Naša rodina má veľmi dobrý dôvod, prečo si postaviť vianočný stromček už v polovici októbra. Ale nemá to nič spoločné so zahájením vianočnej výzdoby či osláv.
Tento rok totižto budeme už po štvrtý raz hostiť v našom dome zbierku darčekov pre úžasné deti zo sirotinca v Haiti. Tohtoročné Vianoce sú pre nás výnimočné, pretože len prednedávnom sme sa z Haiti vrátili.
Boli sme tam navštíviť osirené deti. To, že sme mali príležitosť osobne sa s nimi stretnúť a spoznať ich, ešte viac prehĺbilo našu radosť z možnosti hostiť túto udalosť.
Zvyčajne pozývame svojich priateľov a susedov, synových spolužiakov a chlapcov z jeho športového tímu.
Spoločne obdarovávame deti najzákladnejšími vecami – tými, ktoré my považujeme za samozrejmosť. Najčastejšie sú to spodná bielizeň, toaletné potreby či školské potreby.
Neprestáva ma udivovať, akým spôsobom dokáže táto neveľká udalosť vplývať na deti, ktoré sa jej zúčastnia. Tieto deti vďaka svojim vlastným skutkom štedrosti úplne ožijú.
Dáva im to zmysel a vzbudzuje to v nich vďačnosť. Učí ich to vážiť si to, čo majú, a nezameriavať sa na to, čo im chýba.
Ak chcete pocítiť súvislosť medzi štedrosťou a vďačnosťou, nemusíte letieť na Haiti, ani hostiť vo vašom príbytku podobnú charitatívnu akciu.
Každý mesiac máme napríklad možnosť sledovať naše deti, ako nadobúdajú zmysel pri obyčajnom servírovaní večere v útulku pre bezdomovcov.
Alebo pozorujeme, akou radosťou sa im zaplní srdce, keď kúpime obed pre muža, ktorý stojí pred reštauráciou a v rukách drží tabuľu s nápisom Som hladný.
S každým ďalším prejavom štedrosti na našich deťoch vidíme, ako sa približujú ľuďom, ktorí majú rovnakú hodnotu ako ony, ale rozdielne životné skúsenosti a problémy. Vidíme, ako ich to mení. Ako to mení nás.
Každý jeden raz z útulku odchádzame s pokorou, plne si uvedomujúc, že každá živá duša má svoju jedinečnú hodnotu. Vždy nám to pripomenie, aký krásny pocit prináša konanie dobra.
Slovo vďačnosť pochádza z latinského slova gratia, čo by sme voľne mohli chápať ako milosť. Nie je preto prekvapením, že ľudské srdce, ktoré prijalo a užíva Božiu milosť, prekypuje vďačnosťou.
Niet divu, že vďační ľudia bývajú šťastnejší. Pravdaže, vždy sa nájdu nejaké výnimky, no väčšina štúdií potvrdzuje spojitosť medzi vďačnosťou a celkovým ľudským šťastím a uspokojením.
Často počúvam, ako rodičia hovoria, že túžia v tomto nenásytnom svete vychovať deti, ktoré budú vďačné. Záujmom väčšiny rodičov je vychovať deti, ktoré nebudú brať žiadny dar ako samozrejmosť, deti, ktoré vedia, čo je v živote skutočne dobré a dôležité.
Ako matka štyroch chlapcov od batoľaťa až po tínedžera vás môžem uistiť, že aj ja sa neustále učím, ako u nich pestovať vďačnosť a štedrosť. Ešte stále hľadám odpovede na mnohé otázky, ale jedno viem s istotou: čestný život plný štedrých skutkov v našich chlapcoch vzbudzuje vďačnosť.
Odkazy, že naše deti by „mali byť vďačné“ a „nemali byť také požadovačné“, často plynú z pocitov viny. No nijako nevedú naše deti k tomu, aby žili život pre druhých. Naše skutky štedrosti áno.
Zamyslite sa nad tým, koľkokrát ste už počuli nejakého rodiča povedať dieťaťu: „Mal by si byť vďačnejší za všetko, čo máme… Ako sa vôbec môžeš sťažovať na toto jedlo, keď deti v Afrike hladujú?“
Nemám záujem osočovať tu rodičov a hľadať ďalšie príklady. Ja som sa v minulosti oháňala rovnakým spôsobom.
Musíme si uvedomiť, že vďačnosť – podobne ako iné dobré cnosti – si u detí nevynútime. Nemáme takú silu, aby sme im prikázali byť skutočne vďačnými. Ale niečo predsa len môžeme urobiť…
Ako prvé môžeme našim deťom ukázať, ako konať skutky štedrosti. Porozhliadajte sa vo svojom okolí a porozmýšľajte, v ktorých organizáciách by ste mohli byť osožní. Začleňte to do svojich životov ako bežnú rutinu.
Druhé, čo môžete urobiť, je dať vašim deťom príležitosť prejaviť vďačnosť. Môžu si viesť vlastný denník, do ktorého si budú zapisovať pozitívne veci, za ktoré sú vďačné.
Ako prejav vďačnosti poslúži aj spoločná rodinná modlitba alebo vyčlenený čas, v ktorom si pospomíname na všetko Božie požehnanie, ktoré sa nám dostalo.
Tretí spôsob, ako v našich deťoch prirodzene vzbudiť vďačnosť, je príkladný život plný prejavov vďaky a štedrosti. Aby sme dokázali bojovať s nevďačnosťou u detí, musíme im ukázať našu vďačnosť.
Ďalšia oblasť rodičovstva, kde sa deti učia hlavne pozorovaním. Slová sú silné, ale vaše skutky sú silnejšie. Veď si len skúste predstaviť, čo by mohla po sebe zanechať generácia, ktorá bola vedená žiť vďačný život plný štedrých skutkov, zameraný na akademické a športové úspechy…
Našou jedinečnou úlohou a privilégiom ako rodičov je pestovať tieto zárodky v srdciach našich detí a oslobodiť sa od tlaku, že my môžeme nejakým spôsobom ovplyvniť to, čo je výlučne v Božích rukách. Môžeme dúfať a modliť sa, aby vďačnosť a štedrosť v našich deťoch rástla zároveň s nimi.
Zdroj: thecourage.com, Spracoval: Skvelyrodic.sk
Pridaj komentár