Veľa detí má problémy s ovládaním svojich emócií. Záchvaty hnevu, citové výlevy, mrnčanie, vzdorovanie, boj: takéto správanie môžete vidieť najmä vtedy, keď deti prežívajú silné emócie, ktoré nedokážu ovládať.
Niektoré deti tak vyčíňajú preto, lebo sa naučili, že týmto spôsobom dosiahnu svoje (získajú pozornosť alebo iPad), iné preto, lebo sú až nezvyčajne citlivé.
Máme pre vás dobré správy: dieťa môžete naučiť, ako sa má upokojiť.
Čo je to dysregulácia?
„Reakcie niektorých detí sú oveľa výraznejšie ako reakcie ich rovesníkov či súrodencov,“ vysvetľuje klinická psychologička Lindsey Gillerová, PsyD.
„Tieto deti situáciu nielen intenzívnejšie a rýchlejšie precítia, ale im aj dlhšie trvá, kým sa upokoja.“ Nezvyčajne intenzívne prežívanie spôsobuje, že deti majú sklony k impulzívnemu správaniu.
Dr. Lindsey Gillerová dodáva, že keď sú deti „prevalcované“ vlastnými pocitmi, emocionálna časť mozgu nekomunikuje s tou racionálnou, ktorá za bežných okolností reguluje emócie a hľadá pre danú situáciu najlepšie riešenia.
Odborníci to nazývajú „dysregulácia“. Nemá význam dohovárať sa s dieťaťom, ktoré je dysregulované. Ak s ním chcete prebrať situáciu a to, čo sa udialo, musíte počkať, kým sa jeho racionálna časť opäť „zapne“.
Pomenujte a prehodnoťte emócie
Rodičia môžu začať tým, že svojim deťom pomôžu pochopiť, ako emócie fungujú. Deti neprechádzajú zo stavu pokoja do revu na dlážke len tak. Emócie sa nabaľujú, prichádzajú ako vlny.
Deti naučíte kontrolovať svoje pocity tak, že im pomôžete uvedomiť si situáciu a pomenovať svoje pocity ešte predtým, ako sa im obrovská vlna vymkne spod kontroly.
Niektoré deti sa zdráhajú priznať negatívne emócie. „Veľa detí vyrastá v presvedčení, že úzkosť, zlosť a smútok sú zlé,“ hovorí klinická psychologička Stephanie Samarová, PsyD. „Pomenovanie a prijatie týchto emócií je základom toho, aby ich deti dokázali ovládať.“
Rodičia sa často snažia minimalizovať u svojich detí negatívne pocity, pretože chcú, aby ich deti boli šťastné. Deti však potrebujú pochopiť, že my všetci prežívame celú škálu rozmanitých emócií.
„Nie je dobré vštepovať dieťaťu názor, že všetko je v poriadku len vtedy, keď je šťastné,“ tvrdí Stephanie Samarová.
Predveďte mu, ako zvládať zložité emócie
„Pri malých deťoch pomáha, keď im opíšete vlastné pocity a názorne im ukážete, ako ich ovládate,“ poznamenáva doktorka Samarová. „Keď im poviete o vlastných pocitoch frustrácie či nervozity a o tom, čo robíte, aby ste ich ovládli, môžu vás kopírovať a osvojiť si vaše postupy.“
Skúste pomôcť deťom rozpoznať vzrastajúce emócie tak, že im poslúžite ako vzor. Ohodnoťte intenzitu vašich emócií na stupnici od 1 do 10 (1 je stav pokoja a 10 znamená, že ste poriadne naštvaní).
Ak zabudnete doma niečo potrebné, môžete dieťaťu povedať, že ste frustrovaní a že momentálne by ste svoje pocity ohodnotili číslom 4. Možno sa vám to zdá hlúpe, no týmto spôsobom môžete deti naučiť zamyslieť sa a uvedomiť si, čo cítia.
Keď zbadáte, že dieťa začína byť rozrušené, spýtajte sa ho, čo a v akej miere cíti. Ohodnotilo by to číslom 6? Niektorým deťom výrazne pomáhajú vizuálne pomôcky. Vyrobte im napríklad „pocitový“ teplomer.
Akceptujte jeho pocity
Ak dieťaťu dáte najavo, že rozumiete tomu, čo cíti a akceptujete to, dokážete mu tým veľmi pomôcť. Vaše pochopenie a akceptovanie jeho pocitov však neznamená, že s ním v jeho prejavoch súhlasíte.
„Nejde o hodnotenie dieťaťa, ani o snahu zmeniť či napraviť jeho správanie,“ vysvetľuje doktorka Gillerová. To, že pocitom dieťaťa porozumiete, mu umožní miernejšie prežívať príliš silné emócie.
Dieťaťu venujte svoju plnú pozornosť, aby ste postrehli reč jeho tela, výraz tváre a čo najlepšie sa dokázali vžiť do jeho kože. Doktorka Samarová hovorí: „Niekedy pomáha aj jednoduchá odozva: Rozumiem tomu správne? Prípadne, ak sa vám zdá, že sa strácate, stačí povedať: Snažím sa to pochopiť.“
Keď dáte dieťaťu najavo, že ho počúvate a snažíte sa ho pochopiť, môžete predísť jeho výbušnému správaniu a záchvatom.
Aktívne ignorovanie
Prejaviť porozumenie neznamená venovať pozornosť zlému správaniu. Ignorovaním mraučania, hádania sa, nevhodných slov alebo výbuchov zlosti znižujete opätovný výskyt takéhoto správania.
„Pri nevhodnom správaní odvráťte od dieťaťa tvár alebo aj celé telo, prípadne odíďte do inej miestnosti. Vedome mu nevenujte pozornosť,“ hovorí doktorka Gillerová.
„Kľúčom k tomu, aby bola táto stratégia efektívna, je venovať mu svoju pozornosť a pochváliť ho, hneď ako si to zaslúži.“
Pozitívna pozornosť
Najsilnejší nástroj, ktorým rodičia dokážu ovplyvniť správanie detí, je práve ich pozornosť. „Pre dieťa je vaša pozornosť ako cukrík,“ objasňuje doktorka Gillerová. Pozitívna pozornosť pomáha „pritiahnuť“ želané správanie.
Keď sa snažíte upevniť nejakú novú vlastnosť (alebo správanie), treba ju neustále odmeňovať pochvalou a venovať jej veľa pozornosti. Musíte byť srdeční, entuziastickí, úprimní a zároveň veľmi konkrétni, aby vaše dieťa pochopilo, čo presne chválite.
Keď sa dieťaťu snažíte pomôcť zvládnuť emócie, všímajte si aj drobné náznaky pokusov o upokojenie. Ak sa napríklad dieťa uprostred záchvatu zhlboka nadýchne, povedzte mu, že vás ten nádych teší a urobte zopár ďalších hlbokých nádychov spolu s ním.
Jasné očakávania
Aby sa predišlo dysregulácii, deti musia mať jasno v tom, čo sa od nich očakáva a musia dodržiavať konzistentnú rutinu. „Očakávania musia byť krátke a zrozumiteľné,“ poznamenáva doktorka Samarová.
Pravidlá a očakávané správanie sa môžu vyjadrovať vtedy, keď sú všetci pokojní. Zabehnutý režim a pravidlá dodávajú deťom pocit istoty.
Ak je zmena nevyhnutná, treba na to vopred upozorniť. Prispôsobovanie sa zmenám býva pre deti so silnými emóciami obzvlášť náročné, najmä ak na ne nie sú pripravené a musia ukončiť prebiehajúcu aktivitu.
Upozornite ho, že o 15 minút bude večera a dovtedy sa bude musieť dohrať . Je možné, že to preň bude aj tak náročné, no keď je na to pripravené, zostane pokojnejšie.
Ponúknite mu viacero možností
Ak žiadate dieťa, aby urobilo niečo, o čo vôbec nemá záujem, ponúknite mu alternatívy. Predídete tým výbuchom hnevu a zvýšite pravdepodobnosť, že dieťa bude spolupracovať.
„Môžeš ísť so mnou na nákup, alebo pôjdeš s ockom vyzdvihnúť sestru do školy“. Alebo: „Môžeš sa prichystať na spanie, a potom si spolu prečítame rozprávku, alebo sa ešte 10 minút pohráš, ale potom si nebudeme čítať.“
„Keď dáte dieťaťu na výber z dvoch možností, znížite tým jeho pokusy o vyjednávanie, a tým aj prípadné napätie,“ hovorí doktorka Samarová.
Myslite dopredu
Keď pred vami stojí situácia, ktorá bude pre dieťa (prípadne aj pre vás) emočne náročná, snažte sa na ňu vopred pripraviť. Rozprávajte sa s ním o prichádzajúcej situácii vtedy, keď ste obaja pokojní.
Nebojte sa hovoriť otvorene o tom, čo môžu priniesť negatívne emócie. Vymyslite si plán, ako situáciu zvládnete.
Ak pri poslednej návšteve starej mamy bolo dieťa mrzuté, pretože mu nedovolila robiť to, čo doma robiť môže, pripravte sa na nasledujúcu návštevu rozhovorom.
Povedzte dieťaťu, že ste si všimli jeho hnev aj frustráciu a spolu popremýšľajte, ako by mohlo čo najlepšie zvládnuť tieto pocity. Skúste spolu vymyslieť aktivitu, ktorá by dieťa zabavila a starkej by neprekážala.
Rozhovorom o nadchádzajúcej stresovej situácii môžete predchádzať výbuchom hnevu. „Ak si vopred vytvoríte plán, je tu šanca, že sa celá situácia vyvinie pozitívne,“ poznamenáva doktorka Samarová.
Riešenie problémov
Keď dieťaťu odznie záchvat hnevu, rodičia sa k tejto udalosti zvyčajne nevracajú. Je prirodzené, že na to chceme čo najskôr zabudnúť a hodiť to za hlavu. No je osožné, ak sa k tomu v krátkosti vrátime bez toho, aby sme situáciu hodnotili.
Tým, že spomenieme povedzme výstup v hračkárstve, dáme dieťaťu možnosť porozmýšľať nad tým, čo sa stalo a čo by nabudúce mohlo urobiť inak.
Ak sa vám podarí prísť na jednu – dve veci, ktoré by viedli k inému koncu, možno si na ne dieťa pri najbližšom návale emócií spomenie.
5 špeciálnych minút denne
Dokonca aj 5 minút pevne ukotvených v dennom režime môže dieťaťu pomôcť zvládať stresové situácie počas dňa. Týchto 5 minút by malo dieťa stráviť s mamou či ockom pri činnosti, ktorú si samo vyberie.
Je to čas vyhradený na pozitívne spojenie rodiča s dieťaťom, čas bez príkazov, s tolerovaním drobných výkyvov v správaní. Len vy a vaše dieťa, ktoré na chvíľu prevezme kontrolu.
Pre dieťa, ktoré má napríklad problémy v škole, je to svetlý bod dňa, na ktorý sa môže tešiť. „Týchto 5 minút rodičovskej pozornosti by nemalo byť podmienených dobrým správaním dieťaťa,“ hovorí doktorka Samarová.
„Tento čas slúži na upevnenie pocitu, že dieťa je milované, nech už sa stalo v daný deň čokoľvek.“
Pridaj komentár