Nicole Schwartz, ktorá je mamou 3 dievčat, trénerkou rodičov licencovanou v oblasti manželskej a rodičovskej terapie a autorkou knihy Pozitívne rodičovstvo pre nedokonalé rodiny.
Podnecuje rodičov k prijatiu svojej nedokonalosti, učeniu sa z chýb a postupovaniu dopredu použitím ohľaduplných stratégií.
Na jej webovej stránke „Nedokonalé rodiny“ nájdete články o pozitívnom rodičovstve, e-kurzy a informácie o tréningoch pre rodičov.
Tu sú jej rady pre nás:
Prečo je pre rodičov dôležité hovoriť so svojimi deťmi o „zlom“ správaní?
Rodičia hovoria deťom o zlom správaní po celý čas.
Nanešťastie, tieto konverzácie často znejú ako „Prestaň kňučať!“, alebo „Prečo si udrel svoju sestru?“. Tieto vety vedú zriedkakedy k zmene a často správanie ešte zhoršia.
Viac, než vnímať „zlé správanie“ nášho dieťaťa ako niečo, čo je potrebné „potrestať“, mohlo by byť užitočné vnímať to ako volanie o pomoc.
V tejto situácii vaše dieťa nemá silu alebo schopnosť urobiť niečo lepšie.
Pozitívne, dôstojné konverzácie o takomto správaní môžu posilniť a posmeliť vaše dieťa, aby sa v budúcnosti rozhodlo konať inak.
Existujú nejaké kľúčové body, ktoré by sme mali mať na mysli, keď sa rozprávame s deťmi o tejto veci?
Kľúčom je kľud
Váš vlastný vnútorný alarm môže vytrubovať, hovoriac vám, že chovanie vášho dieťaťa má byť riešené OKAMŽITE!
Namiesto toho sa niekoľkokrát zhlboka nadýchnite. Dovoľte svojmu mozgu vrátiť sa do stavu pokoja prv, než sa posuniete ďalej.
Najprv sa spojte
Keď sa prejaví „zlé“ správanie, je jednoduché rýchlo pristúpiť k následkom alebo trestať.
Namiesto toho, prv, než budete hovoriť o chovaní, dajte svojmu dieťaťu príležitosť, aby s vami nadviazalo spojenie.
Výborným spôsobom na to sú objatia či spoločný plač. Môžete tiež byť spolu pochabí alebo jednoducho spolu mlčte.
Zakážte hanbu
Mnohé deti sa kvôli svojmu konaniu cítia strašne. Niektoré deti sa cítia tak zahanbene, že to vedie k ešte „horšiemu“ správaniu.
Dajte svojmu dieťaťu vedieť, že je vami akceptované dokonca aj v týchto momentoch napätia, „Vidím, že si podráždený. Ja som tu pre teba. Ľúbim ťa.“
Hľadajte dôvod správania
Pomôžte riešeniu problému tým, že pomôžete dieťaťu identifikovať svoje myšlienky a pocity, ktoré ho vedú k „zlému“ chovaniu.
Časom vaše dieťa zistí, že má na výber nielen biť a ubližovať iným, ale aj prejaviť svoje veľké emócie.
V akom veku by ste začali s takýmito konverzáciami a prečo?
Čím skôr, tým lepšie!
Dokonca už aj malé deti môžu začať identifikovať svoje emócie a učiť sa nové spôsoby, ako zvládať zložité situácie.
Keď uvidíte „zlé správanie“, ktoré je volaním o pomoc, ste v pozícii, aby ste pomohli dieťaťu a to bez ohľadu na jeho vek.
Takze mam starsieho syna postiskat zato ze zhodil maleho braceka na sem alebo ho udrel? A s kym mam potom plakat? So starsim ci mladsim???
:‘) presne