Materstvo má svoju metódu ako dostať na svetlo sveta spektrum emócií.
V tomto článku uvádzam niekoľko tipov na to, aby ste boli pokojnou mamou, aj keď sa tak niekedy necítite.
Predstavte si, že máte radi turistiku.
Máte vo zvyku nachádzať nové trasy a lesy, pretože si užívate vzrušenie spôsobené námahou a objavovaním nového terénu.
V sobotu ráno zabalíte do tašky vodu, anorák, obed a fotoaparát. Obujete si teplé ponožky a niekoľko najlepších kníh o turistike a vydáte sa za svojím cieľom.
Keď zaparkujete auto a vydáte sa na výlet, pýtate sa, či potrebujete svoj kompas alebo mapu. Rozhodnete sa rýchlo, nepotrebujete ich.
Koniec koncov máte dobrý inštinkt.
Po hodine prídete na rázcestie, potom na ďalšie, potom ešte na niekoľko ďalších. V čase obeda sa cítite poriadne unavene.
Tá spokojná fyzická únava. Sadnete si k dobrému obedu, nakrátko si zdriemnete a rozhodnete sa vrátiť.
Čoskoro si však uvedomíte, že cesta späť nie je až taká jasná.
Inštinkt vám hovorí napravo, potom doľava, potom opäť doprava. Ale rýchlo putujete po neznámom území a teraz sa čudujete… Urobila som chybu na prvom rázcestí, alebo na druhom?
Mala by som sa vrátiť tam, kde som obedovala, alebo by som mala skúsiť ten iný smer na poslednom rázcestí?
V živote takto konáme príliš často.
Spoliehame sa na svoje pocity a inštinkt, aby nás viedli namiesto toho, aby nám len poradili.
Ak sú vaším kompasom pocity, budete blúdiť v kruhoch.
To isté platí pre rodičovstvo.
Láska k našim deťom z nás vyviera inštinktívne, preto máme pocit, že zvyšok rodiča v nás bude konať tak isto.
Pocity starostlivosti, ochrany a lásky pretekajú ľahko a často máme pocit, že to je všetko, čo potrebujeme.
Kým položenie základov samotnej lásky je tým najlepším, čo pre svoje dieťa môžete urobiť, vy sa nemôžete spoliehať výhradne len na svoje pocity, aby vás tie v pozícii rodiča viedli pri rozhodovaní.
Prečo?
Pretože pocity sú vynikajúcim sluhom, ale strašným pánom.
Ak naše voľby závisia na našich náladách, a naše nálady závisia od konania našich detí, nikdy nebude trvalý pokoj. Bude len zmätok.
Nemôžeme ísť do rodičovského lesa a spoliehať sa na to, že náš odhad je najlepšou voľbou.
Je potrebné, aby sme sa nechali viesť našimi hodnotami a princípmi, osobitne v tých momentoch, keď sme v pokušení stratiť ich.
Môžeme zdokonaľovať svoje reakcie a nebrať to osobne?
Najväčším spúšťačom hnevu pre mamy je to, že berú konanie svojich detí osobne.
Samozrejme, rodičovstvo je osobné, ale chovanie našich detí bude veľmi ťažké usmerňovať v prípade, ak sa v dôsledku ich nesprávneho správania alebo nesprávneho konania cítime ako osobne urážaní.
Nikto nehovorí, aby ste potláčali svoje emócie, alebo aby ste predstierali, že sa nič nestalo.
Reč je o tom, že nemôžeme trvať na svojom, trestať alebo robiť rodičovské rozhodnutia, ktoré majú dlhodobý účinok, ak sa necháme unášať vlnami silnej emócie.
Uvedomte si toto. Malé deti budú testovať vaše hranice. Budú robiť veci, ktoré nie je dobré robiť. Budú kričať, vrieskať, budiť vás v strede noci, odmietať spať a odmietať jesť.
Niekedy to urobia všetko naraz. Je to normálne. Je to to, čo sa stáva. Nemôžeme to brať osobne.
Odďaľujte
Jedným z najrýchlejších spôsobov, ako rozptýliť svoj hnev, frustráciu alebo blížiaci sa výbuch, je „oddialiť to.“ Áno, je extrémne vyčerpávajúce a frustrujúce snažiť sa dennodenne postarať o niekoľko malých detí.
Ich fyzické potreby pohlcujú všetko. Musíte byť hyperostražití a nemôžete ich nechať bez dohľadu.
Budú rozbíjať veci, navzájom si ubližovať a budú vám vzdorovať a to je ťažké. Avšak ony sa učia a rastú a čoskoro to pominie.
Inde vo svete sú rodiny vysídľované, vyvraždené a idú spať hladné. Matky po celom svete umierajú na choroby, ktoré nie sú liečené alebo preto, že liečenie nie je vôbec dostupné.
Hemží sa to potratmi, prerušenými tehotenstvami a zneužívaním detí. Tieto tragédie nezľahčujú vaše zložité emócie, určite nie.
Môžu vám však v danom okamihu pomôcť vidieť veci v tom správnom svetle.
Majte plán, aby ste nestratili pohodu
Mať pripravený súbor určitých základných dôsledkov ako odozvu na rôzne typy správania je dobrý nápad.
Keď viete, čo urobíte v prípade, že si vaše deti neurobia domácu úlohu, vzdorujú vašim pokynom, klamú, kopú a vrieskajú, nebudete sa musieť spoliehať na svoje emócie, ani pocity, aby vám stanovili, ako máte konať.
Namiesto toho, aby ste v stave zlosti alebo frustrácie hľadali ako konať na tenkom ľade, spoľahnite sa na autopilota, nech vyberie spomedzi vami zvolených dôsledkov alebo straty privilégií tak, aby ste sa nenechali strhnúť svojím hnevom.
Funguje to aj vtedy, keď máte pocit preťaženosti a hnevu, i keď deti nerobia nič zlého. Ak máte určité stresové spúšťače, zvoľte si cielené návyky, ktoré si môžete predvoliť.
Takýmto spôsobom vás neovládnu emócie, v dôsledku ktorých sa budete cítiť stále viac mimo kontroly.
Vyhnite sa trestaniu v dôsledku hnevu
„Ja som taký blázon, nebudem sa za teba modliť celé dva roky!“ toto som povedala svojej mame ako dieťa po tom, čo urobila niečo a mne sa to nepáčilo.
Samozrejme, nedržala som sa toho, ale to bolo najlepšie, čo som mala poruke.
Už od útleho veku malo moje sebavedomie + temperament tendenciu vybuchovať. Moja živá povaha musela byť riadená v záujme udržania stability tých, ktorí boli okolo mňa.
Teraz mám jedno pravidlo. Keď sa vo mne rozhorieva pocit, že sa zbláznim a moje oči sa zalievajú slzami, beda najbližšej osobe, ktorá mi skrížila cestu… Preto radšej vtedy vyjdem z miestnosti prv, než by som niečo povedala alebo urobila.
Po tom, čo sa upokojím, budem rozmýšľať o vhodnom dôsledku, ak je niektorý z nich namieste. Pomáha mi, keď ihneď odídem.
Spravidla to upokojí aj deti. Poskytne im to totiž časový priestor na rozmýšľanie o tom, čo sa stalo.
Účinné metódy na upokojenie
To, čo funguje jednému, nemusí fungovať druhému. Je však niekoľko trikov, ktoré musíte mať vo svojom arzenáli, aby vám to pomohlo ukľudniť sa.
Zapamätajte si niektoré z nich a zvyknite si ich používať, keď cítite, že by ste mohli skĺznuť. Takto si môžete nacvičiť, ako sa ukľudniť.
- Povedzte deťom „potrebujem minútu“ a odíďte do inej miestnosti.
- Prestaňte robiť to, čo robíte, otočte sa a zhlboka sa nadýchnite.
- Modlite sa.
- Ľahnite si a uvoľnite si svaly.
- Odneste svoje dieťa (alebo deti) do ich izby/izieb alebo postele, a tak získate čas.
- Choďte sa prejsť/zabehať si, i keby ste museli dať deti do kočiara.
- Kričte do podušky.
- Skáčte hore a dole alebo bežte na mieste.
- Upratujte, akoby to bola vaša mánia.
- Zavolajte priateľovi.
- Zostaňte oddýchnutá (nakrátko si zdriemnite alebo vo všeobecnosti spite viac).
Nemajte obavy z toho, že si pre seba vytvoríte priestor
Ak ste mamou v domácnosti tak ako ja, môžete cítiť nutkanie, že každú minútu dňa by ste sa mali sústrediť na svoje deti.
Ak ste na hrane a stratili ste všetok svoj pokoj, potrebujete mať nejaký čas len pre seba.
Naveďte svoje deti, aby sa hrali nezávisle, dajte ich všetky naraz zdriemnuť si, alebo ich len pošlite hrať sa na dvor.
Ak viete, že ste na vyčerpávajúcom mieste, zariaďte si svoj deň tak, aby ste si pre seba vyhradili viac času osamote. Čas osamote viete získať aj vtedy, keď sa vám pri nohách motajú malé deti.
Záver
Ak si na čokoľvek spomeniete, pocity odkryjú to, čo sa odohráva pod povrchom. Nedá sa ale tomu veriť v prípade, keď majú vysoko varovný charakter a ešte k tomu musíte prijať aj rozhodnutia.
Krik, vrieskanie, bitka a tiché zaobchádzanie, všetko toto sú prejavy slabosti vyvolané emóciami, ktoré nás ovládajú. A tu hovorím o matkách.
Vy máte tú schopnosť, aby ste zostali v pokoji, aj keď ste vášnivá a emotívna osoba.
Silné emócie sú signálmi vyčerpanosti z nezdarov a stresu, preto sa snažte ovládať svoje spúšťače a vaše reakcie vám pomôžu stať sa pokojným rodičom, presne takým, akým chcete byť.
Verte mi, ja to poznám.
Pridaj komentár