Ak máte dieťa, ktoré už samo chodí, zrejme veľmi dobre viete, o čom rozprávame: ste na ihrisku a vaša slečna sa rozhodne, že spúšťať sa na šmýkačke je totálne nudné a treba sa na ňu vyškriabať v protismere.
Vám sa v hlave preháňajú myšlienky o tom, že nepísané pravidlo na ihrisku takéto niečo nepripúšťa. Keď sa však rozhliadnete okolo seba, nikto tu nie je. Okrem toho, potajme ste na svoje dieťa tak trošku hrdí, pretože preukázalo určitú dávku odvahy.
Ako zareagovať? Pochváliť ju za vytrvalosť a skvelý nápad, alebo dodržiavať pravidlá ihriskovej etikety?
Toto bol pomerne jednoduchý príklad, no situácia je v skutočnosti omnoho zložitejšia. Treba si položiť otázku, či by sme mali ako rodičia podporiť hru, ktorá sa dá považovať za pomerne nebezpečnú, alebo budeme radšej aj naďalej dodržiavať zabehnuté pravidlá bezpečnosti.
Dnešné médiá začínajú rozdeľovať rodičov na liberálnych, ktorí dávajú deťom voľnosť a bez problémov ich pustia samé do parku či na ihrisko, a na „helikoptérových“, ktorí sa od svojich detí nevzdialia ani na krok a striehnu na každý ich čin. Najlepšia je však zlatá stredná cesta, niečo medzi týmito dvoma extrémami.
Výskum nám môže pomôcť pochopiť, aký je rozdiel medzi nebezpečnými hrami a aktivitami, ktoré síce prinášajú určité riziká, no zároveň deťom poskytujú viacero výhod.
Výskumníci začali sledovať výsledky detí, ktoré sa častejšie zapájajú do nebezpečných či riskantných hier. Výsledky sú prekvapujúce.
Výskumné štúdie charakterizovali riskantné hry ako hry vo výške, pasovanie sa a klbčenie, hry na špeciálnych športoviskách, atď.
Prínos riskantných činností pre vývoj dieťaťa
1. Budujú sebadôveru
Skúste si predstaviť, ako sa vaše dieťa cíti, keď sa mu skutočne podarí vyšplhať hore po šmýkačke.
Pravdepodobne je na seba nesmierne pyšné. Podľa vedcov riskantná hra podporuje a buduje práve tento typ sebadôvery. Ide o sebadôveru, ktorá sa buduje vytrvalosťou. Zároveň je vyjadrením porozumenia a dôvery vo vaše dieťa v novej oblasti.
Líši sa od bežných spôsobov hry, pri ktorých rodičia monitorujú každú činnosť dieťaťa, aby si neublížilo. Odborníci sa domnievajú, že deťom to môže podsúvať odkaz, že nemajú veriť vlastným pocitom a úsudku o tom, čo je a čo nie je bezpečné.
2. Podporujú aktívnu hru
Ide o kľúčové objavy v tejto oblasti. Deti, ktoré vyhľadávajú práve riskantné hry, bývajú pri hre často aktívnejšie.
Jednoznačne to súvisí so skutočnosťou, že rodičia týmto deťom častejšie dovolia voľne sa pohybovať. Môžu ísť samy ku kamarátovi či kamarátke, alebo sa ísť hrať do susedného parku či na vzdialenejšie ihrisko.
Štúdie odhalili, že deti bývajú aktívnejšie, ak sú na ihrisku, kde sa nachádzajú výzvy a „nebezpečné“ prvky ako staré pneumatiky, recyklované kusy a pod.
Samozrejme, neznamená to, že máte svoje dvojročné dieťa vystavovať nebezpečenstvu. Treba si len uvedomiť, že deti majú rady výzvu.
Každý z nás snáď zažil, ako sa škôlkari šplhali na vrch záhradného (plastového) domčeka. Výsledky výskumu nás nabádajú porozmýšľať nad tým, či deti nepotrebujú voľnejšie a náročnejšie fyzické aktivity.
Deti posilňuje, ak im dáte trochu slobody, aby si mohli otestovať svoje fyzické schopnosti a limity. Predpokladá sa, že takéto fyzické výzvy blahodarne pôsobia aj na ich zdravie, pretože deti podnecujú k zvýšenej aktivite.
3. Pomáhajú stanoviť vnútorné hranice
Možno sa vám to bude zdať nelogické, ale riskantné hry z dlhodobého hľadiska prispievajú k zvýšeniu bezpečnosti detí. Pri experimentovaní s prijateľnou mierou rizika sa zistilo, že deti si lepšie uvedomia svoje vnútorné a fyzické hranice.
Vyštveranie sa na vrchol záhradného domčeka je možno pre niektoré dvojročné prináročné alebo desivé, no pre iné to môže byť úžasná zábava a spôsob, ako budovať svoju sebadôveru. Každé dieťa má hranice inde a musí ich samo spoznať (pravdaže, cez aktivity, ktoré sú primerané jeho veku).
Štúdia, ktorá sledovala viac ako 25 000 detí, neobjavila žiadnu súvislosť medzi riskantnou hrou (hra vo výške) a zvýšeným rizikom zranení. Zlomeniny nesúviseli s výškou, v ktorej sa deti hrali.
Niektorí odborníci dokonca zastávajú názor, že pokiaľ deťom neumožníte podstúpiť prijateľnú mieru rizika, oberáte ich o príležitosť čeliť svojmu strachu a prekonať ho. Následkom toho sa v niektorých deťoch zakoreňuje zbytočný strach, ktorý môže viesť k úzkostným poruchám.
4. Podporujú sociálne zručnosti
Asi vám to znie nepravdepodobne, ale riskantná hra môže pomôcť zlepšiť sociálne zručnosti detí.
Súvisí to predovšetkým s určitými typmi hier. Pasovanie sa a klbčenie sa spája s rozvíjaním sociálnych kompetencií hlavne medzi chlapcami, pričom sa vôbec nepotvrdila obávaná zvýšená miera agresivity.
Ide o jednu z najčastejších hier a interakcií chlapcov v sociálnom prostredí. Môžeme povedať, že tento typ hry pomáha deťom pochopiť sociálne hranice, emócie druhých a zároveň aj regulovať tie svoje, najmä hnev.
To, čo sa nám javí ako zábava, je pre naše deti jemný spôsob, ako sa priučiť sociálnej interakcii a dokázať určiť, kedy už hra zachádza priďaleko.
5. Podnecujú kreativitu
Riskantná hra podporuje nové myslenie a kreativitu, pretože deti sú pri nej vyňaté z ich bežného prostredia a sú ponorené do nových situácií.
Na bežnom ihrisku nedostávajú toľko šancí a príležitostí riešiť nové situácie – väčšina detí už hojdačky, preliezačky a šmýkačky dobre pozná.
„Dobrodružné“ ihriská či hra pri jazere deťom ponúkajú oveľa viac. Musia použiť kreatívne a logické myslenie, aby zdolali zložité situácie, ktoré hra v prírode neodmysliteľne ponúka.
Samy musia prísť na to, koľko ich môže stáť na spadnutom strome, aby sa nepohol a neublížili si. Učia sa metódou pokus – omyl a zisťujú, ako ďaleko môžu stáť od kraja rybníka bez toho, aby sa namočili do blata.
Môže nám to pripadať triviálne, no pre malé deti je to veľmi podnetné a pomáha to rozvíjať ich mozog.
Jedna štúdia zistila, že deti boli vynaliezavejšie, keď boli na ihrisku „voľné časti“ (staré pneumatiky, škatule a pod.). Hoci tieto predmety nemali žiadnu hodnotu, deti ich naplno využívali rôznymi spôsobmi a pri všetkých možných hrách.
Záver
Všetci chceme, aby boli naše deti v bezpečí. No tak ako vo všetkom, aj tu je dôležité hľadať rovnováhu.
Keď nájdeme ten správny pomer medzi bezpečnosťou a objavovaním, naše deti môžu veľa získať – naučia sa zvládať riziká a zároveň si vypestujú zručnosti, ktoré im budú skvelou oporou ešte mnoho rokov.
Zdroj: mother.ly, Spracoval: Skvelyrodic.sk
Pridaj komentár