Je ťažké predstaviť si, že máme deti objímať vtedy, keď vyvádzajú. V našom vnútri to vyvoláva obavy, že týmto spôsobom ich nevhodné správanie upevňujeme.
Preto ich skôr trestáme, berieme im hračky, ignorujeme ich správanie a reagujeme s kamennou tvárou.
Spomeňte si však na nejaký ťažký deň, ktorý ste nedávno prežili. Len tak bezdôvodne ste „naštekali“ na partnera pre nejakú hlúposť, a pritom jediné, po čom ste skutočne túžili, bolo objatie či pohladenie.
Požiadali ste partnera, aby vás objal? Ak áno, je úžasné, že spolu dokážete komunikovať tak citlivo a otvorene. Ak nie, tak porozmýšľajte prečo.
Možno vám ani len nenapadlo, že objatie je to, čo skutočne potrebujete. Možno ste boli príliš rozčúlení a nechceli ste nikoho o nič žiadať.
Keď sme rozhnevaní alebo sa v nás bijú všetky možné emócie, nie sme schopní uvažovať racionálne.
Pomyslime si na svoje deti – ich prefrontálny lalok (zodpovedný za plánovanie a rozhodovanie) sa ešte len vyvíja a je pre ne oveľa zložitejšie vyjadriť svoje pocity pokojne, keď sa cítia byť v strese.
Pre dospelých je jednoduchšie vyjadriť svoje potreby a pocity pokojným spôsobom, pretože máme lepšie vyvinuté verbálne zručnosti aj mozog.
Zručnosti a mozog detí sa stále vyvíjajú, takže rodičia či opatrovatelia by mali ísť príkladom a ukázať deťom, ako môžu efektívne kontrolovať svoje emócie.
Ak chcete dieťa upokojiť a poskytnete mu svoju náruč a slovne ho uistíte o vašej láske, neznamená to, že tým podporujete jeho zlé správanie. Pomáhate mu utíšiť sa, aby vás dokázalo lepšie počúvať.
Obyčajným objatím dokážete dieťaťu povedať:
„Si pre mňa celý svet.“
„Aj tak ťa ľúbim.“
„Viem, že sa stále učíš a som tu, aby som ti s tým pomohla.“
„Som tu s tebou.“
„Rozumiem, že je to teraz pre teba veľmi ťažké.”
„Tvoje správanie prijímam.“
„To, ako sa cítiš, neznamená, že taký/á si.“
„To, že robíš chyby, neznamená, že si zlý/á.“
„Chcem ti pomôcť naučiť sa, ako sa to dá zvládať inak.”
„So mnou môžeš vždy počítať.”
Ak budete svojmu dieťaťu neustále preukazovať, že nie je „zlé“, hoci vyvádza, jeho myslenie sa zmení a bude sa môcť vymaniť z toho začarovaného kruhu zlého správania, pretože sa už nebude cítiť také „zaškatuľkované“.
Ak dieťa vie, že ho napriek všetkému milujete a že sa dokáže správať dobre, ľahšie sa upokojí a ovládne svoje správanie. To zas umožní rodičom naučiť ho vhodnejším spôsobom, pretože dieťa je pokojnejšie a je s nami prepojené.
V takomto stave dokáže lepšie prijať aj spracovať nové informácie. Okrem toho, ak sa dieťa cíti byť s rodičom prepojené, viac ho rešpektuje a chce sa aj lepšie správať.
Robiť zmeny vo výchove nie je vôbec jednoduché, najmä ak sa po desaťročia odovzdáva generáciám rovnaký model, ako treba zastaviť zlé správanie.
Je to zložitý proces a vyžaduje si, aby sme si uvedomili, ako vnímanie správania nášho dieťaťa ovplyvňuje našu reakciu. V situáciách, kedy nás dostáva do varu vlastné dieťa, býva výchova doslova obrovskou výzvou.
Zhlboka sa nadýchnite. Porozprávajte sa o svojich pocitoch s niekým, komu dôverujete. A nezabúdajte na objatie! Rodičovstvo je cesta, po ktorej kráčame všetci spoločne.
Pridaj komentár