Mnoho detí prechádza obdobiami, kedy nechcú spať, či už počas dňa alebo večer. Rodičia sa často pýtajú, ako docieliť, aby dieťa spalo. Niektoré deti počas dňa spánok odmietajú, pretože rozlišujú deň a noc. Túto situáciu riešila aj jedna mamička v programe Kristen Volkovej vo Facebook live.
Nižšie uvádzame niekoľko možností, čo robiť, ak vaše dieťa nechce spať (samo).
1. Podeľte sa o svoje pocity a frustráciu s priateľmi
Po pár dňoch či nociach neúspešného snaženia sa a nútenia dieťaťa, aby spalo, sú unavení aj samotní rodičia. Zároveň sa v nich miešajú rôzne pocity a otázky. Tých sa treba zbaviť.
Nájdite si poslucháča, pri ktorom budete môcť vypustiť trocha pary bez toho, aby ste sa cítili previnilo.
„Podporná skupina na Facebooku je priestor, kde môžete byť na svoje dieťa nahnevaní. Samozrejme, nepotrebujete, aby vás počulo,“ hovorí Kristen, „potrebujete sa len niekomu vyžalovať a dostať zo seba veci, ktoré vás trápia.“
Vyrozprávajte sa z toho, využite ten čas na zamyslenie sa nad tým, čo pre vás znamená spánok, poplačte si alebo sa vyzúrte.
„Vaše skutky neodzrkadľujú, čo ste za človeka. Odrážajú vaše pocity a energiu, ktorá je za nimi ukrytá,“ tvrdí Kristen. „Tieto pocity si držíme v sebe, a keď trávime čas s našimi deťmi, stoja za všetkým, čo im povieme a ako konáme.
Ak na svojich pocitoch dokážeme pracovať, môžeme sa ocitnúť v novej rovine a nastaviť deťom hranice iným spôsobom – bez hnevu a s uistením, že sme ich oporou.“
Medzi tým, ako deti ťažkosti prežívajú a ako ich dokážu preklenúť, je obrovský rozdiel. Ak deti vidia, že na ne reagujeme frustrovane, nahnevane alebo unavene, ešte viac to u nich posilní neželané správanie.
Je to ako boj o moc. Keď situáciu riešime s láskou, zdanlivo nás ignorujú, ale potom zmäknú a dajú si povedať.
2. Obráťte zložitú situáciu na hru
Ak ste už vytvorili priestor pre vlastné pocity, môžete sa pohnúť ďalej a aktívne vášmu dieťaťu pomôcť. Prvým dobrým krokom môže byť hra.
„Nič nedokáže uvoľniť napätie medzi rodičom a dieťaťom lepšie ako hra a smiech. Treba sa spolu smiať a nechať sa tým smiechom viesť,“ vraví Kristen. Začnite, kým je dieťa pokojné, nie vtedy, keď už treba ísť spať.
Zábavu vylepšíte tým, že pri hre dáte dieťaťu dôležitejšiu úlohu.
Skúste si úlohy vymeniť.
„Ľahnite si na zem a povedzte dieťaťu, že ste veľmi unavení a že si prajete, aby vás teraz nikto nebudil,“ odporúča Kristen. (Ach, taká som unavená, dúfam, že ma teraz nikto nebude rušiť!)
Samozrejme, takáto požiadavka vyvolá u dieťaťa presne opačné správanie – ako keby ste ho poprosili, aby vám nedovolilo zaspať!
Pri takejto výmene úloh sa vy snažíte zaspať a dieťa sa vám v tom snaží zabrániť. Pokojne si to aj viackrát zopakujte. Keď si na vás sadne alebo na vás vyskočí, prekotúľajte sa spoločne po posteli, smejte sa a objímajte.
Uprostred hry predstierajte, že ste skolabovali a zaspali. Môžete aj nahlas chrápať. Opäť ho nechajte, nech vás prebudí, a neprestávajte sa spolu smiať.
Prispôsobte hru vášmu dieťaťu, aby ho bavila, a hrajte sa dovtedy, kým ho to neprestane baviť. Môžete tak prerušiť bludný kruh nepríjemného napätia, ktoré vzniklo pri ukladaní.
3. Venujte dieťaťu pred spaním extra čas
Spánok je niečo podobné ako separačná úzkosť. „Keď sa nad tým zamyslíte, dieťa sa od vás na spánok odoberá preč, a ak aj pri ňom ostávate, môže sa veľmi báť. Ide najmä o nočný spánok, pretože vtedy sú od nás deti odlúčené na dlho,“ vysvetľuje Kristen.
To, že mu venujete svoj čas navyše, má podobný účinok ako pri separačnej úzkosti. Dieťa sa s vami cíti prepojené a ľahšie prepne z vypätia a nabudeného stavu do stavu pokoja a uvoľnenia.
Spoločne strávený čas navyše môže dieťaťu veľmi pomôcť. Nájdite mu vo svojom harmonograme stále miesto. Deťom ho vyznačte v kalendári, aby vedeli, kedy sa naň môžu tešiť.
Prispôsobte to svojim možnostiam – ak sa vám dá 1x za týždeň, je to v poriadku. Porozmýšľajte, čo by ste mohli urobiť pre vašu rodinu a kde by ste tento spoločný čas mohli stráviť.
4. Spoznajte ich obavy a pomôžte im prekonať ich
Počúvajte, čo vám dieťa hovorí, a buďte pri ňom. Potrebuje vedieť, že poznáte jeho obavy a že ste tu preň, aby ste ho podporili. Dajte mu vedieť, že ho počujete a vnímate.
Na začiatok mu stačí povedať: „Zlatíčko, je čas odpočinúť si.“
Mäkkým hlasom dieťaťu povedzte, čo sa ide diať. Čakajte, že jeho reakcia bude pomerne impulzívna.
Dieťa môže reagovať takto: „Ja nejdem! Veď je ešte vidno!“
Nezabúdajte, že máte byť pokojní a že z vás má vyžarovať teplo. Ostaňte v izbe, tam, kde ste a kde má dieťa spať. Dajte pozor, aby dieťa neodišlo z izby. Hranice neposúvajte, musia byť jasné.
„Áno, ešte je vidno, ale to nevadí. Je čas spinkať.“
Konverzácia o slnku a o svetle je bezpredmetná, a preto sa do nej ani netreba púšťať. Dieťa sa zvyčajne snaží rozprávať, aby odviedlo pozornosť a nemuselo urobiť to, čo sa od neho žiada. Sústreďte sa na stanovené hranice a buďte aj naďalej láskaví.
„Ak vaše dieťa začne plakať, je to dobré znamenie. Nechajte ho poplakať si a doprajte mu vašu pozornosť. Buďte mu oporou, aby vedelo, že chápete jeho obavy a trápenie. Lepšie premôže strach z toho, že má ísť spať.“
Hranice sú síce pre nočný aj obedňajší spánok rovnaké, no podľa Kristen je jednoduchšie začať ich uplatňovať cez obedňajší spánok.
Podľa týchto odporúčaní sa naučíte pracovať so svojimi pocitmi aj s pocitmi vášho dieťaťa a spoločne sa cez problémy so zaspávaním prenesiete ľahšie.
Zdroj: mother.ly, Spracoval: Skvelyrodic.sk
Pridaj komentár