Keď mi brnkanú na nervy: 5 stratégií, ako brať správanie vášho dieťaťa menej osobne

Možno to bol nevinný komentár, čo vás nedávno vytočil, typu: „Ach, mama, smrdí ti z úst, nedýchaj na mňa!“

Alebo to bol výbuch zlosti či zabuchnutie dverí. Niektoré veci sa ťažko neberú osobne.

Robíte alebo hovoríte často niektoré z nasledovných vecí?

• Tak ma teraz hneváš, že až!
• Prečo mi to robíš?
• Nevidí, ako ma to zraňuje?!
• Nemôžem uveriť, že sa ku mne správa týmto spôsobom! Je tak nevďačný!

Ak sa vás to týka, potom ide o pomerne dobrú indikáciu, že správanie vášho dieťaťa beriete príliš osobne. Cítite sa zranená alebo nahnevaná.

Čoskoro sa ocitnete v boji o moc s vaším dieťaťom, prípadne mu poviete veci, ktoré ste mu nikdy povedať nechceli.

Ako zostať pokojní a nebrať si veci príliš osobne?

Po prvé – dajte si pauzu. Určite nie ste prvou osobou, ktorej dieťa lezie na nervy.

Dokázať rodiča vyhecovať totiž ukazuje deťom, že majú silu vás vyprovokovať. A moc je obrovský motivátor. Deti majú obrovskú schopnosť zistiť, aké tlačidlá tlačiť, aby u vás vyvolali reakciu.

Takže, čo s tým môžete urobiť? Tu 5 stratégií ako si nepripúšťať správanie vášho dieťaťa príliš osobne:

1)Pomáha si spomenúť, že správanie je o komunikácii

Deti sú mladé, nemajú vaše dlhoročné skúsenosti s frustráciou, strachom alebo hnevom.

Spravidla majú oveľa menej prostriedkov na zvládnutie týchto emócií, preto ich niekedy vyjadrujú nevhodným spôsobom.

2) Oboznámte sa so spúšťačmi hnevu

Aké činy, slová alebo vonkajšie okolnosti sa vám pravdepodobne rýchlo dostanú pod kožu?

Zistite, ktoré spúšťače hnevu to sú. Keď si ich budete vedomí, môžete podniknúť kroky na ich predchádzanie. Prípadne si plánovať, ako s nimi budete v budúcnosti zaobchádzať.

3) Dajte si pauzu

Existuje veľmi málo prejavov správania, ktoré si vyžadujú okamžité konanie.

Zastavte sa, zhlboka sa nadýchnite a počítajte do desať. Niekedy nemôžete opustiť izbu, aby ste boli chvíľu osamote. Pravdepodobne sa však môžete odvrátiť alebo aspoň zavrieť oči a zhlboka sa nadýchnuť.

Tu je dôležité poznamenať, že ak ste veľmi nahnevaní, je užitočné zastaviť sa a zdržať sa výbuchu hnevu. Prečkajte bezprostrednú búrku a pokračujte v riešení problémov či vyučovaní, keď budete pokojnejší.

Deti si nielen zapamätajú váš spôsob zvládnutia hnevu, ale budú tiež viac vnímavejšie k svojmu okoliu a druhým ľuďom.

4) Opýtajte sa sami seba: Čo teraz cítim? Odkiaľ vo mne to pochádza?

Keď si všimnete, že beriete správanie vášho dieťaťa príliš osobne, je skvelý čas stať sa na chvíľu detektívom.

Akého nervu sa dotkli? Kedy ste sa už predtým cítili podobne? Aký vlastný príbeh vám toto správanie alebo slová pripomínajú?

Pravdepodobne nemusíte na tieto otázky hneď vedieť odpovede. Ich skúmanie vám však pomôže pochopiť, prečo sa takto cítite a umožní lepšie pochopiť samých seba.

5) Zmeňte svoj vnútorný scenár

Keď vašou mysľou prebehne myšlienka: „Prečo mi to robí?“, skúste sa sami seba spýtať, že čo od vás vaše dieťa práve teraz potrebuje?

Vo svojej kniheConfident Rodents, Remarkable Children, Bonnie Harris vysvetľuje:

Aby sme ovplyvnili správanie nášho dieťaťa, jeho vnútorný stav musí byť najprv pochopený, potom prijatý a až následne riešený.

Deti, ktoré sa zlé správajú, sú stresované z dôvodu nenaplnenia nejakej ich potreby.

Keď premýšľame o tom, čo potrebujú, prestávame si ich správanie brať osobne. No a namiesto rozhnevaných rodičov sa z nás stavajú milujúci rodičia starajúci sa o potreby svojich detí.