Prvý raz som sa stala matkou v roku 1994. Potom v 1995. Aj v 1997. No a keďže všetci, čo boli cool, rodili v roku 2000, pridala som sa k nim aj ja. Takže mám 4 deti.
Dnes sú už dospelí a ja som matka, ktorá úž dávno nie je mladá. (Nuž áno, pred počatím som si to veľmi dobre nevypočítala, ale nič neľutujem 😊).
Počas mojej „rodičovskej“ cesty som sa veľa naučila. Naučila som sa veci, ktoré boli pre mňa i moje deti veľkým prínosom, ale aj také, ktoré ma prinútili schúliť sa do klbka a pochybovať o mojich rodičovských schopnostiach.
Keď som sa prvý raz stala matkou, netušila som, čo ma čaká. Z dievčaťa, ktoré malo v hlave len diskotéky a kluby, sa stala uplakaná kôpka nešťastia.
V obrovských popôrodných sieťových nohavičkách som uprostred noci s malou dušičkou volala do nemocnice, čo mám s tou malou vreštiacou vecou s červenou tvárou robiť.
„DOVOLILI STE MI S NÍM ODÍSŤ DOMOV!“ kričala som do slúchadla. „ALE JA NETUŠÍM, ČO S NÍM ROBIŤ!“ Ešte sa potom vyskytlo zopár „slabších“ momentov, ale aj niekoľko neskutočne úžasných…
V poslednej dobe sa mi zdá, že kamkoľvek sa pohnem, natrafím na čerstvú mamičku. Vždy sa mi vybavia spomienky na moje staré JA a na moje deti, keď boli maličké.
Rada by som k nej podišla a povedala jej, čo som sa naučila, ale ten pocit trápnosti (a myšlienka, že niekam opäť prídem neskoro) mi to nedovolí. No dnes mi to je ukradnuté!
Chcem sa s vami podeliť o to, čo som sa za ten čas naučila. Veľmi by som bola ocenila, keby mi to niekto pred mnohými rokmi takto povedal. Či by to zmenilo niečo na tom, ako som postupovala? To nik nevie.
Zhrnula som pre vás 10 rád, ktoré považujem za najpodstatnejšie:
1. Dôverujte signálom vášho tela. Za každých okolností
Vaše telo sa vám prihovára. Len ho počúvajte. Prišla som na to, bohužiaľ, trochu neskoro. Pamätám si všetky tie chvenia a zvierania žalúdka, keď boli deti ešte malé a mala som z niečoho zlý pocit.
Nový kamarát, s ktorým sa moje dieťa začalo stretávať, mi pošteklil všetky zmysly. Niečo, čo v škole (ne)povedal učiteľ, vo mne vzbudilo vnútorné chvenie, že niečo nie je v poriadku. Intuícia matky nikdy neklame.
Ak máte z niečoho zlý pocit, zrejme sa nemýlite. Treba upozorniť na rozdiel medzi intuíciou a tým, čo v nás vyvolali pocity viny, obavy alebo dočasná nepríčetnosť. Spoznať ten rozdiel chvíľku trvá, no určite na to prídete.
Keď sa tak stane, počúvnite svoj žalúdok a začnite konať! Či už budete musieť byť v role zlého policajta alebo „TOHO rodiča“, stojí to za to. Ste tým najlepším obhajcom, akého môže vaše dieťa mať. Na to nikdy nezabúdajte.
2. Keď vaše dieťa začne chodiť do školy, spoznajte jeho učiteľov
Začnite už v predškolskom veku a nikdy s tým neprestaňte. Spoznajte ľudí, ktorí s vaším dieťaťom trávia každý deň. Títo ľudia zvyčajne ťažko pracujú za skromný plat a ošemetné benefity, pretože svoju prácu milujú.
Zastavte sa len tak ich pozdraviť. Ak máte čas, ponúknite im svoju pomoc. Ak čas nemáte, otvorene sa s nimi porozprávajte a nehanbite sa. Ak vaše dieťa doma spomenie niečo úžasné, čo zažilo v škole, dajte im to vedieť.
Rodičia učiteľom najčastejšie rozprávajú, čo ich rozčuľuje. Zaslúžia si vedieť aj o tom, čo vás potešilo. Pri riešení problémov sa snažte udržať si otvorenú myseľ a byť pokojní. Poslať dieťa do školskej divočiny môže byť stresujúce pre deti aj rodičov.
Učitelia to vedia, väčšina z nich sú tiež rodičia. Keď deti nastúpia na strednú školu, príležitostí spoznávať ich učiteľov je čoraz menej, ale stále existujú.
A viete, čo je na tom najlepšie? Aj oni svoju prácu milujú! A aj preto sa s vami (zväčša) radi stretnú.
3. Spoznajte jeho spolužiakov a ich rodičov
Keď sú deti malé, nie je to žiadny problém. Ako však rastú, už je to iné. Musíte na tom poriadne pracovať. Moje deti mali dlhé roky tých istých kamarátov.
Niektorým som dokonca utierala zadky, keď boli u nás. Dnes sú odo mňa o hlavu vyšší a oslovujú ma krstným menom. No nie všetkých priateľov poznám odmala. O niektorých som dlho netušila, čo sú zač, ani kto sú ich rodičia, akí sú, ani kde bývajú.
Chvíľu mi to trvalo, ale potom som sa naučila, ako zistiť viac. Prestalo mi robiť problém zavolať ich rodičom a predstaviť sa. Vždy som to považovala za dôležité.
4. Neodsudzujte druhé matky
Alebo sa o to aspoň snažte. Ženy to robia bežne a je to asi prirodzené. Pamätám sa, keď som sa stretávala s inými matkami. Naše deti boli v rovnakom veku a boli sme susedky. Tešila som sa z ich priateľstva.
Raz večer sme si zašli na spoločnú večeru a rozhovor sa zvrtol na jednu našu spoločnú známu. Povedala som niečo zlomyseľné, a potom sa to riadne zvrhlo.
Bolo to vskutku strašné a ja som bola toho súčasťou. Rozprávali sme hrozné veci. Keď som prišla domov, cítila som sa mizerne. Povedala som svojmu manželovi, že v svojom živote musím niektoré veci zmeniť.
O pár dní neskôr mala tá žena ťažkú nehodu. Navarila som večeru a zaniesla som im ju. Spriatelili sme sa. Naše priateľstvo trvalo ešte niekoľko rokov, no potom sa nejak rozplynulo. Ale to sa občas stáva.
Nasledujúce roky sa vaše cesty pretnú s cestami mnohých ďalších mamičiek. Niektoré sa stanú vašimi priateľkami, niektoré nie.
Poviem vám však jedno: čím viac sa do toho vložíte, budete milé a ústretové voči ostatným, tým lepšie sa budete cítiť. Každá matka má svoj vlastný životný príbeh, tak ich spoznajte toľko, koľko sa vám dá.
5. Odteraz starostlivo zvažujte, čím svoje deti nakŕmite
Netvrdím, že máte utekať kúpiť podiely v organickej farme, ale dnešné potraviny sú fakt príšerné. Máte pocit, že mentorujem?
Tak vám prezradím, že na rýchlej voľbe mám našu obľúbenú donáškovú službu, občas kúpim mrazené šúľance či vezmem deti na langoš. Chcem len poprosiť, aby ste čítali etikety.
Zistite si čo-to o aditívach, konzervantoch, umelých sladidlách, dusičnanoch, fosforečnanoch a podobne. Je to náročné, no naozaj musíme dávať pozor, aby sme naše deti nekŕmili spracovanými potravinami, plnými chemikálií.
Je to síce finančne náročnejšie, ale dá sa. Keď som to zvládla ja, tak to už fakt dokáže každá. Odteraz zavádzajte zdravé stravovacie návyky, pretože vaše deti sú ešte malé a stále veria, že všetko viete najlepšie 😊.
6. Ak vaše deti potrebujú pomoc, tak im ju poskytnite
Nedovoľte, aby vám pýcha, strach alebo ignorancia zabránili pomôcť vášmu dieťaťu, nech už ide o akúkoľvek pomoc – v škole, psychickú, fyzickú.
Ak ju potrebuje, má ju mať. Viem, že čas a peniaze sú dôležité, ale ak vášmu dieťaťu dokážete zaobstarať pomoc v podobe terapeuta, učiteľa alebo mimoškolského programu, dajte sa do toho.
Dlho som popierala, že by s jedným z mojich synov niečo nebolo v poriadku. Ale niečo v tej jeho hlavičke bolo naozaj inak. Prisudzovala som to nášmu strastiplnému rozvodu, Nintendu alebo hormónom. Ba ešte aj dažďu.
Nakoniec sa ukázalo, že má v nerovnováhe nejaké chemické látky a potrebuje pomoc. Keby som to bola riešila skôr, mohli sme sa vyhnúť niekoľkým hrôzam.
Vyrastá z neho úžasný, zdravý mladý muž, no mohli sme sa ušetriť tých pár rokov temnoty. Dávajte si na takéto veci pozor.
7. Trávte so svojimi deťmi voľný čas, aspoň raz za týždeň. No ak sa dá, pokojne aj raz za deň
Našim deťom robíme harmonogram do ďalekej budúcnosti. Majú plávanie, futbal, basketbal, skautský, výtvarnú, hudobnú, tanečnú a neviem čo ešte.
A bude to čoraz divokejšie, verte mi. V mojom maxikalendári nebývali zapísané len moje menštruačné dni, ale aj rozvrhy mojich 4 tínedžerov, ich krúžky, športové aktivity, stretnutia s lekármi, stomatologické prehliadky, zápasy a kadečo ďalšie.
Kým sa dá, nájdite si „okno“, kde nikto z vás nič nemá, a vyhraďte si ten čas pre seba. Strávte ho so svojimi deťmi; rozprávajte sa, pozorujte oblohu, spárte ponožky, dívajte sa, ako váš psík zo sna šklbe labkou.
Spojte sa. Ničím sa netrápte a nezaťažujte. Využite tento čas pre matku a dieťa. Deti po ňom prahnú a vy ho tiež potrebujete.
8. Nájdite si zábavku
Každý má zmysel pre humor a rodičovstvo si to priam vyžaduje. Nechcem povedať, že by ste sa mali chytať za brucho a váľať sa od smiechu po zemi po celý deň. No nie je všetko na život a na smrť a nie každá chyba, ktorej sa dopustíte, stiahne vaše dieťa k zemi.
Nikdy nezabudnem na ten moment, keď som sa rozhodla zasmiať sa materstvu do tváre: už spomínané vreštiace dieťa (mohlo mať tak 3 týždne) potrebovalo vymeniť plienku.
Rozbalila som ho a, samozrejme, kričal na raty. Keď tu zrazu z neho takmer kolmo vytryskol prúd moču a pristál mu rovno medzi očami. Veru tak, ocikal si očné buľvy.
Na sekundu mi napadlo, či netreba zavolať lekárke a zistiť, či bude môj drahý chlapček v poriadku. Ale začala som sa SMIAAAAŤ.
Pretože môj anjelik akoby mávnutím čarovného prútika prestal jačať a v začudovaní klipkal tými viečkami, pokojný ako anjelik, kým mu kvapky zlatistého moču stekali po riasach.
Látkovou plienkou som mu osušila očká, pobozkala som ho a v pokoji prebalila. A bolo mi omnoho lepšie. VŽDY si vyberte smiech.
9. Nebuďte na seba také prísne
Myslím to vážne. Nebičujte sa za to, že ste mali blbý deň (týždeň, mesiac) a nič sa vám nedarilo. Keď som bola čerstvá mamička, mala som pocit, že na matky bol vyvíjaný obrovský tlak a vyžadovala sa od nich dokonalosť… Ale kdeže!
Ani trochu vám dnes nezávidím, pretože sa to na vás valí zo všetkých strán: Instagram, Pinterest, Facebook, milióny blogujúcich matiek, celebritné matky s dokonalými telami, domami, účesmi a radami…
Dievčatá, verte mi: perfektná matka neexistuje. Je to len mestská legenda, ktorú musel vytvoriť nejaký zlomyseľný marketingový génius. No a čo, že nosíte vlasy v cope niekoľkokrát v týždni?
Každú chvíľu si šomrete popod nos ja na to kašlem? Dovolili ste deťom hodinu sledovať rozprávky v televízii a vy ste zatiaľ nerobili nič (ak nepočítame vyžieranie čipsov a vyloženie umývačky)?
NO A ČO?! Svet sa točiť neprestane, vaše deti budú v pohode a pozor – umývačka je vyložená! Palec hore!
10. Zabudnite na svoje sny, túžby a očakávania. Nahraďte ich inými snami, túžbami a očakávaniami!
Skoro som sa zjašila, keď som zistila, že jedno z mojich detí má problémy s čítaním. Ja, hltavá čitateľka od svojich 4 rokov, s troma deťmi, ktoré kráčali v mojich šľapajach, zrazu riešim problémy s čítaním!
Tri staršie deti jednoducho vzali knihu a začali čítať. Nikdy nemali problémy s hláskovaním, nikdy som sa s nimi nemusela učiť. A keď moje zlatučké najmenšie dieťatko začalo chodiť do školy, zrazu bolo jasné, že to bude iné.
Poviem vám úprimne, že ma to zmiatlo. Nevedela som, čo si počať. Tak som chvíľu nerobila nič. Bola som presvedčená, že to príde samo. A viete čo? Neprišlo! Potreboval pomôcť. A ja som to musela prijať.
Žiadny rodič si ani len nepomyslí niečo ako: Bože, dúfam, že sa dozviem všetko o Aspergerovom syndróme / poruchách pozornosti / rečových vadách / detskej cukrovke a podobne.
Keď sa dieťa narodí, predstavujeme si, čo všetko robí, a robí to ako všetky normálne a zdravé deti. Snívame o tom, ako sa bude pokojne hrať na ihrisku po boku ostatných, rovnako anjelských detí a ako z neho vyrastie produktívny a šťastný člen spoločnosti.
A viete, komu absolútne nezáleží na našich snoch a túžbach? Presne tak, našim deťom. Prídu a jednoducho sú. Perfektne nedokonalé maličké stvorenia s chybami, a predsa také nádherné.
Mamička, ktorá si doma chová ružovú princezničku, si zrazu musí zvykať, že dievčatko chce byť futbalistkou a nosiť chlapčenské veci. Ten chlapček, o ktorom ste dúfali, že zdedí talent na matiku a bude sa výborne učiť, chce byť mechanikom, pretože ho fascinujú autá.
Zrazu ste v úzkych, pretože svoje dieťa neviete dostať von z postele a pomôcť mu čeliť depresii a neschopnosti popasovať sa so životom.
Možno ste práve vy ten rodič, ktorý sedí v ambulancii a lekár ho oboznamuje s nadchádzajúcimi krokmi liečby vášho dieťaťa. Kto vie? Možno z vášho dieťaťa vyrastie presne to, čo ste si vysnívali… Už sa stali aj čudnejšie veci.
Raz som čítala o tom, aké sú malé šance, že spermia oplodní vajíčko, že zo zygoty sa vyvinie embryo, z embrya plod a z plodu vyrastie dieťa. Myslím, že šanca, že žena otehotnie, udrží a vynosí plod, bola okolo 10 % pri každom jednom cykle.
Mať dieťa je každopádne zázrak – či ho počnete doma, alebo si ho adoptujete či vyženíte. Požehnaný, každodenný zázrak. Moje deti vnímam ako to najlepšie, čo som v živote dokázala a vytvorila.
Či by som sa ešte vrátila a urobila niektoré veci inak? Samozrejme. Vrátila som sa aj na moju pôvodnú konfekčnú veľkosť 36 a povedala by som: „NEZAČNI ZAJEDAŤ SVOJE POCITY!!!“ Ale je to tak, ako to je. Žiadne návraty v čase a opravy sa nekonajú.
Existuje len DNEŠOK a ja dúfam, že pre vás bude skvelý. Pamätajte si jedno: ste dobrá matka. Určite urobíte zopár chýb, ale aj tak ste dobrá matka. A to vám nik nemôže vziať.
Zdroj: scarymommy.com, Spracoval: Skvelyrodic.sk
Pridaj komentár