V dnešnom svete je narcizmus pomerne častý. Nespustil ho Facebook ani Instagram, hoci sú to ideálne miesta, kde sa môžu narcisti prezentovať.
Sú na príčine helikoptéroví rodičia, pretože ich dieťa si menej dôveruje, nespolieha sa na seba a neustále potrebuje niečie odobrenie?
Je možné, že rodičia zo svojich detí cielene vychovávajú narcistov, aby zapadli do dnešného narcistického sveta? Ak áno, ako na to?
Názory sa rozchádzajú aj v tom, či je narcizmus poruchou alebo ide skôr o typ osobnosti. Väčšina psychológov sa zhoduje, že narcizmus je do určitej miery zdravý, ale upozorňujú na nefunkčnosť extrémnych narcistov.
Zdravý narcizmus
Mnoho ľudí vníma svoje plusy veľmi skreslene. Považujeme samých seba za oveľa lepších šoférov, inteligentnejších, krajších ľudí, ako sú druhí. Pocit „nadpriemernosti“ ovplyvňuje väčšinu z nás.
Narcizmus môže ľuďom pomôcť uspieť v kariére, politike, herectve, dokonca vďaka nemu môžete byť atraktívnejší pre opačné pohlavie.
Podobne ako iné osobnostné črty, aj narcizmus je dedičný a má veľké šance presadiť sa práve preto, lebo človeku pridáva na sexuálnej príťažlivosti.
Narcizmus nie je len výsledkom biológie. Formuje sa aj výchovou, skúsenosťami, správaním rodičov a aktivitami elitných škôl, ktoré sa pýšia tým, že chrlia úspešných lídrov.
Krehký narcista
Vysoká sebaúcta, ktorá má svoje opodstatnenie, je namieste. Väčšina klinických narcistov však pripisuje svojej dôležitosti priveľkú váhu a odpudzuje od seba ľudí tým, že vychvaľujú svoje klady a úspechy, no zároveň očierňujú svojich potenciálnych konkurentov.
Všetci narcisti milujú pozornosť a pochlebovanie. Líšia sa však v tom, do akej miery si pred druhými dôverujú. Krehkí narcisti sa trápia, pretože sa obávajú, že sú horší ako druhí.
Hoci sú posadnutí myšlienkou na to, čo si o nich druhí myslia, vyhýbajú sa nadmernému chvastaniu, ktorému tak holdovali známi narcistickí diktátori od Fidela Castra až po Saddáma Husajna.
Preto sa im hovorí krehkí narcisti.
Hoci nie je úplne jasné, či je to charakterová črta alebo skôr porucha osobnosti, dá sa povedať, že krehkých narcistov je pomerne dosť, len o sebe až tak nedávajú vedieť.
Ich počet stúpa najmä vďaka tomu, ako dnešní rodičia vychovávajú svoje deti.
Ak sa ľudia stávajú čoraz narcistickejšími, na príčine nie je biológia. Tento fakt skôr poukazuje na vplyv domáceho alebo školského prostredia, prípadne sociálnych médií.
Sociálne médiá sa oduševnene zameriavajú na fyzický vzhľad, životný štýl, hojnosť a popularitu. To zapríčiňuje, že niektorí jedinci, ktorí sú zúfalo nešťastní, neistí a osamelí, si vytvárajú profil, aby u druhých ľudí vzbudzovali závisť.
Nemalú úlohu zohráva aj škola, ktorá kladie obrovský dôraz na úspechy jednotlivcov a núti deti k neustálemu porovnávaniu a hodnoteniu druhých aj seba.
Vídať pokusy, ktoré sa snažia obísť stigmatizovanie slabých výsledkov v testoch tým, že umelo vytvárajú rôzne slávnosti, na ktorých dostávajú ocenenia všetci žiaci. Nemá to však žiadny význam a nikoho tým neoklamú.
Veľa rodičov sa zameriava na výsledky svojich detí, pretože ich vnímajú ako cestu k budúcemu úspechu. Vedia, že dostať sa na prestížnu školu je veľmi náročné a konkurencia je veľká.
Mylne tlačia dieťa k výsledkom, pretože je to podľa nich jediná šanca. „Valcovanie“ sa zvyčajne týka všetkých rovín a od dieťaťa sa vyžadujú vynikajúce výsledky v školských, športových aj mimoškolských aktivitách.
V takomto prostredí sa deti s nie úplne dokonalými známkami a športovými výsledkami cítia nedostačujúco.
Ak sú deti vedené k súťaživosti v akademickom prostredí a honbe za kariérou, sú nútené sústrediť sa na to, aby dosiahli čo najviac. Nik sa nezamýšľa nad tým, či im to prinesie hrdosť na svoj dosiahnutý úspech alebo neistotu, keď svoj cieľ nedosiahnu.
Ako vychovávať deti, aby z nich nevyrástli krehkí narcisti
Ak rodičia kladú priveľký dôraz na známky svojich detí, môžu v nich vzbudiť porovnávanie sa s druhými. Tým u detí pestujú súťaživosť, narcizmus aj krehkosť.
Oveľa dôležitejšie je podporiť v deťoch tie oblasti, v ktorých sú silné, a viesť ich k čítaniu, záľubám a športu. To im pomôže dosahovať výborné akademické výsledky bez toho, aby si to uvedomili.
Najlepším liekom proti narcizmu je záujem o druhých ľudí. U detí ho najlepšie dosiahnete tak, že im dáte zodpovednosť. Môže to byť upratovanie izby, práca v záhrade alebo pomoc s prípravou obeda.
Ak budete dieťa nútiť, aby za každú cenu uspelo, môže, no nemusí to vyjsť. Problémom však je, že sa takto naučí míňať priveľa svojho času porovnávaním sa s druhými a málo času obetuje rozvoju svojich sociálnych zručností a spoliehaniu sa na seba. S týmito vlastnosťami sa proti narcizmu dá bojovať.
Zdroj: psychologytoday.com, Spracoval: Skvelyrodic.sk
Pridaj komentár