Rozmýšľali ste už vôbec niekedy nad tým, ako zabrániť tomu, aby celý deň nešiel dole kopcom ešte skôr, než sa začal?
Spomínala som, že jedným z prvých krokov pri zvládaní hnevu alebo kriku, je poznanie spúšťačov hnevu u seba – tento týždeň som našla niečo iné, čo mi celkom pomohlo, aby som nekričala.
Uvedomenie si vlastných myšlienok
Môže to vyznieť hlúpo, alebo príliš jednoducho, ale chcem sa o to podeliť a zistiť, či to pomôže aj vám.
Uvedomila som si, že potrebujem počúvať, čo mi hlava opakovane hovorí.
Myslím tým toto – v stredu sme práve odchádzali z knižnice. Poobzerala som sa okolo seba a nemohla som nájsť svojho 10-ročného syna. Ruky som mala plné kníh, ďalších dvoch hladných detí a skutočne som sa obávala, že zmizol.
Vtedy som si uvedomila, čo som si stále opakovala v hlave. Pripravovala som si vystrašený krik, ktorý by som spustila, keď ho nájdem.
Už som si plánovala, ako to pôjde: „James, kde si?! Poďme! Je čas ísť, ty ne…bla, bla, bla…„
Keď som si uvedomila, že plánujem kričať, zastavilo ma to. Rozmýšľala som, „Nechcem stráviť popoludnie plné napätia.“
Necítila som sa práve pokojne, ale dostatočne pokojne na to, aby som vedela urobiť prestávku vo svojom negatívnom myslení.
Náhle môj syn vyšiel spoza police s knihami.
Keďže som bola kľudná, ozval sa prvý, „Ach, tak tu si, mama, hľadal som ťa!“
Nechali sme za sebou všetky naše duševné monštrá nedotknuté a keďže som zostala kľudná, v aute som bola schopná milo povedať:
„Hej, nabudúce, keď sa budeme hľadať, prosím, nechoď sa pozerať na ryby“.
Túto žiadosť zaregistroval a vzal si ju k srdcu, pretože v danej chvíli nebol v obrannej pozícii.
Záver
Takže, toto je ono. Moje jednoduché a možno užitočné uvedomenie si skutočnosti, že ak si všimnem plánované kričanie, môže byť lepšie prerušiť tieto myšlienky.
Stávame sa tým, čo si opakujeme. Niekedy skutočne pomáha používať láskavý hlas, dokonca aj vtedy, ak to máme len predstierať.
Čo si myslíte? Uvedomujete si vôbec, že si nacvičujete kričanie? Máte nejaké tipy, ako to zastaviť skôr, než vám to vyjde z úst?
Určite vyskúšam 🙂 Už dnes!!!
Moje dieťa ma tendenciu stále niečo v obchodoch objavovať a tak keď sme na nákupoch tak ho zamestnávam tým že potrebujem buď oblečenie alebo potraviny a poviem nech to donesie a nech si zapamätá kde som aby ma nehľadal a zatiaľ to funguje tak že on si prezrie co ho zaujíma a ja viem že aj prinesie co mu poviem a nákup zvládam bez stresu kriku a hľadania sa po obchode.