Pamätáte si, keď ste mali 5 rokov? Ak ste nejakému dieťaťu v škôlke alebo na ihrisku uchmatli hračku, prinútili vás vrátiť mu ju a ospravedlniť sa. V zahanbení ste sklopili oči a zašepkali takmer nepočuteľné prepáč a bolo hotovo.
Neskôr, možno v dospelosti, ste sa naučili ospravedlňovať spôsobom Nechcel som, … ale …
Zamyslite sa a buďte úprimní: keď sa vám takto niekto ospravedlní, cítite sa potom lepšie? Napraví to váš naštrbený vzťah s človekom, ktorý vám ublížil? Zmaže to bolesť, ktorú ste prežili?
Bohužiaľ, takto nás učia ospravedlniť sa. Je to však úplne nesprávne. Povedať „prepáč“ jednoducho nestačí. Výhovorky a vysvetľovanie, prečo ste niečo povedali alebo urobili, druhému človeku vôbec nepomôžu prekonať bolesť, ktorú ste mu spôsobili.
Znie to ako obrana. Keď poviete, že ste mu nechceli ublížiť, vôbec to nevypovedá o tom, že váš zámer nekorešpondoval s tým, čo ste povedali či urobili a ako to zasiahlo druhú stranu.
Keď sa vyhovárate a ospravedlňujete svoje konanie, človek, ktorému ste ublížili, nemá pocit uznania, cíti sa nepochopený a odsudzovaný za to, aké pocity prežíva.
Ešte horšie sú ospravedlnenia typu: Je mi ľúto, že sa cítiš dotknutý. Vlastne to nie je žiadne ospravedlnenie. Áno, dá sa to prežiť a obaja môžete ísť ďalej, ale bez „uzdravenia“ a nápravy toho, čo sa medzi vami pokazilo.
Pri dôležitých a dlhodobých vzťahoch (ako napríklad v manželstve) sú takéto ospravedlnenia veľmi škodlivé. Keď ospravedlnenia nie sú efektívne, problém sa časom nabaľuje.
Nájsť ten správny spôsob, ako sa druhému ospravedlniť, nie je jednoduché.
Ako by malo vyzerať skutočné ospravedlnenie?
Myslím, že túto zručnosť by mali učiť rodičia aj učitelia na školách. Pre ilustráciu uvádzame príklad, ako by to malo vyzerať.
Povedzme, že som nestihla prísť na dohovorené rande – náš spoločný obed. Vás to nahnevalo. Tu je 6 krokov, z ktorých by malo pozostávať efektívne ospravedlnenie.
1. Priznajte si svoju chybu (prevezmite zodpovednosť za svoje skutky). „Preboha, veď ja som úplne zabudla! Nezapísala som si to do diára a úplne mi to vyfučalo z hlavy! Ja som ťa tam nechala čakať!“
2. Pomenujte, ako to muselo vplývať na dotyčnú osobu. „Musíš byť poriadne naštvaný. Sedel si tam a čakal, plný hnevu a zmätku. Možno si mal pocit, že pre mňa asi nič neznamenáš…“
3. Vyjadrite, čím ste sa voči druhej osobe previnili (akú hranicu ste prekročili, aké hodnoty alebo štandardy narušili…). „Dohodla som si s tebou schôdzku, no nedostavila som sa na ňu. Bolo to odo mňa veľmi neúctivé nielen voči tebe, ale aj tvojmu času a nášmu vzťahu. Podľa mňa je veľmi dôležité, aby ľudia vždy dodržali svoje slovo a k priateľom sa chovali s úctou a rešpektom.“
4. Hlboko a úprimne oľutujte, čo ste spravili. „Veľmi ma mrzí, že som ťa tam nechala čakať a neprišla. Tvoje priateľstvo pre mňa nesmierne veľa znamená a je mi veľmi ľúto, že som ťa zranila. Považujem to za vážnu vec, ublížila som ti a naozaj ma to veľmi mrzí. Ospravedlňujem sa ti.“
5. Uistite druhú stranu, že sa to už nikdy nebude opakovať. „Sľubujem, že to už nikdy viac neurobím. Viem, že mi nemusíš veriť, ale odteraz si každú schôdzku ihneď zapíšem a nastavím si na mobile aj upomienku. Diár si odteraz budem kontrolovať každé ráno.“
6. Ak sa to hodí, pokúste sa to poškodenej osobe nejak vynahradiť. „Neviem, ako by som to mohla odčiniť. Myslíš, že by som ťa mohla v blízkej dobe vziať na obed? Môžeme si dohodnúť schôdzku koncom týždňa?“
Tak ako vnímate moje ospravedlnenie? Ani raz som vás nepožiadala, aby ste prijali moje ospravedlnenie. Je to sebecká požiadavka, ktorá by pomohla skôr mne, nie vám.
Závisí len od konkrétneho dotyčného, či sa rozhodne prijať vaše ospravedlnenie. Niektorí ľudia pri ospravedlnení prosia o odpustenie. Podľa mojich skúseností táto prosba odvracia pozornosť od dotknutej osoby a obracia ju na vás, čo nie je správne.
Môže sa stať, že vám odpustené nebude, ale takéto ospravedlnenie dokáže dopomôcť aspoň k tomu, aby ste si odpustili vy sami.
Stáva sa, že ľudia bývajú presvedčení o oprávnenosti svojho hnevu alebo bolesti a odmietajú sa ospravedlniť. Možno sa obávajú, že daná osoba ospravedlnenie neprijme.
Osobne sa domnievam, že kedykoľvek niekoho nahneváte alebo mu ublížite (zámerne aj nezámerne), ospravedlnenie je namieste. Netreba preberať celú zodpovednosť na seba.
Stačí uznať druhému jeho pocity a vyjadriť ľútosť nad tým, že ste urobili alebo povedali niečo, čím ste ho ranili, aj keď ste presvedčení, že ste neurobili nič zlé.
Snažte sa viesť deti od malička k tomu, aby sa dokázali efektívne ospravedlniť. Buďte pre nich vzorom a pomôžte im uvedomiť si a pomenovať, čím druhému ublížili a ako to naňho vplývalo.
Skúste im vštepovať týchto 6 krokov, bude to veľmi osožné pre ich medziľudské a neskôr i partnerské vzťahy.
Zdroj: psychologytoday.com, Spracoval: Skvelyrodic.sk
Pridaj komentár