Hanblivé a zdržanlivé deti často veľmi váhavo a neochotne rozprávajú o svojich názoroch a myšlienkach, odmietajú skupinovú prácu a radšej sa zdržiavajú potichu v ústraní, venujúc sa svojej hre.
Treba sa znepokojovať tým, že je dieťa hanblivé?
Ak sa dieťa zdráha zapájať do školských aktivít, rodičia prirodzene pociťujú obavy. Skúste sa však upokojiť a nebrať to tak tragicky. Pokiaľ je vaše dieťa v predškolskej triede, ešte stále má príležitosť učiť sa interakcii a zapájaniu sa do skupinových prác.
Škôlkari a predškoláci, ktorí dobre vychádzajú s druhými deťmi, zrejme nebudú mať problém prispôsobiť sa v škole novému sociálnemu prostrediu. Možno budú potrebovať nejaký čas na to, aby si zvykli na nové pravidlá a zabehli sa.
Dieťa si na nové prostredie dokáže časom zvyknúť, no stále ho môžu sužovať úzkostné stavy z participovania v rôznych aktivitách. Veľkú úlohu zohráva charakter dieťaťa – rôzne deti bývajú rozdielne aktívne.
Niektoré deti potrebujú viac času na to, aby sa prispôsobili novým pravidlám v škole, triede či učiteľovi. Napokon sa však zvyknú otvoriť. Sú však deti, ktoré ostávajú aj naďalej plaché. To je úplne normálne. Bežná hanblivosť nepredstavuje problém, ktorý by bolo treba nejako riešiť.
Vaše dieťa nemusí školu milovať a nedočkavo prahnúť po nových vedomostiach. No ak mu pomôžete zbaviť sa strachu, škola sa preň môže stať oveľa príjemnejším prostredím a učenie zábavou.
Ako môžem svoje dieťa podporiť?
V prvom rade naň nesmiete tlačiť.
„Najdôležitejšia vec, ktorú si rodičia musia uvedomiť, je potreba rešpektovať skutočnosť, kde je miesto dieťaťa v triede. Potom môžu pomaly a postupne pracovať na tom, aby mu pomohli túto situáciu zlepšiť,“ tvrdí Meg Zweibacková, zdravotná sestra s pokročilou praxou, rodinná poradkyňa a docentka na Kalifornskej univerzite v San Franciscu.
Porozprávajte sa s učiteľom. Dohodnite si stretnutie, aby ste sa dozvedeli, ako sa vaše dieťa správa v triede a prebrali si možnosti, čo by sa dalo urobiť, aby sa preň trieda stala bezpečným a podmanivým miestom.
Porovnajte jeho správanie v škole a doma. Čo robieva rado doma, ale v škole na to nemá priestor? Čo, naopak nerado robí doma, no v škole to robiť musí? Vypracujte spolu s triednym učiteľom plán, ako mu pomôcť a podporiť ho.
Preneste jeho záujmy do školy. Ak ho zaujímajú chrobáky, no v škole sa im na prírodovede nevenuje pozornosť, nechajte ho priniesť na vyučovanie svoj vlastný „materiál“.
Učiteľ by dieťa nemal nútiť k formálnej prezentácii. Skôr by mu mal dať priestor porozprávať niečo zaujímavé alebo zodpovedať zvedavé otázky spolužiakov. Učiteľ môže viesť diskusiu a prinesený materiál použiť ako vizuálnu pomôcku.
Virginia Frantz, matka, ktorej syn mal problémy s adaptáciou a participáciou na vyučovaní, hovorí, že podporou jeho záujmov dosiahli veľkú zmenu: „Naviedla som ho, aby priniesol do školy to, čo ho zaujíma. Má krásne zbierky húseníc a listov a chováme aj zajačiky. Vďaka tomu si v triede našiel svoje miesto.“
Aj keby vaše dieťa zrovna nič neodprezentovalo a o ničom kamarátom v triede neporozprávalo, už samotný fakt, že má pri sebe svoje obľúbené veci, mu pomáha prekonať plachosť.
Je to preň spôsob, ako sa zapojiť a mať pocit spolupatričnosti bez toho, aby muselo prehovoriť. Je to dobrý začiatok. Už len požičanie obľúbenej knižky mu môže pomôcť integrovať sa.
Navštívte školu. Vaša prítomnosť v triede mu pomôže cítiť sa sebavedomejšie. Pre mnohé deti je prítomnosť rodiča v triede odmenou. Skúste sa chopiť príležitosti a byť pri vyučovacom procese nápomocní.
Nastavte dieťa tak, aby malo šancu uspieť. Dale Walkerová, profesorka Kansaskej univerzity zaoberajúca sa detským vývojom, odporúča vyhľadať aktivity, v ktorých má dieťa možnosť dosiahnuť úspech.
„Dieťa sa možno vyhýba veciam, o ktorých si myslí, že ich nezvládne. Ak sa domnievate, že je to aj váš prípad, požiadajte učiteľa, aby dieťaťu ponúkol pomocnú ruku.“
Ak váš škôlkar nevie práve najlepšie narábať s nožnicami a lepidlom, skúste u pani učiteľky zistiť, či by nemohol maľovať alebo kresliť. Ak váš prváčik nevie vyhláskovať slová, ktoré od neho učiteľ vyžaduje, požiadajte učiteľa, aby mu pripravil úlohu s jednoduchšími slovami.
„Ak je nejaká úloha pre dieťa prináročná, treba ju zjednodušiť. Nemalo by sa stávať, že sa dieťa začne cítiť frustrované,“ hovorí Walkerová.
Dieťa potrebuje rozvíjať svoje zručnosti a malá pomoc navyše v raných štádiách môže posilniť jeho sebadôveru a naštartovať ho do náročnejších činností.
Na druhej strane, príliš jednoduché úlohy môžu dieťa nudiť. Ak si myslíte, že sa nudí, porozprávajte sa o tom s učiteľom. Môže vaše dieťa stimulovať nejakými náročnejšími úlohami.
Pomôžte mu aj doma. Pre niektoré deti je jednoduchšie osvojiť si nové informácie v pokoji, kde nepociťuje toľko stimulov a tlaku z triedy. Povenujte sa strihaniu a lepeniu doma.
Prejdite spoločne zoznam slov, ktoré je pre dieťa ťažké vyhláskovať. Hlavne skúste nájsť spôsob, ako to preň urobiť zábavným a zaujímavým.
Ak bude mať pocit, že sa naň doma veľmi tlačí, môže sa ešte viac uzavrieť do seba. Snažte sa o to, aby ste posilnili jeho sebadôveru.
Zamerajte sa na výsledky, nie len na prípadné zakopnutia. Zábavné a jednoduché aktivity, ktoré budete spolu doma robiť, pomôžu dieťaťu prekonať strach z aktivít, ktoré musí vykonávať v škole.
Buďte jeho „žiakom“. Zweibacková, koučka pre rodičov, odporúča, aby sa deti hrávali na školu aj doma – s bábikami a plyšovými hračkami.
„Môžete dieťaťu pomôcť zorganizovať hru a dokonca sa jej aj priamo zúčastniť ako jeden z jeho žiakov, no samotnú hru i triedu by malo viesť dieťa.“
Možno zistíte, že má strach z niektorých detí alebo učiteľov. Keď sa budete hrať na jedného z jeho žiakov, skúste zosobniť dieťa, ktoré sa bojí nejakých spolužiakov, prípadne učiteľa.
Vášmu dieťaťu to pomôže zbaviť sa vlastného strachu. Porozprávajte sa s ním o tom, čo cíti, čo sa deje v jeho vnútri, a nebojte sa klásť mu otázky. Oboznámte so svojimi zisteniami aj jeho učiteľa.
Ako mám zistiť, či je moje dieťa až priveľmi plaché?
Hanblivosť, plachosť alebo tichosť nie sú problém, no ak sa vyskytujú v priveľkej miere, dieťa môže potrebovať odbornú pomoc.
Ak u svojho dieťaťa pozorujete nasledovné prejavy po dobu 6 a viac mesiacov, porozprávajte sa o tom s jeho lekárom alebo detským psychológom:
- v prítomnosti druhých ľudí trpí úzkosťou
- v prítomnosti druhých ľudí je priveľmi plaché a rozpačité
- má strach, že ho budú ostatní odsudzovať
- ťažko si hľadá/udržiava priateľov
- červená sa, potí alebo chveje, ak sú pri ňom cudzí ľudia
- pri cudzích ľuďoch pociťuje nevoľnosť
Pokiaľ máte pocit, že dieťa nezapadlo do kolektívu, plače, keď má ísť do školy, alebo vás trápia nejaké iné obavy, poraďte sa o tom s jeho lekárom.
Zdroj: babycenter.com, Spracoval: Skvelyrodic.sk
Pridaj komentár