Nie som samozrejme žiadnym expertom. Ako rodič som však vychovávala dosť dlho na to, aby som mala nejaký odstup, retrospektíve myslenie, následné myšlienky a iné slová, ktoré sa hodia po tom, keď zistíte, že ste niečo spackali.
Som presvedčená, že nie je nikde stanovené, aby sme si rodičovstvo robili ťažším, ako je naozaj je.
Ja som ale zistila, že keď som prekročila hranicu, alebo nadmerne kompenzovala (i keď z čistej lásky a obáv), často som okradla samu seba (a moje deti) o dôležité životné lekcie.
Tu je 7 spôsobov, ktoré robia rodičovstvo ťažším, než v skutočnosti je:
1. Spôsobujem viac problémov, keď sa snažím vyriešiť tie ich
Neznášam sa pozerať na to, keď sú moje deti rozrušené. Ale život môže byť znervózňujúci. Musíme zažiť smútok, aby sme spoznali skutočnú radosť.
Musíme prejsť sklamaním, aby sme spoznali úspech. Moje deti zažili nejaké sklamania v priateľstvách a ja som sa snažila zakročiť a pomôcť (je to známe tiež ako zhoršovanie vecí).
Ale keď som ustúpila a nechala ich, aby na to prišli sami, všetci sme boli ohromení tým, čo urobil Boh pre to, aby obnovil vzťahy a prehĺbil priateľstvá.
2. Priznať, keď sa mýlim bude mať dlhotrvajúci účinok
Očakávam, že sa moje deti budú ospravedlňovať. Zisťujem však, že mi to spôsobuje ťažkosti. Druhú noc som stála v kuchyni v napätí s jedným zo svojich detí a vedela som, že som sa mýlila rovnako, ako aj on.
Nič neuvoľňuje situáciu tak, ako keď poviete „Ja ľutujem“.
A niekedy musíme byť prvými, ktorí to povedia. Akonáhle tieto slová vyšli z mojich úst, napätie zmizlo a my sme boli schopní porozprávať sa o probléme.
3. Spôsobujem chaos, keď z malých vecí urobím veľký problém
Stratila som rozum kvôli neporiadku v izbách a dlážkam pokrytým hračkami. A ľutujem to. To neznamená, že naučiť svoje deti, aby po sebe poupratovali nie je dôležité a nevyhnutné – to je dôležité, aj nevyhnutné.
Ale keď kvôli tomu budeme mať doma permanentné bojisko, urobíme viac škody než dobra.
Nechajme malé veci malými, a tak sa môžeme sústrediť na to, na čom naozaj záleží: budovať hlbokú lásku v ich srdciach k sebe aj ostatným.
4. Keď budeme svoje deti kritizovať, nezmeníme ich. Ubližuje im to
Pozorovala som, ako sa tváre mojich detí rozpadali, keď som vyslovila kruté slová ohľadne ich oblečenia, alebo izieb, alebo čohokoľvek iného. Dala by som čokoľvek za to, aby som to mohla vziať späť.
Často strácame pôdu pod nohami vďaka tónu, ktorým hovoríme a tomu, aké slová použijeme. Naše slová môžu znamenať život alebo smrť.
Učím sa, že je lepšie nepovedať nič, než povedať niečo, čo zraňuje.
5. Keď ich nenechám pomýliť sa, pomýlim ich ja
Mojím prvým inštinktom je ochraňovať svoje deti pred chybami. Som však dôkazom toho, že Boh nás učí našimi chybami tak, ako to robí aj s našimi úspechmi.
Niekedy nechať deti, aby ich bombardovali školské úlohy, alebo aby prišli o vreckové, lebo neurobili to, o čo ste ich požiadali, je v skutočnosti darom, ktorý im dávame.
6. Porovnávanie svojich detí s inými im odoberie chuť zmeniť sa
Nie tak dávno som sa previnila a ublížila som im práve tým, že som ich porovnávala. V každej rodine je chaos – dokonca aj v tých, ktoré zbožňujeme, hlavne v tých.
Všetci máme problémy a čelíme ťažkostiam. A ja by som nevymenila svoje deti za nikoho iného. Ak však porovnávame, je to presne tá správa, ktorú vysielame svojim deťom.
7. Počúvanie je všetko
Som presvedčená, že hovoríme príliš veľa. Keď v tichosti čakám (a netlačím, nepodpichujem, ani nekorením otázkami), moje deti hovoria (hlavne moje staršie), život nie je monológ, kde si vezmeme monopol na konverzáciu, preberáme mikrofón.
Vždy ma prekvapia a ohromia názory mojich detí a ich poznanie a priznania, ktoré hovoria, keď som v tichosti.
Záver
Žiadam Boha, aby zo mňa urobil lepšieho poslucháča. Pretože si myslím, že to zo mňa urobí aj lepšieho rodiča.
Nuž áno, rodičovstvo je ťažké. Ale naše deti sa javia byť veľmi dobrými učiteľmi.
Pridaj komentár