Nežijeme však v dokonalom svete a práve preto musíme deti naučiť riešiť konflikty pokojne a s rozvahou. Ak to necháme na nich, máloktoré deti zistia, ako na to.
Bez našej pomoci hrozí, že dieťa dopadne buď ako šikanujúci, alebo ako obeť a nenaučí sa riešiť problémy konštruktívne.
K riešeniu problémov je nevyhnutné, aby malo dieťa dobre rozvinutú emocionálnu inteligenciu. Dieťa musí chápať svoje vlastné pocity, pocity druhých, musí ich vedieť pomenovať a vyjadriť.
To sa však nenaučí v priebehu jedného dňa. Hoci sa dieťa týmto zručnostiam učí pomerne dlho, pomáhame mu s tým zakaždým, keď sa s ním o pocitoch rozprávame.
Vysvetlite a opíšte deťom, čo prežívame a čo sa deje v tele, keď sa hneváme, smútime či prežívame radosť. Ukážte im, ako prekonať smútok a frustráciu, naučíte ich tak dôležitú lekciu o potrebe regulácie emócií.
Pre úspešné riešenie problémov sa okrem iného musí dieťa naučiť efektívne komunikovať. V tomto smere môžete deťom pomáhať tým, že sa zhostíte úlohy „interpretátora“.
Cieľom je naučiť deti vyjadrovať svoje pocity a potreby a pomôcť im pochopiť, aké sú potreby a pocity druhých. Doktorka Laura Markham vo svojej knihe Pokojný rodič, šťastní súrodenci píše:
„Úspešná interpretácia si vyžaduje veľkú dávku našej empatie, aby sme dokázali pochopiť oboch súrodencov. Musíme ostať pokojní, aby sme mohli odolať pokušeniu vyniesť súd nad jedným z detí, hoci sme stanovili jasné hranice, aby boli všetci v bezpečí.“
Ak dieťa nedokáže vyjadriť svoju požiadavku slovami, uchýli sa ku skutkom – začne biť, strkať, hrýzť a podobne. Emocionálna inteligencia preto naozaj zohráva obrovskú úlohu.
Keď dieťa dokáže identifikovať a pomenovať, čo cíti, nepotrebuje si to vydobýjať skutkami a komunikácia sa výrazne zlepšuje. Markhamová uvádza, že kým ste v úlohe interpretátora, dejú sa paralelne tri veci:
1. Opisujete, čo sa práve deje
2. Ste voči dieťaťu empatickí
3. Učíte ho, ako pretransformovať svoje pocity do slov bez toho, aby niekoho napadlo
Mohlo by to vyzerať zhruba takto:
6-ročný Jurko sa hrá so svojím dinosaurom, keď v tom pribehne jeho brat Paťko a vytrhne mu ho z rúk.
Jurko: Hej! Vráť mi ho! Ja sa s ním teraz hrám!
Paťko: Nie, ja sa s ním chcem tiež hrať!
Vy: Čo sa to tu deje? Prečo kričíte?
Jurko: Paťko mi zobral T-Rexa, keď som sa s ním hral!!!
Vy: Takže Jurko sa práve hral s dinosaurom a ty si sa s ním chcel hrať tiež? Vedel by si mu to povedať?
Paťko: Ja sa chcem hrať teraz s T-Rexom!
Jurko: Ale teraz som na rade ja!
Vy: Rozumiem. Obaja sa s ním chcete teraz pohrať. Máte nejaký nápad, ako by sa to dalo vyriešiť?
Jurko: Môžem ho dať Paťkovi, keď sa s ním pohrám.
Paťko: Ale ja ho chcem teraz!
Vy: Paťko, počujem, že by si ho chcel práve teraz, ale ako by si sa cítil ty, keby si sa hral a Jurko by ti ho vytrhol z ruky?
Paťko: Asi zle. Dobre, ale aj ja sa s ním chcem o chvíľu pohrať.
Jurko: Tak ja sa s ním budem hrať, kým bude obed, a potom sa s ním môžeš hrať ty.
Paťko: Ok.
Vy: To ste vyriešili naozaj skvele! Výborne!
Samozrejme, nie vždy to ide tak hladko. Treba sa však usilovať o to, aby sme deťom pomohli vyriešiť problém v pokoji. Verte mi, že po niekoľkých spoločných snahách to začnú robiť aj sami.
Dodnes si pamätám, ako som sa raz začala do nich miešať a chcela som im pomôcť vyriešiť nejaký problém a na to môj starší syn reagoval týmito slovami: „Mami, to je v poriadku. My si to vyriešime.“
Úžasné.
Deti sa musia naučiť riešiť problémy. Potrebujú sa naučiť robiť kompromisy. Namiesto toho, aby ste medzi ne skočili rovnými nohami s riešením, požiadajte ich, aby ponúkli svoje vlastné.
Možno ich budete musieť trošku usmerniť otázkami ako „Čo spôsobilo, že si sa takto zachoval?“, „Ako sa podľa teba potom cítila?“ alebo „Aký bol podľa teba výsledok tvojho rozhodnutia?“
Naučte ich, že treba hľadať také riešenia, vďaka ktorým budú obidve zúčastnené strany víťazmi, alebo urobiť kompromis, ktorý bude obom vyhovovať.
Potom s nimi prejdite ich návrhy riešení a porozprávajte sa o tom, či sú podľa nich dobré. Keď dôjdu k nejakej dohode, dohliadnite, aby sa jej obe deti držali.
Ako posledné spomenieme, že rodičia by mali deti naučiť aj to, ako dať veci po konflikte do poriadku. Namiesto toho, aby ste ich nútili ospravedlniť sa, zamerajte sa na napravenie spáchanej škody a narušeného vzťahu.
Spýtajte sa ich, ako by mohli situáciu zlepšiť, alebo čo podľa nich brat/sestra/kamarát momentálne potrebuje najviac. Ak je vaše dieťa pripravené ospravedlniť sa z hĺbky svojho srdca, je to úžasné.
Môže však skúsiť opraviť alebo prestavať to, čo sa pokazilo, vyrobiť kartu či pozdrav, pomôcť súrodencovi s domácimi prácami a podobne.
Ak deti prevezmú zodpovednosť a dostanú šancu napraviť pokazený vzťah, naučia sa, že veci sa dajú zmeniť a svoje chyby môžu napraviť. Ak dieťa nechce nič naprávať, zrejme ešte spracováva svoju bolesť a pocit, že mu niekto ublížil.
Povedzte mu, že zrejme len potrebuje viac času a že keď bude pripravené, určite urobí to, čo je správne.
Zhrnutie
1. Učte deti poznať a vyjadrovať svoje pocity. Emocionálnu inteligenciu potrebujeme nielen pri riešení problémov, ale v priebehu celého života.
Buďte voči svojim deťom empatickí, rozprávajte sa s nimi o ich pocitoch, ale aj o pocitoch druhých. Hrajte sa s nimi hry, ktoré ich naučia niečo o emóciách a vryjú sa im silno do pamäti.
2. Učte deti pozitívnej a efektívnej komunikácii. Jednou z možností, ako to dosiahnuť, je pomocou vašej úlohy interpretátora. Naučte ich slovne vyjadrovať svoje pocity a potreby a počúvať pocitom a potrebám druhých.
3. Pomôžte im nájsť efektívne riešenia pomocou otázok, vďaka ktorým dosiahnu výhru na oboch stranách. Dohliadajte na to, aby neporušovali svoje dohody a navzájom sa rešpektovali.
4. Ukážte im, ako napraviť naštrbený vzťah. Moc robiť veci lepšie im dodá silu, aby sa aj lepšie cítili.
Zdroj: creativechild.com, Spracoval: Skvelyrodic.sk
Pridaj komentár