Akoby samotná kyberšinaka nebola dosť skľučujúca, nová štúdia upozorňuje na zvláštny trend medzi mladistvými – deti začínajú na internete anonymne posielať výhražné a boľavé odkazy samy sebe.
Odborníci sa obávajú, že takéto digitálne sebapoškodzovanie (ako aj bežné sebapoškodzovanie) môže byť predzvesťou blížiacej sa samovraždy.
Čo zistili štúdie
Prvá štúdia svojho druhu sledovala skupinu vyše 5600 amerických žiakov základných a stredných škôl, ktorých sa pýtala na skúsenosti so sebakyberšikanovaním. Deti v tejto skupine mali od 12 do 17 rokov. 6 % opýtaných detí priznalo, že sebakyberšikanovanie vyskúšali.
Sebakyberšikana sa najčastejšie vyskytovala u detí, ktoré boli v minulosti obeťou kyberšikany alebo bežnej šikany.
„Digitálnu sebakyberšikanu chápeme ako anonymné postovanie, odosielanie alebo akékoľvek iné zdieľanie ubližujúceho obsahu o sebe samom,“ hovorí vedúci autor štúdie Sameer Hinduja.
„Sebakyberšikana nie je príznačná len pre nejaké konkrétne online prostredie. Môže ísť o sms správy, e-mailovú komunikáciu, online hry, webové fóra, virtuálne prostredie či akýkoľvek iný online priestor.“
Hinduja dodáva, že so sebakyberšikanou má skúsenosti niečo vyše 7 % chlapcov a 5 % dievčat.
Hoci tieto percentá nereprezentujú práve vysoké čísla, pokiaľ si to prepočítame na celkové množstvo tínedžerov, pochopíme, že z toho vyplýva seriózny problém.
Vzorka účastníkov štúdie bola rovnomerne rozdelená na chlapcov a dievčatá. Takmer 350 tínedžerov uviedlo, že o sebe na internete anonymne prezradili nejaké negatíva a nepekné informácie.
Prevažne išlo o chlapcov, vek nezohrával významnú úlohu.
Žiaci, ktorí sa identifikovali ako homosexuálne orientovaní, šikanovali sami seba online priemerne 3-krát viac.
Viac ako polovica z tých, ktorí priznali sebakyberšikanovanie, uviedla, že to urobili iba jeden raz. Takmer polovica z sebakyberšikanujúcich detí sa pokúsila svoje správanie vysvetliť a ospravedlniť.
Príčiny sebašikany
Väčšina z nich uvádzala ako dôvod nenávisť voči sebe samému, snahu o získanie pozornosti, depresívne a samovražedné stavy, túžbu javiť sa ako obeť, aby mohli ospravedlniť fakt, že sami šikanovali druhých, snahu pôsobiť zábavne či vystreliť si zo seba. Niektoré deti uvádzali ako dôvod aj nudu.
40% uviedlo, že boli v škole nejakým spôsobom šikanovaní. Takmer 17 % bolo predtým obeťou kyberšikany. Oba tieto faktory prispeli k prevádzaniu sebakyberšikany. Štúdia zistila, že u obetí kyberšikany je až 12-krát vyššia náklonnosť uchýliť sa k sebakyberšikanovaniu.
Podobne na tom boli aj deti, ktoré v minulosti užili nelegálne látky, niečo ukradli, niekoho fyzicky napadli, trpeli prejavmi depresie, alebo si nejakým spôsobom ubližovali (offline, t. j. spôsobovali si rezné rany, škrabance, pohryzenia, odreniny…).
Rodičia aj učitelia by sa mali o tomto fenoméne s deťmi rozprávať, aby im ho pomohli pochopiť a porozumieť, z čoho plynie. A v prípade potreby dokázali podať spolužiakovi s takýmto problémom pomocnú ruku.
„Chcem apelovať na rodičov a dospelých, aby deti v živote povzbudzovali a dali im vedieť, že sú tu vždy pre nich, ochotní a pripravení vypočuť ich bez toho, aby ich kritizovali či odsudzovali,“ vyjadril sa Hinduja.
Zároveň dodáva, že musíme byť pripravení ponúknuť im náhradné riešenia ich emocionálnych problémov.
Sarah Feuerbacherová, riaditeľka kliniky Poradenského centra pre rodinu na Southern Methodist University v Plano, Texas, sa domnieva, že sebapoškodzovanie vyplýva z nedostatku moci a kontroly (zvyčajne nad inou osobou alebo sociálnym prostredím či situáciou).
Feuerbacherová sa na štúdii nijako nezúčastnila.
„Dieťa, ktoré trpí, je zvyčajne presvedčené, že v jeho živote sa nenachádza človek, ktorému by mohlo dôverovať a zveriť sa mu so svojimi problémami,“ hovorí Feuerbacherová.
„Internet sa tak v jeho očiach stáva vábivým miestom pre vyliatie svojej bolesti, pričom tu môže uplatňovať svoju moc a riadiť obsah výpovedí, dúfajúc, že niekto zachytí jeho volanie o pomoc.“
Záver
Podľa Feuerbacherovej môžu rodičia deťom najlepšie pomôcť tak, že ich naučia rozpoznávať znaky depresie u mladistvých.
Rodičia by mali kontrolovať a dohliadať na správanie svojich detí online a podporovať vzájomný rešpekt a otvorenú komunikáciu.
Zdroj: consumer.healthday.com, Spracoval: Skvelyrodic.sk
Pridaj komentár