Ako zistiť, či má vaše dieťa samovražedné sklony

Samovražda je pre rodičov jedna z najnáročnejších tém. Keď sa v roku 2017 objavil na obrazovkách seriál od spoločnosti Netflix 13 dôvodov prečo, rozpútali sa v triedach aj pri rodinných stoloch vášnivé diskusie.

Prvá séria seriálu sleduje príbeh dievčaťa menom Hannah Baker, ktorá spáchala samovraždu a zanechala po sebe kazety pre spolužiakov.

Zistilo sa, že po odvysielaní tejto série stúpol na Google počet vyhľadávaní ohľadom prejavov a prevencie samovražedného správania.

Odborníci odporúčajú, aby rodičia sledovali tento seriál spoločne s deťmi a následne sa porozprávali o zobrazených témach.

Ak máte podozrenie, že vaše dieťa prechádza podobnými problémami, je dobré poznať varovné signály a vedieť, čo treba v takom prípade robiť.

Hoci sa samovražda u detí vo veku 10 až 14 rokov vyskytuje pomerne zriedkavo, v roku 2016 to bola druhá najčastejšia príčina smrti v tejto vekovej kategórii.

V roku 2011 vydala Washingtonská univerzita štúdiu, podľa ktorej 40 % detí, ktoré sa pokúsili o samovraždu, tak urobili minimálne raz ešte pred nástupom na strednú školu.

Z toho vyplýva, že problém samovraždy na základných školách netreba podceňovať.

„Samovražda a samovražedné správanie nemajú len jeden spúšťač, ako je to napríklad pri malárii alebo iných fyzických ochoreniach. Bežne ide o spleť faktorov,“ upozorňuje Lanny Berman, PhD., výkonný riaditeľ Americkej asociácie pre suicidológiu.

Medzi bežné faktory, ktoré zvyšujú riziko, že sa u dieťaťa vyskytnú samovražedné sklony, patria:

Genetické faktory:

• samovražda v rodine
• mentálne ochorenia v rodine

Psychologické faktory:

• psychické poruchy, ako sú bipolárna porucha osobnosti alebo psychotické poruchy
• sebapoškodzujúce správanie
• depresie

Kontextové faktory:

• závislosti
• rodinné konflikty
• rozvod
• emocionálne a fyzické násilie
• šikanovanie

Historické faktory:

• traumatické zážitky z minulosti
• násilie a zneužívanie

„Základné faktory, ktoré vystavujú dieťa rizikám samovraždy, sa zvonku rozpoznávajú veľmi ťažko,“ hovorí Christine Moutierová, M.D., hlavná lekárka Americkej nadácie per prevenciu samovrážd.

Jedným z dôvodov je pravdepodobne skutočnosť, že psychické poruchy sa doposiaľ nemuseli naplno prejaviť, alebo ešte neboli diagnostikované.

U detí v tomto veku zároveň zriedkavo badať niektoré typické prejavy samovražedného správania ako napríklad verbalizovanie pocitov beznádeje, sebapoškodzujúce správanie či užívanie návykových látok.

„Pokiaľ však rodič alebo učiteľ zbadá zmeny v správaní, ktoré by naznačovali zhoršenie psychického zdravia, môže vďaka svojej vnímavosti a duchaprítomnému správaniu poskytnúť dieťaťu pomoc a predísť tak najhoršiemu,“ hovorí doktorka Moutierová.

Varovné signály, pri ktorých treba zbystriť

Ak máte obavy, že sa vaše dieťa pohráva s myšlienkou na samovraždu, pozorne sledujte zmeny v správaní, výbuchy zlosti, výrazné zmeny nálad, utiahnutosť pred členmi rodiny a pred priateľmi, zmeny v spánkovom režime, v stravovaní, strata chuti do jedla, zmeny energie a podobne.

Dohliadajte na deti, ktoré si pamätajú hlavne na to zlé a ignorujú všetky pozitívne zážitky.

„Ak vám dieťa naznačí, že pomýšľa na samovraždu, ak o nej hovorieva alebo ak vycítite, že ju plánuje, bez váhania vyhľadajte odbornú pomoc,“ upozorňuje Jephtha Tausig-Edwards, PhD., klinická psychologička zo súkromnej kliniky v Mt. Sinai Medical Center v New Yorku.

Doktor Berman navrhuje rodičom, učiteľom a ďalším, ktorí pracujú s deťmi, aby použili akronym IS PATH WARM? (z angl. Ideation – or thoughts of suicide Substance Abuse Purposelessness Anxiety – agitation, restlessness, insomnia Trapped Hopelessness Withdrawal Anger Recklessness Mood Changes?), ktorý im pomôže zistiť, či je dieťa v nebezpečenstve a či hrozí riziko samovraždy:

IS PATH WARM? = Myšlienky na samovraždu – Užívanie návykových látok – Bezúčelnosť – Úzkosť (agitácia, nepokoj, nespavosť) – Chytenie sa do pasce – Beznádej – Utiahnutosť – Hnev – Bezohľadnosť – Zmeny nálad?

„Akýkoľvek náznak samovražedných sklonov treba brať u detí vážne. Je veľmi nebezpečné domnievať sa, že dieťa je len manipulatívne, alebo ide o nejaký ´výkrik do tmy´,“ vraví Moutierová.

„Dieťa môže byť vo vážnom ohrození a hoci možno v danej chvíli priamo na samovraždu nepomýšľa, jeho prosba o pozornosť naznačuje, že sa v jeho vnútri deje niečo, čo potrebuje prehodnotenie a pomoc. Dostupná pomoc a proaktívne kroky môžu zvrátiť celý psychický problém.“

Čo môžu robiť rodičia

Ak máte podozrenie, že má vaše dieťa samovražedné myšlienky, začnite s ním viesť konverzácie s otvoreným koncom, pýtajte sa ho, ako sa cíti, povedzte mu, nech vám vysvetlí a porozpráva, na čo myslí.

Ak zbadáte nejaké zmeny v správaní, ktoré sa vám nebudú pozdávať, ak zaregistrujete zmeny v náladách, spánkovom režime alebo v stravovaní, vyhľadajte odbornú pomoc.

Ak máte pocit, že vaše dieťa je v nestabilnom stave, vezmite ho do nemocnice alebo zavolajte záchranku. V takejto situácii je lepšie mýliť sa ako nepodniknúť dôležité opatrenia a situáciu podceniť.

Nezabúdajte, že hoci je výskyt samovrážd u detí na základnej škole pomerne nízky, riziko v stredoškolskom veku rapídne narastá.

Treba sledovať všetky zmeny správania, pýtať sa otázky, počúvať a v prípade potreby vyhľadať odbornú pomoc.

Zdroj: parents.com, Spracoval: Skvelyrodic.sk