Pretieram si unavené oči a načahujem sa za šálkou s nápisom „Najlepšia mama na svete“. Káva je už úplne studená.
V momente sa snažím zabrániť môjmu mladšiemu synovi, aby si vzal z drezu nožík a na staršieho kričím, nech prestane skákať po sedačke.
Navzdory nápisu na šálke sa ako najlepšia mama necítim ani náhodou. Možno som na seba príliš prísna, no v poslednej dobe mám pocit, že ťahám za kratší koniec.
Obe deti prechádzajú cez nejaké divoké „fázy“ a ja prežívam peklo. Pýtate sa prečo? Pretože výchova batoliat je nesmierne vyčerpávajúca…
Vážne, toto nie je len obyčajná únava. Som vyčerpaná – emocionálne, duševne aj fyzicky.
Hneď ako som sa vycikala na ten „prúžok“ a objavili sa dve paličky, bolo mi jasné, že to nebude žiadna zábava. Veď medzi nimi bol rozdiel len 18 mesiacov!
Popred oči sa mi prehrali všetky tie nadchádzajúce hrôzy: 2x toľko plienok, 2x toľko výbuchov zlosti, 2x prerezávanie zubov, 2x toľko zápasov, jednoducho dvojitý chaos.
Na začiatku to bolo ťažké. Ale teraz je to ešte ťažšie. Asi si viete predstaviť, že sa od rána do večera nezastavím. A nemýlite sa.
Keď bol môj druhorodený ešte len bábätko, materstvo som si skutočne užívala. Prespal 95 % času a ešte sa veľmi nehýbal.
Áno, pravdaže, musela som ho niekoľkokrát denne kŕmiť… a môj starší syn prechádzal veľkou premenou na „staršieho brata“. No keď to celé hodnotím spätne, bola to „brnkačka“. Ach, aká som bola naivná!
Teraz majú moji chlapci 2,5 roka a 1 rok. A ja som hotová. Nedramatizujem. Už vám dieťa niekedy omaľovalo „kakaom“ izbičku počas obedného spánku?
Zhrnula som do pár bodov dôvody, prečo si myslím, že mať deti takto za sebou je nesmierne ťažké.
1. Začínajú sa navzájom mlátiť
Myslela som si, že od tohto budem mať ešte pár rokov pokoj. Ale nie. Ten starší si na mladšom skúša rôzne chvaty a ubližuje mu. Neustále riešim ich bitky. A nielen tie fyzické – o všetko sa hádajú.
Kto má lepšiu hračku, šálku (a to sú obe modré!), jedlo (obaja majú jahody!)… Mám pocit, že 98 % dňa sa ich od seba snažím odtrhnúť.
2. Jeden z nich VŽDY hundre ako stará baba
Jediný čas, kedy sú obaja moji synovia naraz spokojní, je keď jedia alebo spia.
3. Jeden z nich je VŽDY hore
NIKDY NESPIA V ROVNAKOM ČASE. Ešte sa mi NIKDY nestalo, že by cez deň spali naraz. NIKDY. A v noci je to tiež nič moc – starší spí s nami a neustále sa prevaľuje a mrví.
4. Stále prechádzajú nejakým „obdobím“
Jeden z nich VŽDY prechádza nejakou „fázou“, ktorá ostatným nesmierne sťažuje život. A ako som už spomínala vyššie, jeden z nich je vždy mrzutý.
5. Vyliezť s nimi z domu je ako ísť na maratón
Keby som s nimi mohla ostať doma celý týždeň (bez toho, že by som ohrozila moje alebo ich mentálne zdravie), určite by som to urobila.
Celý ten proces okolo našich vychádzok je neuveriteľne skľučujúci. Keď sa už teda s nimi niekam chystám, tak chcem, aby to stálo za to.
6. Nakupovanie je nočná mora
Snáď si ani neviem predstaviť väčšiu hrôzu, ako je nakupovanie potravín s dvoma malými deťmi… Môžem k tomu dodať len toľko, že to z duše neznášam…
7. Kopírujú jeden druhého
Bohužiaľ, je to tak. Ak jeden z nich spustí vreskot, je takmer zaručené, že druhý na seba tiež nenechá dlho čakať. Ten menší je povestný tým, že je veľký „empat“, takže sa vždy rád pridá.
No a najhoršie je, keď sme všetci v aute a spustia obaja naraz.
Uviedla som aspoň zopár (z mnohých) dôvodov, prečo je vychovávanie dvoch malých detí v podobnom veku veľmi náročné!
Spoznávate tie situácie? Nezabúdajte – sme v tomto boji spolu!
Ja mam dvoch chlapcov rozdiel 17 mesiacov. Na zaciatku to bolo velmi narocne ale nemenila by som. Su uzasní partaci a rozumeju si pretoze su rovesnici a maju spolocne zaujmy. Drzia spolu.
Ked ideme na dovcu tak nemam problem vybrat, lebo nie je medzi nimi velky rozdiel na rozdiel od nasich priatelov, ktorí maju 7,5 rocny rozdiel a musia vyberat aby aj pre maleho a aj starsiu tam boli aktivity, co nie je niekedy lahke.
Ja mám v priebehu 4 rokov 3 chlapcov 😁 a to medzi tými dvoma mladšími je len 11mesacny rozdiel 😁 keď sa ten najmladší narodil ten stredný ešte vstával na mlieko 2x no proste psycho takže sme sa s manželom pekne podelili jeden spával s jedným v jednej spálni a jeden s druhým v druhej spálni a náš najstarší už chvalabohu spával sám v svojej izbicke😁. Aj kojit som chcel ale ozvala sa naša stará známa alergia na laktózu a bolo vymaľované 😢 začali neskutočne koliky ale dali sme umelé mlieko a upravilo sa to. Takže som bola rada že už konečne spíme bez neskutocnych kŕčov a vrieskania ktoré som si zažila 3x (všetci traja chlapci to tak mali)neprajem túto skúsenosť nikomu keď neviete pomôcť svojmu bábätku ale ustáli sme to. Bolo to veľmi náročné obdobie a ešte aj je ale tých mojich chalanov by som nevymenila za nič na svete. Ale už sa pekne pohraju aj všetci traja čo som si myslela že snáď nebude ani možné 😁 ale občas to je riadny cirkus. Som rada že bývame na prizemi lebo inak si neviem predstaviť tých chudakov čo by bývali pod nami😂….keď niekam prídeme sme ako atrakcia máme surodenecky kočík a tu na Slovensku je to ešte málo vydaný jav 😁. Väčšina ľudí sa za nami otáča 😁 a pýta sa a to sú dvojičky ja vždy s úsmevom povie jasné len s 11 mesačným rozdielom 😊 no čo im má človek na to povedať?… Teraz bude mať 9.4. najmladší rok poviem vám že tých necelých 365dni ubehlo tak neskutočne rýchlo že som sa ani nenazdala a už ten škriatok behá ale vám poviem moje nervy, psychické zdravie a telesná kondícia mi dala zabrať ale stálo to za to sú z tých našich chalanov riadne sidielka ale sú z nich mojkacikovia a lubime ich.
S pozdravom mama Veronika chlapcov 4roky a 4 mesiace, 1 rok a 11 mesiacov a takmer 1 rok 😍😘