Mnohí ľudia reagujú na tému deti a sebaúcta veľmi zanietene. Jedni negatívne, pretože sa domnievajú, že dnes sa sebaúcte venuje až prílišná pozornosť. Druhí zas zaryto tvrdia, že sebaúcta je dôležitá a musí sa pestovať už od detstva.
Obe tvrdenia majú v sebe čosi pravdy. Dnes sa na rozvíjanie sebaúcty u detí skutočne kladie príliš veľký dôraz a rozvoj sebaúcty je naozaj veľmi dôležitý. Existuje však zlatá stredná cesta.
Dôraz by sa nemal klásť na budovanie sebaúcty, ale na pomoc deťom učiť sa a rásť tak, aby sa u nich prirodzeným spôsobom rozvíjal pocit vlastnej hodnoty.
Sebaúcta je v živote človeka hlavným kľúčom k úspechu. Rozvoj pozitívneho vnímania samého seba je pre šťastie a úspech detí mimoriadne dôležitý.
Sebaúcta je to, aký máme sami zo seba pocit. Naše správanie tento pocit zreteľne odzrkadľuje. Ak má vaše dieťa dostatok sebaúcty, pravdepodobne sa správa nezávisle, prijíma zodpovednosť, je hrdé na svoje úspechy, zvláda frustráciu, nebojí sa vyskúšať nové úlohy a výzvy, dobre zvláda pozitívne i negatívne emócie a rado poskytne svoju pomoc aj druhým.
Ak má dieťa nedostatok sebaúcty, vyhýba sa novým skúsenostiam, cíti sa nemilované a nechcené, odsudzuje druhých za svoje neúspechy, je citovo ľahostajné (alebo to predstiera), nezvláda ani bežnú záťaž a frustráciu, potláča svoj vlastný talent a schopnosti a je ľahko ovplyvniteľné.
Najväčší vplyv na sebaúctu detí majú rodičia. Väčšina z nich si však neuvedomuje, do akej miery dokážu ich slová a činy ovplyvniť vývoj vlastných detí.
Neváhajte ich pochváliť
Ak sa vám páči, čo vaše dieťa robí, povedzte mu to. Rodičia zvyčajne veľmi rýchlo zareagujú negatívne, no zabúdajú vyjadrovať aj svoje pozitívne pocity. Dieťa nevie, kedy ste s jeho správaním spokojní, pokiaľ mu to nepoviete.
Potrebuje počuť, že ste radi, že aj ono je súčasťou rodiny. Deti si veľmi dobre pamätajú pochvaly a pozitívne hodnotenie. Uchovávajú si ich a „prehrávajú“ si ich v mysli. Podporte svoje dieťa každý deň.
Vyhľadávajte situácie, za ktoré by ste ho mohli pochváliť. Pochváľte ho za to, ako sa mu niečo podarilo, aké je pracovité, že má odvahu skúšať nové veci, ako zvláda ťažké situácie alebo ako narába so svojím talentom.
Pochvalami nešetrite
Buďte v chválení „štedrí“ a konkrétni, aby dieťa vedelo, za čo presne ste ho pochválili. Na poslednej hodine plaveckého kurzu mal môj syn preplávať celý bazén. Veľmi sa bál a neveril, že to zvládne.
Keď úlohu splnil, povedala som mu, že som naňho hrdá, a to hneď z dvoch dôvodov: za to, že to skúsil, hoci mal obrovský strach, že to nezvládne a aj za to, že sa prinútil dosiahnuť svoj cieľ.
Naučte ich vyjadrovať sa o sebe pozitívne
Naučte svoje dieťa vyjadrovať pozitívne sebahodnotenie. Psychológovia zistili, že negatívny vnútorný rozhovor býva často príčinou depresie a úzkosti. To, čo si myslíme, určuje to, ako sa cítime.
Z toho zas vyplýva naše správanie. Preto je dôležité, aby sa deti naučili viesť pozitívny vnútorný rozhovor. Môžete začať tým, že im budete klásť cielené otázky.
Vyhnite sa označovaniu detí rôznymi „nálepkami“
Kritika rodičov ja naozaj často nevyhnutná, no mala by byť zameraná na čin, nie na dieťa. Namiesto toho, aby ste dieťaťu povedali, že je lajdák, pretože si neupratalo izbu, zamerajte sa na cieľ.
Tým je uprataná izba, veci a hračky poukladané na svojom mieste. Povzbuďte svoje dieťa, napríklad mu povedzte: „Ja viem, že kým pôjdeme večerať, tak to tu budeš mať tip-top.“ Nezabudnite ho za zvládnutú úlohu pochváliť: „No skutočne si to zvládol na jednotku!“
O svojich deťoch hovorte vždy tak, akoby vás práve počúvali
Mnohí rodičia krásnym spôsobom budujú sebaúctu dieťaťa, kým sú s ním. No neskôr to všetko skazia neopatrným negatívnym vyjadrením na adresu svojho syna či dcéry pred niekým druhým.
Napáchaná škoda sa však nedá zmierniť. Je pravda, že rodičia spolu potrebujú o dieťati hovoriť a vypustiť zo seba frustráciu.
No keď to zo seba potrebujete dostať von, uistite sa, že vás dieťa nepočuje. Každé dieťa, aj to, ktoré vyzerá byť úplne pohrúžené do hry, hneď zbystrí, keď začuje svoje meno.
Ako posilniť sebaúctu dieťaťa
Väčšina rodičov si želá, aby ich dieťa malo zdravú sebaúctu a mnohí sú presvedčení, že nízka sebaúcta je príčinou viacerých sociálnych problémov.
Hoci je sebaúcta predmetom výskumu už niekoľko desaťročí, jej presná povaha a rozvoj sú stále nejasné. Odborníci sa však zhodujú, že rodičia a ďalší dospelí, ktorí majú v živote dieťaťa významné postavenie, zohrávajú kľúčovú úlohu pri položení pevných základov rozvoja sebaúcty dieťaťa.
Keď rodičia a učitelia malých detí rozprávajú o potrebe sebaúcty, zvyčajne majú na mysli to, že deti majú byť so sebou spokojné. U malých detí sa sebaúcta vzťahuje na to, do akej miery sú akceptované a ocenené dospelými a kamarátmi, ktorí sú pre nich dôležití.
Sebaúcta je u malých detí nesmierne dôležitá. Čím viac sú deti presvedčené o ich spoločenskom, fyzickom a intelektuálnom úspechu, tým je väčšia pravdepodobnosť, že uspejú. Platí to aj opačne: čím menej si deti dôverujú, tým skôr zlyhajú.
Deti s primeranou sebaúctou vedia, že dôležití dospelí v ich živote ich akceptujú a starajú sa o nich. Vedia, že keby sa im čokoľvek stalo, títo dospelí budú nešťastní a že keby boli od svojich detí odlúčení, veľmi by im chýbali.
Na druhej strane, deti s nízkou sebaúctou majú pocit, že dôležití dospelí a kamaráti v ich živote ich neakceptujú a moc sa o ne nezaujímajú.
V období raného detstva je sebaúcta malých detí postavená na ich vnímaní toho, ako ich dôležití dospelí v ich živote posudzujú. Základ sebaúcty sa položí už v útlom veku, kedy si novorodenci vytvárajú puto s dospelými, ktorí sú za nich zodpovední.
Ak dospelí pohotovo reagujú na ich plač aj úsmevy, deti sa cítia milované a cenné. Deti sa cítia milované a prijaté vtedy, keď ich milujú a prijímajú ľudia, ku ktorým vzhliadajú.
Učia sa dôverovať svojim rodičom a ďalším ľuďom, ktorí sa o nich starajú, aby si uspokojili svoje základné potreby. Postupne sa začínajú cítiť chcené, vzácne a milované.
Sebaúcta sa spája tiež s pocitmi príslušnosti k určitej skupine a schopnosti primerane v tejto skupine fungovať.
Keď sa z batoliat stanú predškoláci, očakáva sa od nich, že dokážu ovládať svoje impulzívne správanie a prijať pravidlá rodiny a spoločenstva, v ktorom žijú. Úspešné prispôsobenie sa týmto skupinám posilňuje u detí pocit spolupatričnosti.
U malých detí je nepravdepodobné, že by ste ich sebaúctu posilnili prehnanou chválou a lichôtkami. Práve naopak – takéto správanie v deťoch vyvolá pochybnosti.
Veľa detí lichôtky prekukne a niekedy dokonca odmietnu prijať dospelého, ktorý sa u nich snaží prehnanou chválou podporiť rozvoj sebaúcty. Nedokážu mu totižto dôverovať.
S pribúdajúcim vekom sa deti stávajú čoraz citlivejšie na hodnotenia od svojich kamarátov. Keď si vypestujú silnejšie putá s kamarátmi v škole či v susedstve, môžu sa začať vnímať a hodnotiť inak, ako boli naučené z domu.
Pomôžete im tým, že sa s nimi budete rozprávať o vašich vlastných hodnotách. Otvárajte aj témy, v ktorých sa vám deti zdôveria so svojimi zážitkami či skúsenosťami, ktoré získali mimo domu.
Môžete dieťa naučiť, ako sa socializovať s ostatnými deťmi, a podporiť jeho priateľstvá a vzťahy s deťmi z rodín, ktoré vyznávajú podobné hodnoty.
Deti nenadobúdajú sebaúctu zo dňa na deň a nie vždy sú so sebou spokojné v každej situácii. Dieťa sa môže cítiť spokojné a uznávané doma, ale nemusí to tak byť medzi kamarátmi či v predškolskej triede.
Keď deti prídu do styku s inými deťmi alebo sa učia, ako vychádzať s ostatnými v kolektíve, v jednej chvíli sa môžu cítiť obľúbené a akceptované a o pár minút neskôr to môže byť celé naopak. V takýchto prípadoch dieťa uistite, že ste mu oporou a že ho akceptujete, aj ak ostatní nie.
Sebaúcta rastie aj vtedy, keď dieťa cíti, že si ho vážia aj dospelí, ktorí sú preň dôležití. Vážiť si dieťa znamená správať sa k nemu s rešpektom, zaujímať sa o jeho názory a postrehy, brať ich vážne a poskytnúť im zmysluplnú a realistickú spätnú väzbu.
Rodičia môžu sebaúctu dieťaťa prehĺbiť tak, že budú záujmy a úsilie dieťaťa oceňovať uznaním a prejaveným záujmom (namiesto pochvaly). Berte ich záujmy vážne a snažte sa ich podporiť. Prečítajte im napríklad z knižky o dinosauroch alebo s nimi skúmajte červy v záhrade.
Na rozdiel od povrchnej zábavy, pre deti sú užitočnejšie úlohy a aktivity, ktoré sú pre ne skutočnou výzvou. Je vhodnejšie dať im primeranú zodpovednosť a úlohy, v ktorých sa prejavia ako súčasť svojho spoločenstva.
Dieťaťu môžete pomôcť získať potrebnú sebaúctu tým, že mu pomôžete vyrovnať sa s úspechom i neúspechom. V momente zlyhania mu pripomeňte, že ho milujete a že ste tu preňho. Keď pominie emocionálne rozrušenie, celú situáciu s dieťaťom v pokoji rozoberte.
Niekedy treba dieťaťu pripomenúť, že takmer nikto nie je dobrý vo všetkom, do čoho sa pustí. Inokedy je mu neúspech príučkou, kedy sa má dieťa poučiť z vlastných chýb alebo nedostatočnej prípravy.
Naučte deti, ako sa prehrýzť drobnými neúspechmi a sklamaniami, aby boli pripravené lepšie zvládať problémy a životné výzvy, ktoré im život prinesie neskôr.
Ako rodič zohrávate pri rozvoji sebaúcty vášho dieťaťa mimoriadne dôležitú úlohu. Sebaúcta je zas nevyhnutná pre budúci úspech vášho syna či dcéry. Ukážte vášmu dieťaťu, že si ho vážite, a naučte ho vážiť si samo seba.
Pripravte vaše dieťa do života
Mnohí rodičia sa zamýšľajú, ako zabezpečiť, aby bolo dieťa úspešné. Jedným z riešení, ktoré sa im ponúka, je aj bojové umenie.
Rozmýšľate, ako môžu bojové umenia ovplyvniť život vášho dieťaťa? Pomerne jednoducho – dištancujú dieťa od tlaku spolužiakov, ktorý môže viesť k užívaniu drog. Bojové umenie vaše dieťa pripraví na to, aby v živote dosiahlo úspech.
Správne stanovenie si cieľov (ktoré je hlavnou zložkou hodín bojového umenia) je v živote každého človeka veľmi dôležité. Dosiahnuté úspechy pomáhajú dieťaťu získavať o sebe pozitívny obraz. Ten je dôležitý pre úspech v škole aj v športových aktivitách.
Deti potrebujú režim a dožadujú sa disciplíny. Vyvoláva to v nich pocit bezpečia – v rodine, v škole aj vo verejnom prostredí. Hodiny bojového umenia im ponúkajú práve potrebnú rutinu, disciplínu a pomáhajú budovať schopnosť sebadisciplíny.
Sociálne zručnosti (ako napríklad osvojovanie si dobrých spôsobov), očný kontakt či rozprávanie na verejnosti sa rozvíjajú na každej hodine.
Niektoré školy ponúkajú kurzy bojových umení, v ktorých sa tréneri špecializujú na posilnenie vodcovských schopností dieťaťa alebo jeho sebadôvery. Pripravujú deti na život pod tlakom a učia ich cenným zručnostiam.
Žijeme vo svete videohier, internetu, káblovej televízie a chutného fast foodu. Pre nedostatok pohybu, privysoký energetický príjem, nezdravý zdravotný štýl a nedostatok času čoraz viac detí trpí cukrovkou 2. typu.
Bojové umenia pomáhajú deťom spaľovať kalórie a zoznámiť sa s kamarátmi s podobnými hodnotami v zázemí bezpečného prostredia.
Záujmová činnosť ich zároveň prirodzene obmedzuje v pozeraní televízie. Zmeňte svoj život a život vášho dieťaťa k lepšiemu a vyskúšajte, akým prínosom pre vás môže byť bojové umenie.
Pridaj komentár