
Minulý týždeň som čítala niekoľko štúdií, ktoré ma vystrašili… strašnú pravdu o tom, čo zraňuje naše deti.
Všetci vieme, že to, čo naše deti počujú, to sa stáva ich vnútorným hlasom. Je však ťažké kontrolovať to, čo si vypočujú od iných, že?
CNN práve urobila interview s Dr. Jean Twenge, autorkou iGen-u a toto interview vo mne vyvolalo obavy, pretože som uvidela pravdu, ktorej by som mala čeliť už o niekoľko ďalších krátkych rokov.
Dr. Twenge začala svoj výskum o generačných rozdieloch pred 25 rokmi, keď na prelome rokov 2011- 2012 zbadala niečo, čo ju vystrašilo až v hlboko jej vnútri.
Toto je ten rok, keď tí, ktorí majú iPhone (v USA), prekročili hranicu 50%.
Výsledky, ktoré by mali vystrašiť nás všetkých.
- Bol to ten rok, keď viacero detí začalo hovoriť, že sa cítia „smutne, beznádejne, zbytočne… že nevedia urobiť nič správne (depresia).
- Mali pocit, že sú vyčlenené a osamelé.
- V období rokov 2011- 2015 došlo k 50%-nému nárastu depresie na klinickej úrovni.
- Značný nárast miery samovrážd. Prv, než vám poviem viac, chcem, aby ste sa pozreli na tieto grafy a na to, ako tieto informácie korelujú s rozšírením iPhonov. Takmer vôbec sa tieto deti nestretávajú s priateľmi.
Nechodia často na stretnutia.
Je pravdepodobnejšie, že sa cítia viac osamelo.
Menej spia.
Ďalej tvrdí, že sa nachádzame v najhoršej kríze mentálneho zdravia za posledné desaťročia.
Prečo sa to deje? Prečo sa deti stávajú viac depresívnymi v súvislosti s elektronikou?
Premýšľajte o tom, aké to bolo, keď sme chodili do školy – my sme nie vždy vedeli o tom, že niekde bolo nejaké stretnutie, na ktoré sme neboli pozvaní a nevideli sme fotografie o každom stretnutí, prechádzke, hre, alebo party.
Nezáležalo nám na tom, ako sme vyzerali v kontakte so svojimi priateľmi, lebo sme boli jediní, ktorí tam boli.
Pamätám sa, ako sme posedávali s mojimi najlepšími priateľmi a mali sme na sebe tepláky a len sme sa smiali – nemala som make-up, nestarala som sa o to, či mám správne upravené vlasy, pretože neexistovala hrozba, že budem odfotená mobilom alebo kamerou.
Zamyslime sa nad šikanou. Keď sme odišli zo školy, odišli sme od šikany. Keď sa stalo, že si z nás uťahovali, doma sa to už nestalo. Nestávalo sa to takto verejne.
Nemohol každý vidieť, alebo vedieť, ako a kvôli čomu si niektoré deti uťahovali z druhých detí, pretože tam neboli prítomní. Teraz, to všetko je známe, každý sa môže pripojiť alebo sledovať. To je hrozné.
Neviem si predstaviť, že by som teraz mala byť tínedžerom alebo dospievajúcim. Hoci ako rodičia detí, musíme tomu veriť, pretože musíme pomôcť našim deťom pohybovať sa v tom.
Podľa Victorie Prooday, terapeutky na problematiku zamestnanosti a spisovateľky na YourOT.com: „Momentálne v našich domácnostiach prebieha tichá tragédia a týka sa našich najdrahších šperkov – našich detí…“
Výskumníci zverejnili alarmujúce štatistiky o ostrom a stabilnom náraste mentálnych ochorení detí, ktoré teraz už dosahujú rozmery epidémií:
- 1 z 5 detí má problémy s mentálnym zdravím
- Nárast výskytu ADHD je 43%-ný
- Depresia dospievajúcich zaznamenala nárast o 37%
- Miera samovrážd u detí vo veku 10-14 rokov vzrástla o 200%.
Ďalej tvrdí, že „Dnešné deti boli ochudobnené o základy zdravého detstva:
- rodičov, ktorí sú emocionálne k dispozícii
- jasne definované limity a usmernenia
- zodpovednosť
- vyváženú výživu a primeraný spánok
- pohyb a vonkajšie prostredie
- kreatívne hry, sociálnu interakciu, príležitosti na využitie neformálneho, neprogramovaného času a nudy
Namiesto toho, deťom sa podávajú:
- digitálne rozptýlení rodičia
- nechutní rodičia, ktorí nechávajú deti „vládnuť svetu“
- vnímanie oprávnenosti viac, než zodpovednosti
- nedostatočný spánok a nevyvážená výživa
- sedavý, vnútro-priestorový životný štýl
- nekonečná stimulácia, technologické opatrovateľky detí, okamžité uspokojenie a absencia nudných momentov
Aké pravdivé a aké smutné… Zbytok jej príbehu si môžete prečítať TU (v angličtine).
Nemohla by som viac súhlasiť. Ako uvádza magazín TIME.com:
„Napriek nárastu depresie u dospievajúcich, štúdia, ktorá analyzovala údaje z Národného prieskumu o používaní drog a zdraví (National Surveys on Drug Use and Health), uviedla, že u dospelých a dospievajúcich nedošlo k nárastu počtu liečených na duševné poruchy.
Výskumníci uviedli, že toto je indikácia preukázaného narastajúceho počtu mladých ľudí, ktorí nie sú v potrebnej miere liečení, alebo nie sú liečení na všetky svoje symptómy.“
Článok ďalej uvádza, že nejde len o tínedžerov, ale aj o malé deti – v základných školách.
Poradcovia, ako Ellen Chance z Palm Beach tvrdia, že existujú zjavné dôkazy o tom, že technológia a online šikanovanie ovplyvňujú duševné zdravie detí už v piatom ročníku, a to osobitne u dievčat.
„Nemohla by som vám povedať, koľko študentov si navzájom škodilo prostredníctvom Instagramu. Mala som prípady, kedy dievčatá neprišli do školy, porežú sami seba a stávajú sa vážne depresívnymi, pretože sa cítia byť vylúčené a šikanované.“
Hovorí, že na svojej základnej škole v súčasnosti vidí stále viac prípadov porezania sa počas týždňa. Keďže tieto sa rôznia v závažnosti, je to signálom toho, že nie všetko je v poriadku.
Čo s tým môžeme robiť?
– Americká Akadémia pediatrie (The APP) v súčasnosti navrhuje realizovať skríning všetkých detí na depresiu vo veku od 11 rokov.
– Dostaňme sa späť tam, kde sme boli predtým, než boli telefóny (späť tam, kde boli naši rodičia vtedy, keď sme my boli mladí)… trávme čas tak, že sa budeme s našimi deťmi hrať hry.
– Strávme čas pri večeri rozprávaním sa.
– Zahoďte všetko, čo robíte, keď vaše deti prídu domov zo školy, aby ste sa s nimi ROZPRÁVALI.
– Pripravte večeru bez toho, aby ste mali zapnutú televíziu, poruke telefón, alebo tablet naladený na čokoľvek.
– Využite akýkoľvek „čas v aute“, aby ste sa porozprávali so svojimi deťmi (možno práve tým, že im nedovolíte používať elektroniku v aute)
– Nechajte svoje deti robiť domáce práce: zodpovednosť a povinnosti zvyšujú ich hodnotu vo vlastných očiach. Príklad: ak neprestriete stôl, nebudeme jesť. Ak si nevyperiete šaty, nebudete si mať zajtra čo obliecť:
„Na to, aby človek rozvíjal vysokú sebaúctu, potrebuje dôvod. Kľúčový prvok vysokej sebaúcty závisí od toho, ako vidíte sami seba z hľadiska toho, ako ste k niečomu prispeli. Inými slovami, v procese vývoja dieťaťa, upratovanie zohráva veľkú úlohu pri budovaní sebaúcty.“ – Impact Parenting.com
– Uistite sa, že vášmu dieťaťu sa dostáva dostatok spánku. To je ďalší podstatný faktor.
– Nedržte doma množstvo nezdravých potravín. Obmedzte nezdravé potraviny a nahraďte ich ovocím a zeleninou.
Ak je vaše dieťa prieberčivé, určite sa nájde nejaké ovocie, alebo zelenina, ktorú majú radi. (Naučila som naše deti robiť takisto smoothie, musia však po sebe popratať, alebo stratia privilégium používania mixéru… MILUJÚ si to robiť, takže toto je následok a už to nebudú chcieť meniť).
– Odložte elektroniku a povedzte svojim deťom: „Choďte sa hrať!“
Nemajte potrebu stále sa hrať s nimi. Moja práca, ako terapeuta hrou, je naučiť rodičov, ako sa hrať so svojimi deťmi, aby im následne pomohli, takže kým ja si stále myslím, že hrať sa so svojimi deťmi je dobrý nápad, chcem takisto, aby sa hrali aj samé.
Chcem, aby sa naučili, ako stále udržiavať pozornosť.
Od času, keď naše deti boli malé, dala som im čas, aby sa sami zabavili a teraz sú všetky veľmi schopné nájsť si zábavu, ktorá ich zamestnáva (kreslenie, hry, stavanie zo stavebníc, atď. …)
– Nezachraňujte svoje deti.
Tu je nedávny príklad, ktorý sa stal v našom dome: Začala som robiť to, aby si naše deti sami balili svoje desiaty (za môjho dozoru). Včera sa ale jeden z našich synov rozhodol čakať… a čakať… a čakať.
Keď bolo 10 minút do odchodu, požiadal ma, aby som to zabalila. Povedala som „Nie“ a tak ma požiadal o peniaze, aby si desiatu kúpil.
Povedala som: „Myslím, že peniaze sú na poschodí v prasiatku, kde si sporíš peniaze, ak tam nejaké máš.“ Jeho tvár hovorila za všetko. Nešla som mu to kúpiť z prasiatka. Bola to jeho zodpovednosť.
NIKDY nie je ľahké naučiť deti tieto lekcie, ale deťom poslúžia veľmi dobre. Syn si rýchlo urobil desiatu a išiel do školy. Naučil sa dôležitú životnú lekciu o tom, ako sa má pripraviť na deň.
– Hovorte svojim deťom o tom, prečo majú prísť za vami, ak niečo nie je v poriadku.
Ja svojim deťom hovorím o tom všetkom a oni vedia, že by som urobila čokoľvek, aby som im pomohla. Denne hovorím… „Ak sa niekedy cítite smutné alebo odsunuté kvôli niečomu a je toho na vás príliš veľa, než aby ste si s tým vedeli poradiť, poďte za mnou.“
Záver
Áno, je toho veľa, čo im treba povedať, ale toto je pravda. Potrebujem, aby to vedeli. Nie je to zábava a nie je to až také ľahké. Hovorte so svojimi deťmi DNES.
Zaveďte si pravidlo, že si stanovíte SVOJ limit na online rozptýlenie v čase, keď sú vaše deti doma. Stanovte tiež čas, keď dať elektroniku bokom…
Napríklad: Stanovte si čas medzi 15:30h – 21.00h ako čas bez technológií pre seba, rodiča (alebo na akékoľvek hodiny, keď sú vaše deti doma).
Neprospeje to len vašim deťom, ale pomôže to aj vám.
Pridaj komentár