Drahá mama, s arašidovým maslom roztretým na tvojich ramenách, vlasmi v cope a s riadom, nakopeným v kuchynskom dreze… Vidím ťa. A chcem, aby si vedela, že my ostatní bojujeme rovnako ako ty.
Rozumiem, že niekedy sa cítiš tak, akoby si ako matka zlyhala. Je ľahké cítiť sa takto, keď otvoríš Facebook a vidíš dokonalé malé rodinky.
Potom v zúfalstve prepneš na Pinterest, kde nejaká mama so svojimi deťmi vytvorila toto úžasné umelecké dielo, zatiaľ čo varila a posielala sladké textové správy svojmu manželovi.
V skutočnosti, keby ste poznali pravdu skrývajúcu sa za obrázkami zdieľanými sociálnych sieťach, uvideli by ste špinavé riady v kuchynskom dreze.
Myslím si, že je správne predpokladať, že väčšina z vás by povedala, že rodičovstvo je najťažšou prácou, ktorú ste kedy robili. Je to 24 hodín denne, 7 dní v týždni, žiadne sviatky, „dievča na všetko“ práca. Predpokladám však tiež, že to máte radi.
Milujete to natoľko, že to chcete robiť dobre. Preto sa tak tvrdo snažíte, aby ste dobre vychovali svoje deti.
Čo ale nemusíte vedieť, je to, že existuje niekoľko tzv. „rodičovských „trikov“, ktoré v skutočnosti sabotujú vaše výchovné úsilie.
A ak vám to nevadí, rada by som sa s vami o ne pokorne podelila. Len tak, medzi štyrmi očami. Dve mamy so škvrnami po arašidovom masle, konskými chvostami a kuchynskými drezmi plnými riadov.
Tu sú spomínané 4 výchovné triky rodičov, ktoré v skutočnosti nefungujú:
1. Počítať do troch
Poznám desiatky rodičov, ktorí používali starú hrozbu „nenúť ma počítať do troch“. Môžem vám však dôverne povedať, že to nefunguje.
Tu je tajomstvo: Počítaním dosiahnete iba jeden cieľ. Trénujete deti, aby nesledovali, keď ich prvýkrát požiadate, aby niečo urobili. Zbystria iba vtedy, keď dôjdete k číslu 3.
Čo funguje?
Skúste dieťaťu pripomenúť, že od neho očakávate, aby vás počúvalo okamžite a požadujete reakciu. V mojom dome je touto reakciou „Áno, Mama“.
Nezáleží na tom, akú reakciu žiadate. To, na čom záleží je, že dostanete verbálny súhlas na to, že dieťa niečo urobí.
Potom, ak dieťa nepočúva hneď, je tu príležitosť na to, aby ste im to pripomenuli tým, že poviete „Prepáč, aká bola tvoja odpoveď?“ alebo niečo tomu podobné.
2. Výber z príliš mnohých možností, príliš skoro
Vieš, o čom hovorím. „Chceš modrý pohár alebo zelený pohár?“ „Chcel by si na raňajky ovsené vločky, palacinky alebo vajcia?“
Tieto otázky a ich proťajšky môžu fungovať proti každému rozumnému rodičovskému úsiliu, ktoré učiníte. Nie som úplne proti kráse, ktorú ponúka výber, len si musíme byť vedomí nebezpečenstva, ktoré prináša.
Aké nebezpečenstvo to je, opýtate sa?
Nárok. Och, áno, to špinavé slovo na „N“. Nemyslím si, že som vôbec niekedy stretla rodiča, ktorý chcel, aby sa jeho dieťa cítilo na niečo „oprávnené“. Dieťa, ktoré si myslí, že má na niečo „nárok“. Takže ja len predpokladám, že to nechcete ani vy.
Keď ponúkame príliš veľa možností, z ktorých je na výber a robíme to príliš skoro, vytvárame dieťa, ktoré výber potom nezvládne. A vy tak, ako aj ja, vieme, čo bude nasledovať: z-á-c-h-v-a-t h-n-e-v-u.
Ako rodičia sme získali privilégium pomôcť im s voľbami, ktoré prináša život.
Najlepšie to môžeme urobiť tým, že z času na čas ponúkneme len jednu možnosť. Tým sa uistíme, že dieťa vie prijať niečo, čo mu nie je po vôli. A to prv, než je pridaná iná možnosť.
3. Úplatky
Vypočujte si teraz toto: Úplatok je niečo, čo ponúknete svojmu dieťaťu v snahe dosiahnuť, aby urobilo niečo, o čo ste ho požiadali, aby urobilo. A zdá sa, že to funguje, minimálne v krátkodobom horizonte.
Poviete Marekovi, že ak bude „dobrý“ v obchode, môže mať koláč, keď sa výlet skončí.
A tu je ten problém s úplatkom: Naučíte dieťa na to, že poslušnosť nie je potrebná, pokiaľ mama nevytiahne sladkosť alebo iný darček. Nabudúce, keď pôjdete do obchodu, urobíte lepšie, keď už budete mať ten koláč pripravený. Inak od svojho dieťaťa nedosiahnete žiadnu spoluprácu.
Chcem poznamenať, že odmena je niečo iné. Existuje medzi tým jemná čiara, to áno. Ale je v tom rozdiel. Odmena je niečo, čo bude ponúknuté za dobre vykonanú prácu.
Vy to ponúknete až PO ukončení práce, a nie tak, že mu pred nosom hompáľate visiaci koláč, aby ste zamedzili istý druh nevhodného správania.
Dáva vám to zmysel?
4. Voľnosť pre všetkých
Toto zasa nedáva zmysel. Deti chcú mať voľnosť v tom, že budú robiť to, čo si želajú? Tak prečo je to potom tak, že keď majú slobodu robiť si, čo chcú podľa vlastného uváženia, my hovoríme o masovej deštrukcii?
V tomto musím byť úprimná. Takmer vždy, keď zistím, že som naštvaná alebo nahnevaná kvôli chovaniu v nejakej situácii, je to preto, lebo som nedala jasné pokyny alebo nestanovila hranice pre danú udalosť, prípadne nelimitovala čas.
Deti túžia po štruktúre. Naše dni sú menej neposlušné, keď tú štruktúru poskytneme. Poznamenajte si, prosím, že ja nenaznačujem, že potrebujeme zaviesť mikro-manažment.
Jednoducho, musíme stanoviť rámec, ktorý každému pomôže lepšie si zariadiť svoj deň.
Pridaj komentár