Keď ste ešte nečítali knihu Vaša moderná rodina, tak by ste určite mali. Je to užitočné, zainteresované povzbudenie pre rodiny.
Byť v manželstve a mať deti je niečo, o čom som snívala veľmi dlho. Môže to byť ťažké, ale keď sa naučíte dôverovať jeden druhému a spoliehať sa na druhého počas ťažkých období, môže to byť nádherné, sladké a dokonca veľmi zábavné!
Viem, že manželstvo môže byť zábavné, pretože my máme zábavu každý deň.
Máme svoje vzostupy a pády, samozrejme, pri ktorých sa zabávame… a naše štyri deti to vedia! Vidíte, môj manžel a ja sme boli spolu už od čias, keď som ja mala 13 a on 14 rokov.
Vieme (takmer) všetko jeden o druhom, odkedy sme boli spolu počas strednej školy a rokov na vysokej škole, Vtedy sa skutočne naučíte veľa o sebe.
Najprv sme sa stali priateľmi a zvykli sme chodiť von v skupinách (mne nebolo ešte dovolené chodiť na rande, takže mojou jedinou voľbou, aby som ho vídala, bolo v rámci skupiny priateľov.)
Naše prvé „skupinové“ rande bolo s našou mládežníckou skupinou v zábavnom parku, kam sme jazdili dve hodiny a rozprávali sme sa spolu po celý čas. (On má stále odloženú utierku, na ktorej je naša tic tac toe hra, ktorú sme sa hrali v autobuse cestou domov).
Počnúc týmto výletom, sme sa rozprávali telefonicky každú jednu noc, až kým sme sa pred 12 rokmi nezosobášili…a mohli sa vidieť každý deň.
Pracujeme na našom manželstve každý deň a našej rodine to prospieva.
Pred niekoľkými mesiacmi nás náš kňaz požiadal, aby sme sa podelili s ostatnými o dôvody, prečo zostalo naše manželstvo silné a dobre funguje aj po tom, čo sa nám narodili deti a po tom, čo sme prešli určitými veľmi ťažkými obdobiami.
Chcem sa s vami podeliť o tieto dôvody.
1. Riaďte sa heslom „nechajte to tak“.
Nemôžeme sa znervózňovať kvôli drobnostiam. Jednoducho nemôžeme.
Museli sme čeliť príliš veľkým veciam (predčasne narodené deti, ťažké tehotenstvá, potraty, strata milovaných osôb) a obavy o maličkosti (či niekam prídeme neskoro, či prídeme, aby sme zistili, že náš syn má na svojom tričku zubnú pastu a my sme si to nevšimli prv, než sme odišli).
Na tých malých veciach z dlhodobého hľadiska v skutočnosti vôbec nezáleží.
Môjho manžela naozaj trápilo, či nezmeškáme do kostola…(spravidla preto, lebo niekto nevie nájsť topánku alebo niekto iný urobil dar pre svojho učiteľa a my sme sa kvôli tomu museli vrátiť do domu, aby sme to vzali.)
Prišiel na to, že sa musí naučiť, že to je „maličkosť“. Vezmem to takto: Chceli by sme byť radšej vyčerpaní a rozčúlení pred tým, než pôjdeme do kostola, alebo šťastní a veselí?
Tak dnes budeme meškať dve minúty, ale naše štyri deti sú šťastné a kráčajú s nami, pripravené vstrebať všetko s úsmevom na tvári a radosťou v srdci… Nie je to TO, na čom skutočne záleží?
2. Poupratovať dom zlepší vaše manželstvo
Počkať! Čo som práve povedala? Som z 50-tych rokov?
Nuž… je to tak. Dôvod je, že keď je náš dom čistý, som šťastnejšia. Nie som vystresovaná a cítim sa lepšie.
Z neporiadku som vystresovaná a nemám rada ten pocit, preto udržiavam dom čistý a zvládam domáce práce. (Neporiadok zapríčiňuje skutočný emočný stres!)
3. Objať a pobozkať svojho manžela pred očami svojich detí
Vášmu manželovi/manželke to ukáže, že ho milujete.
Vašim deťom to zasa ukazuje, že ich rodičia sa navzájom milujú (a že ony by mali robiť to isté, až budú v manželstve).
4. Uložte deti do postele skoro
Ja dávam naše deti do postele o siedmej večer, lebo potrebujú spať, ale aj preto, lebo my ako pár potrebujeme mať svoj čas, aby sme sa spojili ako pár.
Budeme často kŕmiť deti skôr (všetci sedíme spolu pri stole, kým ony jedia), ale my si potom vynesieme nejaké jedlo a venujeme sa sebe, alebo sa pozeráme na film, keď deti spia.
5. Modlite sa za svoje deti spoločne
Keď sa narodil náš syn Peter a neboli sme si istí tým, čo pre neho Boh naplánoval (má veľmi dlhé lekárske záznamy), začali sme sa spoločne modliť.
Pamätám sa, ako som padla v kuchyni do kolien, oblečená vo svojom sivom svetri a povedala som: „Dobrý Bože. Odovzdávam ti všetku bolesť. Ja neviem urobiť nič viac. Úplne to podriaďujem tebe.“
V tú noc som vošla do Petrovej izby a uvidela som Michala, svojho manžela, s rukou na hlave nášho bábätka, modliac sa za neho. V tú noc sa zmenil spôsob, akým som nazerala na svojho manžela. Odvtedy sme rástli v Bohu…spolu.
7. Čítajte knihu spoločne
Môj manžel a ja čítame spoločne. Môže to byť kniha o rodičovstve alebo kniha o manželstve, ale nájdeme jednu a čítame to spoločne (našou obľúbenou, ktorej venujeme čas zas a znova je Päť jazykov lásky.)
Je to najlepšia kniha, akú sme kedy čítali. Opakovane si ju čítame každý rok, pretože to je dôležité. Dávam ju všetkým našim oddaným priateľom a našu kópiu odkladáme pre naše deti, aby si ju jedného dňa prečítali.
V našom dome ja čítam (nahlas) a on počúva. Je to spravidla jedna kapitola za noc. Viem, že to zaberá čas a je jednoduchšie len pozerať televíziu alebo film, ale toto nás spája. Skutočne spája.
Niekedy prejdú mesiace, keď to nerobíme. Ale jeden z nás vždy poženie druhého, aby sme znova začali a sme zasa tam, kde sme boli. Skúste to.
8. Zaobchádzajte so svojím partnerom ako s návštevou v dome
Je to jednoduché – stačí byť zdvorilým.
Keď si dáte drink, ponúknite jeden svojmu partnerovi. Keď bežím po schodoch, prichytím sa pri tom, ako hovorím: „Hneď som späť. Bežím schmatnúť papuče.“
Je to podobné, ako by som povedala hosťovi v dome, či zostane v mojom dome a ja ho musím nechať samého. Túto radu som dostala od svojej starej mamy pred rokmi a bola to najlepšia rada, akú som kedy mohla dostať.
9. Robte veci jeden pre druhého
Jednoduché veci rozhodujú! Keď vstanem zavčasu s deťmi cez víkend, tak Michal môže spať a on je za to vďačný.
Keď on urobí palacinky v nedeľu, tak ja môžem stráviť trochu viac času tým, že sa dám do poriadku a som za to vďačná.
Keď on vyčistí moju dodávku, lebo vie, že bude plná hračiek detí, topánok, obalov od tyčiniek a papierových lietadiel, aby bola dodávka na druhý deň čistá, som mu opäť vďačná.
10. Povedzte to v každom prípade
Zabúdame robiť jednoduché veci, ako napríklad hovoriť „ďakujem“. Pamätám sa, ako nám náš otec, keď sme boli malí hovorieval: „Ďakujem vašej mame za večeru“.
Prečo tak rýchlo zabúdame poďakovať tým, ktorých milujeme? Pretože sme si zvykli na to, čo robia?
Berieme to ako samozrejmosť. Snažme sa pamätať si, že sa poďakujeme našim partnerom za veci, ktoré berieme ako samozrejmosť bez toho, aby sme porovnávali, ktorá osoba robí viac.
Keď kúpete deti, ale on už pripravil večeru, poďakujte sa mu (a stavím sa, že on začne ďakovať spätne vám).
Dakujem😇