Keď povieme „Donútiť deti počúvať“ spravidla tým myslíme, že: Chcem, aby moje deti plnili moje pokyny.
Jedným z trikov však je, naučiť sa dávať také pokyny, ktoré budú deti schopné úspešne plniť.
Náš príbeh z hotela
Ubytovali sme sa raz v jednom hoteli s bazénom. Vtedy som zistila, ako NEdosiahnem, aby ma moje deti počúvali.
Vidiac, ako moji chlapci bežia k okraju bazéna, aby doň ho skočili, zavrieskala som: „Nie! Chlapci! Nebežte a neskáčte doň!“
Hneď na to sa ozvalo: „Čľup!“
Pri toľkom nadšení bolo pre deti dosť ťažké odolať túžbe utekať a skočiť. Pravdepodobne počuli len koniec toho, čo som povedala…a zaznelo to ako niečo, čo sa podobalo na „blablabla…bež a skoč!“
Keď o chvíľu vyšli bazéna von, môj manžel povedal niečo oveľa užitočnejšie:
„Chlapci, do bazéna môžete skočiť len vtedy, keď vám prsty na nohách visia cez okraj bazéna.“
Potom im to ukázal a spolu s chlapcami po svojom boku sa postavili na okraj bazéna tak, že prsty im presahovali cez okraj bazéna a potom skočili.
Povedal im, ČO majú ROBIŤ. A dal im k dispozícii užitočný návod, ako majú sami posúdiť, či môžu skočiť. (Sú moje prsty nad okrajom? Dobre, môžem skočiť.)
Špecifický jazyk, na ktorý deti reagujú
Toto je skvelý príklad použitia jasného, špecifického jazyka komunikácie dospelého s dieťaťom.
1. Bolo to o slovách keď/potom. KEĎ tvoje prsty presahujú okraj bazéna, POTOM môžeš skočiť.
2. Deti získali jasný obraz o tom, ako by mal vyzerať úspech (deti si vedia predstaviť, ako vyzerajú prsty a aké to je, keď prsty na nohách presahujú cez okraj bazéna).
3. Bonusové body za komunikáciu – vyskúšal to s nimi, skutočne zabetónoval myšlienku, ktorú chcel zafixovať v ich myslení.
Deti budú omnoho menej ochotné urobiť to, o čo ich žiadame, keď používame nudný jazyk, príliš rozvláčny na to, aby deťom dával nejaký zmysel. Neefektívny jazyk je tiež taký, ktorý im hovorí, čo nerobiť, namiesto toho, aby im povedal, čo majú robiť.
Naučte sa základy špecifického jazyka, aby ste upútali pozornosť detí natoľko, že budú počúvať.
Pojmy ako „chovať sa“, „zodpovedný“ alebo „opatrný“, sú slová popisujúce koncepty, ktoré ste si rozvíjali počas celého svojho života.
Naše deti potrebujú viac kontextu, viac súvislostí. Tu je niekoľko príkladov k tomu, ako sa vyjadrovať špecifickejším jazykom.
Príklady efektívnej komunikácie
Namiesto toho, aby ste na ne kričali „Vyčisti si izbu!“ a potom sa zlostili, že vaše dieťa sa stratilo v tom, čo treba urobiť, môžete konkretizovať, čo znamená slovo „čistý“ – a tu je niekoľko možností na výber:
1. Urobte si kontrolný zoznam (Tvoja izba bude čistá, keď: šaty sú v koši, hračky sú na policiach, odpadky sú pozbierané, posteľ je ustlaná a máš povysávané.)
2. Vyberte si špecifický počet položiek (Odlož 10 najväčších vecí na dlážke.)
3. Úlohy si môžete rozložiť na menšie dávky. (Dobre – prvá práca: pozbieraj všetky špinavé šaty a vlož ich do koša!)
Namiesto Buď opatrný! povedzte, aké bezpečnostné opatrenia má dodržať, napríklad:
4. Zostaň vo vnútri, nechoď za plot!
5. Choď!
6. Naraz len jedna osoba, prosím!
7. Drž sa lana!
Rekapitulácia
Aby sme nastavili deti na cestu úspechu a posmelili ich k spolupráci, môžeme zlepšiť spôsob, akým komunikujeme.
Byť špecifickým v jazyku znamená, že:
- Používame tak málo slov, ako sa len dá, aby sme vystihli podstatu (aby deti vedeli zopakovať to, čo sme povedali my!).
- Používame jazyk, ktorý je jasný, zmysluplný a čo najjednoduchší (očakávajme, že niektoré koncepty, ktoré sú pre nás jednoduché, bude potrebné precvičovať a podporiť v záujme toho, aby dávali zmysel aj pre naše deti)
- Hovorme deťom ČO ROBIŤ, namiesto toho, aby sme im hovorili, čo robiť nemajú (dávame im tým obraz úspechu, za ktorým majú ísť).
Týmito posunmi v jazyku môžeme komunikovať efektívnejšie!
Pridaj komentár