Čo by mali vedieť všetci rodičia o rozvoji dieťaťa

Ako psychológ pre rozvoj dieťaťa, dlho predtým, ako som sa vôbec stala rodičom, mala som niekoľko nápadov, ako by som chcela vychovávať dieťa.

Avšak vedomosti, na ktoré som sa najviac spoliehala ako nový rodič ma prekvapili – nebolo to len o grafoch,  o očakávaných vývojových míľnikoch, alebo o výskume úspešného rozvoja.

Bolo to o niekoľkých základných princípoch rozvoja, ktoré mi pomohli uvoľniť sa v mojej úlohe rodiča.

Príručka rodiča na pochopenie kojeneckých míľnikov a rozvoja mozgu

Uvoľnilo ma to vedomie, že veci ako rozvoj nie sú pretekmi, je to individuálne a aj keď v rozvoji existujú citlivé miesta, zriedkakedy v tom platia nejaké termíny.

Umožnilo mi to dať si pohov a sledovať, ako sa môjmu dieťaťu odvíja jeho vlastný osobný a jedinečný vývoj bez toho, aby som porovnávala načasovanie každého kroku, každého slova, alebo každého „míľníka“.

Matka príroda má zabudované obdobia „Dobiehania“

Nový rodič sa môže ľahko zaseknúť v grafoch míľnikov – obávať sa, či jeho dieťa bude liezť vo svojich 7 mesiacoch alebo kráčať, keď dovŕši svojich 10 mesiacov.

Grafy míľnikov sú užitočné vtedy, keď sú deti v oblasti identifikácie problémov extrémne vzdialené od priemeru a je potrebné, aby sme včas zasahovali priamo na mieste.

Môže to však vzbudzovať zbytočné obavy. Ale o tom to je – matka príroda povoľuje pre určité rozvojové obdobia rastu dobiehanie.

Tu je niekoľko príkladov:

• Častokrát dieťa, ktoré preukazuje skorú verbálnu schopnosť, bude oneskorené v lezení a chôdzi. A naopak, skorý chodec môže byť neskorým hovoriacim – oni to však dobehnú a dokonca bez straty času.
• Dôkazy, pozorované na zvieracích modeloch preukazujú, že citlivá starostlivosť po narodení môže zvrátiť účinky stresového tehotenstva.
• Deti mladšie než dva roky často vstupujú do obdobia rýchleho rastu po prekonaní nejakej nemoci. Takže, kým rast môže byť potlačený počas ochorenia, telo to zas dobehne.

Toto je len niekoľko príkladov, avšak vývoj je plný jemných období rastu, ktoré sú rýchlejšie a umožňujú opravy.

Skutočnosť, že deti sa nachádzajú v stave neustálej zmeny a vývoja, je rozsiahlou súčasťou tejto životaschopnosti.

Vývoj nie je to isté ako pokrok

Toto je jedným z najviac nepochopených aspektov rozvoja.

Keby som vyučovala rozvoj vysokoškolským študentom, požiadala by som ich, aby hneď v prvý deň definovali čo to znamená „rozvoj“.

Súčasťou ich definícií by boli bezpochyby slová ako progres, pokrok a zlepšenie. Naproti tomu, regresia by nikdy nebola súčasťou ich definície.

Vývoj je progres, ale je to aj regresia

Sú to nárasty a poklesy zároveň, alebo zisky a straty. Keď premýšľate o rozvoji ako o komplexnom systéme zahŕňajúcom fyzické, kognitívne, emocionálne a sociálne systémy, môžete si začať predstavovať, ako to funguje.

S každou novou vecou, ktorú sa naučíte, vznikajú nové väzby v rámci systému, čo znamená reorganizáciu v rámci systému, vrátane určitých strát, ako aj ziskov.

Niekoľko príkladov regresie vo vývoji počas detstva:

• Nevyužité dráhy mozgu sa skracujú, využívané dráhy sa budujú. Strata mozgových dráh spôsobuje zvýšenie efektivity mozgu – preto regresia, alebo straty, sú práve také dôležité ako progres a zisky.
• Zmeny nervového systému a rýchly rast mozgu môžu zapríčiniť dočasné porušenie spánkových vzorcov, pretože systém sa reorganizuje (Ahoj kojenecké spánkové regresie!)
• Kojenecký plač prirodzene narastá v čase od narodenia do veku 6 týždňov. Nie je to niečo, čo by ste zvyčajne považovali za „pokrok“. Ale to je vývoj – ako sa vyvíja nervový systém kojenca, ten je stále viac v bdelom stave a pri vedomí, a tým je dieťa hlasnejšie a požaduje si viac pozornosti. O 6 týždňov deti začnú chápať, že od vás môžu závisieť, lebo ste reagovali na ich krik a celkové množstvo plaču a jeho intenzita začnú pomaly ustupovať.

Rozmýšľajte o tom takto – to nové drobné klbko radosti prejde niekoľkými rastovými výbuchmi, ktoré uvedú jeho systém do chaotického stavu. Časom sa reorganizuje a ustáli sa do obdobia stability – kým nenastane ďalší rastový výbuch.

Záver

Dúfajme, že keď viete o týchto veciach detského vývoja, pomôže vám to, aby ste boli na seba, ako nového rodiča, trochu mäkší. Mne to pomohlo. Míľniky sú surovým sprievodcom a vývoj je vysoko individuálny.

Môžete robiť chyby (a budete ich robiť, ja som ich robila tiež!) a navždy sa tým nezmení vývoj dieťaťa – existuje množstvo zabudovaných príležitostí na to, aby ste to urobili správne.

A keď to malé dieťatko začne plakať viac a spať menej, opýtajte sa seba, či by to mohla byť skôr normálna súčasť rastu.

Namiesto toho, aby ste počúvali ten malý hlas vo vašej hlave, ktorý hovorí, že ste nikdy nemali použiť cumlík, alebo ste ho mali použiť, alebo všetky tie ostatné malé veci, ktorých sa obávame.

Dieťa bude rásť a meniť sa. Cestou sa vyskytne mnoho prechodov, ktorým sa budete musieť vy aj dieťa prispôsobiť. To je však podstatou vývoja.