Ako sa k deťom správať s pokorou a zároveň od nich vyžadovať rešpekt

Výchova dokáže byť veľmi skľučujúca, pretože na rodičov kladie nemalé nároky a vyžaduje vo všetkom hľadať primeranú hranicu. Nechceme byť príliš prísni, ale ani príliš benevolentní.

Nechceme neustále a zo všetkého vyvodzovať dôsledky, no zároveň by sme neradi milosrdne prehliadali rebéliu. Mnohí rodičia sa snažia nájsť tú správnu „strednú“ cestu.

Môže sa stať, že narazia na zdanlivo protirečivé aspekty, ktoré majú problém včleniť do svojej výchovy:

1) správať sa k deťom s pokorou a láskavou úslužnosťou a zároveň od nich vyžadovať (2) úctu, rešpekt, a poslušnosť.

Ako teda pristupovať k výchove detí v pokore a zároveň od nich vyžadovať rešpekt?

Deti vychovávané vo viere

Nastolená otázka je skutočne krásna a zároveň kľúčová. Je vlastne podstatou výchovy detí vo viere.

Odokrýva, ako vychovať deti, ktoré budú s pokorou rešpektovať Bohom dané autority, či už ide o rodičov, partnera, učiteľov, policajtov, kňazov alebo občianske zákony.

Pravá viera v Boha chápe dobrého vodcu ako vodcu – služobníka. Takéto vodcovstvo sa nezakladá na sebavelebení, pýche, vystatovaní sa alebo túžbe po moci, ale ako stojí v liste Filipanom, ostatných stavia na prvé miesto a usiluje o ich dobro, aj keď za to musí zaplatiť príliš vysokú daň (List Filipanom, 2:3–11).

Povedané inými slovami, rodičovstvo je výzvou, ako vychovať z detí ľudí, ktorí budú žiť v súlade s evanjeliom.

Treba však pripomenúť, že aj napriek našej obrovskej snahe zasiať do našich detí silnú vieru, to, či budú skutočne veriť v Boha a kráčať v našich stopách, nezáleží len od nás.

Máme na ne síce veľký vplyv, ale nie ten „zásadný“. Preto nám neostáva nič iné, ako sa modliť a ostatné už nechať na samotného Boha.

6 návrhov, ako vychovať deti k pokore a rešpektovaniu druhých

Vráťme sa spoločne k spomínanej otázke. Môžeme k nej pridať aj ďalšie paradoxy: Ako naučíte dieťa, že má nastaviť aj druhé líce, keď ho trestáte za neposlušnosť?

Ako ho naučíte, že láska „všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží” (Prvý list Korinťanom, 13:7), keď od neho vyžadujete dodržiavanie pravidiel stanovených vo vašej rodine?

Ako ho môžete naučiť, že nemá zlé oplácať zlým, keď od vás dostane bitku za to, že vás očividne nerešpektuje ako autoritu? Prečítajte si týchto 6 návrhov…

1. Formálne učenie

Pri výchove je nevyhnutný stály prúd viac či menej formálneho vzdelávania. Toto učenie musí prebiehať u vás doma a musí byť prispôsobené veku dieťaťa.

Mali by ste mu priblížiť, že deti majú poslúchať a vážiť si rodičov a správať sa pekne a veľkoryso k svojim súrodencom. Rovnako dôležité je, že rodičia majú vychovávať svoje deti, a zároveň ich neprovokovať k hnevu.

Naučte ich, že človek má milovať svojich nepriateľov a konať dobro tým, ktorí ho nenávidia, za zlé sa dobrom odplácať

Skrz takéto učenie deti časom pochopia, že existujú väzby a vzťahy, kde je jeden pre druhého autoritou (rodič – dieťa, policajt – civilista, manžel – manželka, vláda – občan).

Takže rodičia milujú svoje deti inak, ako deti milujú svojich rodičov – učia ich, stanovujú im hranice, ukazujú im, aké sú dôsledky toho, keď nerešpektujú autority.

Pripomeňme si, že okrem tisícky každodenných interakcií, ku ktorým v rodine dochádza a z ktorých sa dieťa učí, mu musíte zabezpečiť aj každodenný prítok informácií. Pomôže dieťaťu pochopiť svet a dynamiku vzťahov v domácnosti.

2. Tímová práca

Boh dal pôvodne rodine dvoch rodičov, a nie jedného, s určitým zámerom. Dvaja rodičia dieťaťu ponúkajú úžasné možnosti interakcie. Učí sa opatrnosti pred rodičom, ktorého má rešpektovať, no zároveň vníma pokoru rodiča, ktorý sa nesnaží brániť.

Ak sa dieťa správa neúctivo voči svojej matke – či už má 4 roky, 12 alebo 15 – a otec to začuje, príde k dieťaťu, chytí ho za plece tak, že samo spozná, že to niečo znamená, pozrie mu do očí a povie:

„Takto sa so svojou matkou v tomto dome rozprávať nebudeš.“ Matka nemusí hovoriť vôbec nič.

Matka, ktorej sa otec zastal, sa nezačne ľutovať. V takýchto prípadoch vedú slová sebaľútosti k vytváraniu chorých vzťahov. Nebude ani rozmazávať a do hĺbky pitvať, čo sa stalo, pretože dieťa to vďaka otcovi pochopilo.

Namiesto toho z nej prehovorí láska: „Milé dieťa, vieš, že pre teba chcem len to najlepšie. Ale ocko má pravdu.“

Podobných príkladov súhry rodičov, na ktorých sa dá ilustrovať pokorná trpezlivosť a zároveň silná výčitka, je veľmi veľa.

3. Rodič – služobník

V mnohých rodinách je zastúpený len jeden rodič. Ale aj v kompletnej rodine trávi s deťmi väčšinu času len jeden z nich. 8 alebo až 10 hodín rieši disciplínu detí matka.

Ako teda ukázať deťom pokoru a zároveň aj silnú autoritu, ktorú majú rešpektovať a poslúchať?

Uvádzame aspoň zopár bodov:

• Nespájajte hnev a vyžadovanie rešpektu. Trvajte na tom, aby vás dieťa rešpektovalo, no nesnažte sa získavať rešpekt hnevom. Rozprávajte o ňom a o poslušnosti aj vtedy, keď ste spolu šťastní a tešíte sa, nielen v problémových situáciách.
• Nebojte sa dieťaťu vhodným spôsobom ospravedlniť. Pokiaľ ste láskavo silní vtedy, keď je to potrebné, ospravedlnenie nijako neoslabí vašu autoritu. Pokojne sa dieťaťu ospravedlňte aj za tón hlasu, akým ste sa s ním ráno rozprávali.
• Neustále sa mu odhaľujte v úlohe „služobníka“, a to na pozadí všetkých vzťahov, ktoré dieťa pozoruje, aj toho s ním samotným. Nevystupujte len v pozícii nadriadeného.

Ani si neviete predstaviť, koľko detí má pocit, že sú „doma iba otrokom“. Nepočujú nič iné, len samé príkazy. To, že voči nim budete úslužní, neznamená, že po nich upracete rozhádzané hračky, ak ste im už predtým povedali, aby si ich upratali samy.

Túto chybu robí veľa rodičov. Úslužnosti ich môžete učiť tak, že ich prekvapíte, keď to nebudú čakať. Upracte ich izbu (bez toho, aby ste im to dali predtým príkazom), alebo ponúknite tínedžerovi (bez toho, aby vás o to musel žiadať), že ho niekam vezmete autom.

Treba si však byť vedomý toho, že deťom – tínedžerom obzvlášť – veľmi dlho trvá, kým si uvedomia, čo všetko pre nich rodičia robia. Možno potrvá aj 20 rokov, kým im to dôjde a napíšu rodičom list, v ktorom sa im za všetko pokorne poďakujú a ospravedlnia sa za to, akí bývali nevďační.

Bohužiaľ, aj takýto je údel rodiča. Dieťa očakáva, že mu rodičia budú „slúžiť“, a pokiaľ ste milujúci, starostlivý a obetavý rodič, tak s tým asi veľa nenarobíte. Môžete však stále dúfať, aby ten ďakovný list alebo telefonát raz prišiel…

4. Radosť

Dominantou vášho vzťahu s dieťaťom by mala byť radosť, ktorou váš syn či dcéra oplýva. Dajte dieťaťu najavo, že ho vrúcne milujete, obdivujete a že sa z neho tešíte.

Ak ho budete neustále opravovať a usmerňovať, bude mať pocit, že ho využívate pre vaše pohodlie a že ho nemáte rado také, aké je.

5. Skutočná pokora

Nezamieňajte si pokoru so zhovievavosťou. Preukázať pokoru neznamená, že nebudete dôsledne vyžadovať poslušnosť.

Práve naopak – pokora môže spočívať v tom, že si upriete komfort „mŕtveho chrobáka“ a budete neposlušnosť dieťaťa riešiť.

6. Milosť a súcit

Dieťa môžete milosti a súcitu naučiť aj tak, že ho z času na čas – aj napriek tomu, že by si to zaslúžilo – nepotrestáte. Týmto spôsobom dieťa necháte okúsiť, čo je to milosť.

Aj to, že väčšinu času od detí vyžadujete poslušnosť, je určitou formou milosti. Nestavajte však disciplínu bokom pričasto, pretože inak by si na to dieťa zvyklo a začalo by to od vás očakávať.