Deti mávajú problémy s bruškom pomerne často a niekedy ich aj ten najstarostlivejší rodič odbije mávnutím ruky, najmä ak sa neprejavujú dlhodobo.
Štúdia Kolumbijskej univerzity však nabáda rodičov, aby si viac všímali sťažnosti detí ohľadom tráviacich ťažkostí. Mohli by byť totiž predzvesťou psychických problémov v budúcnosti.
Výskumníci sledovali spojitosť medzi črevami a mozgom. Táto kombinácia nebýva častým predmetom výskumu. Výsledky svojich pozorovaní zverejnili 28. marca v časopise Vývoj a psychopatológia.
Súčasťou ich zistení boli informácie o tom, akú úlohu zohráva trauma a ako priamo ovplyvňuje tráviacu sústavu, duševné zdravie a pohodu jednotlivcov od útleho veku.
„Naša štúdia je jednou z prvých, ktorá spája narušenie gastrointestinálneho mikrobiómu dieťaťa vyvolané nepriaznivou situáciou v ranom veku s mozgovou aktivitou v oblastiach spojených s emocionálnym zdravím,“ hovorí vedúca autorka štúdie, Bridget Callaghanová, z oddelenia psychológie na Kolumbijskej univerzite.
Za účelom zistenia pravdivosti tohto tvrdenia analyzoval tím Nima Tottenhama, profesora psychológie na Kolumbijskej univerzite, poznatky získané na vzorke viac ako 330 detí a mladistvých vo veku 3 až 18 rokov.
Vzorka sa delila do dvoch skupín: deti adoptované zo sirotincov a tie, ktoré vychovávali biologickí rodičia.
Výskumníci zistili, že deti, u ktorých sa prejavoval narušený gastrointestinálny trakt už v ranom detstve, mali častejšie prejavy bolestí žalúdka, zápchy, vracania aj nevoľností.
Symptómy sa spájali aj so súčasnými a budúcimi pocitmi úzkosti. Sken mozgu tejto skupiny a ich črevný mikrobióm (mikroorganizmy v gastrointestinálnom trakte, ktoré ovplyvňujú trávenie, náš imunitný systém a rôzne telesné procesy) sa od skenu mozgu a mikrobiómu detí z druhej skupiny výrazne líšili.
Druhá skupina mala vyššiu hladinu rozmanitých črevných mikróbov, čo súvisí aj s prefrontálnym kortexom, časťou mozgu, ktorá pomáha vytvárať a regulovať emócie.
Táto štúdia pomáha lepšie pochopiť prepojenie medzi mozgom a gastrointestinálnym traktom v ranom detstve, no o tejto súvislosti sa vie už dávno.
Existuje napríklad dôkaz, že psychologické faktory dokážu zhoršiť syndróm dráždivého čreva. Podľa Nasuha Malasa, M.D., je jedným z najčastejších prejavov psychologických problémov práve diskomfort v oblasti brucha a rôzne gastrointestinálne problémy.
„Gastrointestinálny trakt produkuje 95 % sérotonínu v našom tele. Ide o neurotransmiter, ktorý ovplyvňuje prejavy depresie a úzkosti,“ hovorí Malas, riaditeľ detskej psychiatrie v detskej nemocnici C.S. Mott v Ann Arbor, Michigane.
„Je známe aj to, že deti s chronickými ochoreniami tráviaceho traktu, ako napríklad syndróm dráždivého čreva alebo celiakia, trpia oveľa častejšie depresiami, úzkosťami a hrozí im riziko vysokého stresu a horšej kvality života.“
„Psychologická trauma dokáže zmeniť uvoľňovanie niektorých hormónov v našom tele ako kortizol, ktoré ovplyvňujú určité druhy baktérií žijúcich v črevách,“ vysvetľuje Marc Milstein, Ph.D., biochemik z Los Angeles, ktorý sa špecializuje na prepojenie mozgu a čriev.
„Baktérie, ktorým sa darí v črevách za vysokej koncentrácie kortizolu, sú zrejme tie druhy baktérií, ktoré vysielajú mozgu signály o zvýšenej hladine stresu a úzkosti.“
To má za následok začarovaný kruh, kedy stres a trauma vedú k ešte väčšiemu stresu a silnejšej traume práve následkom prepojenia mozgu a čriev.
Odborníci sa zhodujú, že štúdia Kolumbijskej univerzity je len špičkou ľadovca v našom chápaní a poznaní toho, ako dokážu naše zážitky z detstva ovplyvniť zdravie z dlhodobého hľadiska.
Táto informácia však môže posunúť vyhliadky lekárov. „Táto štúdia má obrovský dopad na to, ako liečiť choroby,“ hovorí pediatrická neurologička Maya Shetreat, M.D.
„Myslím, že následkom tejto štúdie sa budú lekári viac snažiť vyliečiť detské traumy ako koreň príčiny fyzických chorôb a prestanú sa spoliehať na lieky, ktoré len maskujú symptómy.“
Zdroj: parents.com, Spracoval: Skvelyrodic.sk
Pridaj komentár