Výskumy zistili, že spôsob, akým chválite deti, má významný vplyv na ich celkový vývoj.
Claudia Mueller a Carol Dweck, vedci z Kolumbijskej univerzity, zistili, že deti, ktoré rodičia chválili pre ich inteligenciu, a nie pre vynaložené úsilie, boli menej vytrvalé, vykazovali menšie známky radosti a spokojnosti a svoj neúspech pripisovali nedostatku svojich schopností – niečomu, nad čím nemali žiadnu moc.
Na druhej strane, deti, ktoré rodičia chválili za vynaloženú snahu namiesto dosiahnutých výsledkov, preukazovali väčší záujem o učenie, vyznačovali sa väčšou vytrvalosťou a boli šťastnejšie a spokojnejšie.
Svoj neúspech pripisovali svojmu nedostatočnému snaženiu – niečomu, čo mohli ovplyvniť. Boli snaživejšie, rady podstupovali nové výzvy a v konečnom dôsledku dosahovali lepšie výsledky.
Navyše deti, ktoré boli príliš zahŕňané chválou, boli oveľa opatrnejšie vo vyjadrovaní sa pri odpovediach na otázky, menej si dôverovali a o svoje názory a myšlienky sa delili s väčšou nevôľou.
Otázka znie: Kedy a prečo má pochvala negatívny dopad? Aké sú ďalšie alternatívy prejavovania podpory?
Na pozitívnom povzbudení nie je vôbec nič zlé. Aby sme zistili, čo funguje a čo nefunguje, poďme si vysvetliť, čo je samotným cieľom pochvaly.
Chválenie detí slúži hlavne k tomu, aby sme upevnili pozitívne (žiaduce) správanie, ktoré vedie v pozitívnym výsledkom.
Všeobecné a nafúknuté pochvaly typu „Super!“ alebo „Ty si jednoducho úžasný!“ pozitívne správanie nijako neupevňujú. Sú to prázdne vety, ktoré nedávajú dieťaťu nijaké usmernenia, skôr ich oslabujú.
Veľmi záleží na tom, ako deti stimulujeme a posmeľujeme. Ponúkame vám niekoľko tipov:
1. Vyhýbajte sa „nálepkám“
Označenia ako génius, druhý Picasso, atlét, rodená hviezda a ďalšie nie sú pre naše deti až také príznačné – ide skôr o nejakú predstavu o dieťati, ktorú ako rodičia uchovávame vo svojom vnútri.
Takéto „nálepkovanie“ vyvoláva nadmerný tlak a dokonca pomáha „vypestovať“ lenivého perfekcionistu. Okrem iného spôsobuje, že dieťa sa nedokáže vysporiadať s horšími ako skvelými výsledkami.
2. Zamerajte sa na pochvalu toho, nad čím majú deti moc
Pochvala je oveľa efektívnejšia, ak sa týka ich snahy, postoja, zodpovednosti, zaangažovanosti, disciplíny, správnych rozhodnutí, sústredenosti, súcitnosti, štedrosti či rešpektu.
Zlé je zameriavať sa na nemenné vlastností ako inteligencia, fyzická príťažlivosť či atletické alebo umelecké vlohy.
3. Buďte konkrétni
Ak je účelom pochvaly upevniť pozitívne správanie, potom je nevyhnutné, aby ste presne pomenovali to, za čo ste na dieťa hrdí. Nestačí povedať „Super“.
Rozvite svoj komentár a povedzte dieťaťu napríklad: „Na tom projekte si naozaj poriadne zapracovala“, „Počas zápasu si sa poriadne sústredil“ alebo „Ďakujem, že si sa mnou o to podelila“.
4. Pýtajte sa otázky, ktoré podnecujú introspekciu
Vytvorte dieťaťu priestor, aby sa samo rozhodlo, ako sa cíti ohľadom svojich výsledkov.
Spýtajte sa napríklad, v čom bolo so sebou počas zápasu najviac spokojné, alebo čo si myslí, že sa mu počas predstavenia najlepšie podarilo.
5. Nič nehovorte
Pokiaľ naozaj túžite vyskúšať niečo nové, skúste dieťa aspoň chvíľu vôbec nechváliť.
Ak rodičia ostávajú ticho, deti dostávajú priestor vypočuť si vlastný vnútorný hlas a prestávajú sa cítiť také závislé od vašej pochvaly. Učia sa byť so sebou spokojné aj bez nej.
Zdroj: creativechild.com, Spracoval: Skvelyrodic.sk
Pridaj komentár