Prečo sú deti netrpezlivé, znudené, opustené a požadovačné?

Mám za sebou dlhú terapeutickú prax. Chodia ku mne deti, rodičia aj učitelia. Učitelia sa stále viac a viac sťažujú, že deti sú v mnohých aspektoch čoraz horšie.

Tento názor je veľmi jasný a konzistentný a počúvam ho od každého jedného učiteľa, ktorého stretnem.

Počas svojej praxe celý čas aj ja sama pozorujem úpadok v sociálnom, emocionálnom aj vzdelávacom fungovaní detí, no zároveň sledujem neustály a prudký nárast výskytu rôznych porúch učenia a ďalších diagnóz.

Ako vieme, mozog je tvárny. Pomocou vplyvu okolia vieme mozog „posilniť“ alebo „oslabiť“. Bohužiaľ, som presvedčená, že aj napriek najlepším zámerom pretvárame mozog detí tým nesprávnym spôsobom.

1. Deti dostávajú všetko, čo si žiadajú

„Som hladný!” – „Hneď zastavím a pôjdeme sa niekam najesť.“ „Som smädná!” – „Pozri, tu je automat, kúpim ti niečo na pitie.“ „Nudím sa!“ – „Tu máš, zober si môj telefón.“

Práve schopnosť oddialiť uspokojenie je pre budúci úspech nevyhnutná. Náš zámer je jasný – spraviť dieťa šťastným. No bohužiaľ, šťastným ho urobíme len v danom momente.

Z dlhodobého hľadiska robíme pravý opak. Dokázať oddialiť uspokojenie si vyžaduje schopnosť dokázať fungovať v strese. Našim deťom robí čoraz väčší problém bojovať aj s minimálnym stresom, z ktorého sa na ceste za úspechom stáva obrovská prekážka.

S neschopnosťou oddialiť uspokojenie sa často stretávame v školách, nákupných centrách, reštauráciách či obchodoch s hračkami. Deti „vybuchujú“, keď počujú nie, pretože rodičia ich mozog naučili, že všetko, čo si zmyslia, môžu dostať hneď.

2. Obmedzená sociálna interakcia

Všetci sme zaneprázdnení a v snahe zabaviť naše deti im strkáme do rúk rôzne technologické zariadenia. Predtým sa deti zvykli hrávať vonku, kde si v prirodzenom prostredí osvojovali a precvičovali sociálne zručnosti.

Bohužiaľ, čas strávený von dnes nahradili technológie. A práve pre technológie majú aj rodičia menej času na sociálnu interakciu so svojimi deťmi. Je zjavné, že naše deti v tomto smere zaostávajú…

Technológie ich sociálne zručnosti rozvíjať nedokážu. Pritom tí najúspešnejší ľudia majú úžasné sociálne zručnosti! Preto by mali byť pri výchove detí prioritou.

Mozog je ako sval, ktorý treba trénovať. Ak chcete, aby vaše dieťa vedelo bicyklovať, tak ho učíte potrebné zručnosti. Ak chcete, aby vaše dieťa vedelo čakať, musíte ho naučiť trpezlivosti.

Ak chcete, aby sa vaše dieťa dokázalo socializovať, musíte ho naučiť sociálnym zručnostiam. Takto je to bez rozdielu s každou jednou zručnosťou.

3. Nekonečná zábava

Našim deťom sme vytvorili umelý zábavný svet. Neexistujú „nudné“ momenty. Keď  ostane ticho, snažíme sa ich rýchlo opäť nejako zabaviť, lebo inak máme pocit, že si neplníme svoje rodičovské povinnosti.

Žijeme v dvoch rozdielnych svetoch. Deti majú svoj svet plný zábavy a my máme ten náš – pracovný. Prečo nám nepomáhajú v kuchyni či s praním? Prečo si neupracú svoju izbu?

Ide o základnú monotónnu prácu, ktorá mozog trénuje k tomu, aby bol pracovitý a fungoval aj vtedy, keď sa nudíme. Podobne je to aj s učením. Keď začnú chodiť do školy a príde na rad písanie, deti odmietajú pracovať.

„Nemôžem, je to príliš ťažké. A nudné.“ Prečo je to tak? Pretože pracovitosť sa nedá trénovať pomocou nekonečnej zábavy. Pracovitosť sa dá trénovať iba prácou.

4. Technológie

Využívanie technológií na to, aby sme zabavili deti a neminuli peniaze na opatrovateľku, nás v konečnom dôsledku stojí ešte viac. Dopláca na to nervový systém našich detí, ich pozornosť a schopnosť oddialiť uspokojenie.

Každodenný život je v porovnaní s virtuálnou realitou nudný. Keď naše deti prídu do školy, sú vystavené ľudským hlasom a primeranej vizuálnej stimulácii.

Oproti televíznej obrazovke, ktorá ich bombarduje grafickými explóziami a špeciálnymi efektmi, je to veľký rozdiel. Po hodinách zažitej virtuálnej reality môže byť pre naše deti nesmierne ťažké prijímať a spracovávať informácie, ktoré získali v triede.

Ich mozog je totiž zvyknutý na vysokú mieru stimulácie, ktorú mu zabezpečujú rôzne videohry. Neschopnosť spracovať nižšiu úroveň stimulácie môže deťom v škole spôsobiť značné problémy.

Technológie nás okrem iného odlučujú od našich detí a rodín aj emocionálne. Emocionálna dostupnosť rodiča je pre mozog dieťaťa tou najdôležitejšou „živinou“. Nanešťastie, naše deti o ňu čoraz viac ochudobňujeme.

5. Deti hýbu svetom

„Môj syn nemá rád zeleninu.” „Nechce mi chodiť spávať skôr.” „Nechce mi jedávať raňajky.“ „Nehráva sa s hračkami, ale vie sa pekne pohrať na iPade.” „Odmieta sa mi sám obliekať.” „Nechce mi jesť sama.“

Tieto vety počúvam od rodičov neustále. Odkedy diktujú deti rodičom, ako ich majú vychovávať? Ak to všetko necháme na nich, tak budú jedávať len špagety so syrom a buchty, pozerať TV, hrať sa na tablete a spávať nebudú snáď vôbec.

Aký má význam dať im všetko, čo chcú, ak vieme, že to pre ne nie je dobré? Bez vhodnej stravy a kvalitného spánku budú v škole unavené, podráždené, úzkostlivé a nepozorné.

Okrem toho im odovzdávame informáciu, že si môžu robiť, čo len chcú a nemusia robiť nič, čo nechcú. Vo výchove chýba rozmer „musí sa urobiť“. Ak chceme v živote dosiahnuť svoje ciele, musíme robiť aj to, čo treba, hoci to pre nás nie je práve atraktívne.

Ak chce byť dieťa jednotkár, musí sa učiť a pracovať. Ak chce byť úspešný futbalista, musí každý deň trénovať.

Naše deti dobre vedia, čo chcú, ale je pre ne veľmi ťažké robiť to, čo treba, aby dosiahli svoj cieľ. Ciele sa pre ne stávajú nedosiahnuteľnými a deti ostávajú sklamané.

Trénujte ich mozog

Zmeňte život svojho dieťaťa tým, že začnete jeho mozog trénovať. Vďaka tomu bude schopné fungovať na sociálnej, emocionálnej aj vzdelávacej úrovni.

1. Nebojte sa stanoviť hranice. Deti ich pre svoj zdravý vývoj potrebujú!

• Urobte časový rozpis, kedy sa bude jesť, spať a hrať s technológiami
• Uvažujte nad tým, aký to má pre nich význam. Neriaďte sa tým, čo chcú alebo nechcú robiť. Neskôr sa vám za to v živote poďakujú. Byť rodičom vôbec nie je jednoduché. Veľakrát sa treba vynájsť a byť kreatívny, lebo deti chcú robiť pravý opak toho, čo je pre ne skutočne dobré.
• Deti potrebujú raňajky a nutrične bohatú stravu. Musia tráviť čas vonku a chodiť spať v rovnakom (rozumnom) čase, aby mohli na druhý deň v škole správne fungovať!
• Pokúste sa „nepopulárne aktivity“ zmeniť na zábavné a emocionálne stimulujúce hry

2. Obmedzte technológie a prepojte sa s vašimi deťmi emocionálne

• Prekvapte ich kvetmi, usmejte sa na ne, pošteklite ich, napíšte im láskyplný odkaz a strčte im ho do školskej tašky alebo pod vankúš, zoberte ich na obed cez školský deň, zatancujte si s nimi, pasujte sa, rozpútajte vankúšovú vojnu
• Večerajte spolu ako rodina, zorganizujte si večer stolových hier, bicyklujte, vyberte sa na nočné potulky s lampášom

3. Trénujte odďaľovanie uspokojenia

• Nechajte ich čakať: je úplne v poriadku, ak sa deti chvíľu nudia – je to prvý krok ku kreativite!
• Postupne predlžujte čas čakania medzi „chcem“ a „dostávam“
• Obmedzte používanie technológií v aute a reštaurácii a namiesto nich ich naučte krátiť si čas rozhovorom alebo hrou
• Obmedzte neustále vyjedanie

4. Učte vaše deti monotónnej práci už od raného detstva – je to základ pre schopnosť pracovať

• Nechajte ich samé vykonávať činnosti ako skladanie bielizne, upratovanie hračiek, vešanie oblečenia, vybaľovanie potravín, prestieranie stola, príprava obeda, vybaľovanie obedárov, postielanie
• Buďte kreatívni. Vymyslite, ako urobiť veci zaujímavými a zábavnými, aby si ich mozog spájal s niečím pozitívnym

5. Učte ich sociálnym zručnostiam

• Naučte ich, že sa treba striedať, deliť sa o veci s druhými, prehrávať i vyhrávať, robiť kompromisy, skladať druhým komplimenty, používať „čarovné“ slovíčka prosím a ďakujem

Z praxe viem, že v tom momente, ako rodičia zmenia pohľad na rodičovstvo, zmenia svoje správanie aj ich deti. Pomôžte vašim deťom v živote uspieť – trénujte ich mozog a posilňujte ho!