Ani neviem, ako sa to stalo, ale ja a moji dospelí súrodenci sme sa ocitli každý v inom štáte.
Pred dvoma rokmi sme však uzavreli dohodu, že naše deti sa aj tak budú navzájom poznať, nech to stojí, čo to stojí.
Pri poslednom rodinnom stretnutí sme sa rozhodli, že hoci nás delia stovky kilometrov, budeme sa pravidelne navštevovať, aby sa naše deti navzájom spoznali a neboli ukrátené o zážitky so svojimi bratrancami a sesternicami.
Mala som to šťastie, že som vyrastala so svojimi bratrancami a sesternicami. Prespávala som u nich, oni u nás, hrávali sme sa spolu, stavali sme si u starkej bunkre, pevnosti, chodili sme spolu plávať na jazero, lovili sme ryby, hrávali sme sa karty.
Niektorí z nich sú rovnako starí ako ja, iní zas oveľa starší a zvykli na mňa dávať pozor. Ľúbim ich všetkých bez rozdielu.
Veľmi rada spomínam na rodinné stretnutia. Dospelí sa rozprávali a my sme sa spolu celé hodiny zabávali a vymýšľali rôzne hry, naháňali a šantili, až sme boli celí spotení.
Pamätám sa, ako sme dlho do noci vyvádzali, aj na to, ako sme trávili jeden u druhého celé prázdninové týždne. Rodičia nás navzájom rozmaznávali a tí vlastní k nám boli nejakí milosrdnejší.
Bratranci a sesternice sú ako súrodenci, akurát s nimi nebývate pod jednou strechou (čo môže mať aj veľa výhod). Poznajú vaše tajomstvá a vedia, aké to je, keď máte „ďalších rodičov“, ktorí sú takmer rovnakí ako tí vaši a na ktorých sa môžete plne spoľahnúť.
Zároveň sú však niečím iní a vám občas dobre padne môcť u nich prespať, zabaviť sa s nimi a nechať sa trochu rozmaznávať.
Je to podobné, ako keby váš najlepší kamarát mohol byť s vami na všetkých rodinných stretnutiach. Máte sa s kým nenápadne vytratiť, keď sa idú dospelí na smrť unaviť nekonečným rečnením.
Bratranci či sesternice sú vám často nielen podobní, ale majú aj rovnako zvláštny zmysel pre humor. Pri nich môžete byť vždy sami sebou bez toho, aby ste sa cítili nepríjemne alebo čudne.
Vedia, aké to je pochádzať z hlučnej rodiny ako je tá vaša. Smejú sa na každom vašom frku, pretože im naozaj pripadá veľmi smiešny.
Je nesmierne potešujúce stýkať sa s niekým, kto je vám taký podobný, no zároveň je od vás dostatočne odlišný na to, aby ste sa spolu dobre zabavili.
Môžete v nich nájsť svojho dôverníka, sestru, ktorú ste nikdy nemali či najlepšieho priateľa, ktorého ste vždy chceli mať.
Dovolím si tvrdiť, že bratranci a sesternice sú nevyhnutnou súčasťou šťastného života, pretože vás oduševnene ľúbia, pamätajú si vás ako dieťa a tešia sa na stretnutie s vami aj v dospelosti.
V kútiku duše ostávajú vašimi priateľmi naveky, nech už život prinesie do cesty čokoľvek. Teraz sama sledujem, ako tieto putá silnejú medzi mojimi deťmi a deťmi mojich súrodencov.
A hoci veľmi nerada podnikám dlhé cesty, keď vidím, ako sa deti tešia, ako si budujú nové spomienky a donekonečna spomínajú na tie staré, oveľa ľahšie zvládam ich neutíchajúce otázky typu Kedy tam už budeme???
Milujem svoje netere i synovcov tak veľmi, ako sa len dá milovať deti, ktoré nie sú vaše vlastné. Keď vidím, že moje deti ich milujú rovnako silno ako ja, je to pre mňa ten najkrajší dar.
Tieto nekonečne trvajúce výlety podnikám aj kvôli svojej dcére, ktorá odjakživa túžila po sestričke.
Myslím, že vzťah s jej sesternicou, ktorá je takmer rovnako stará ako ona, jej pomáha preklenúť tento nedostatok a vyplniť prázdny priestor v jej srdiečku. Som si istá, že tento vzťah vydrží po celý život.
Keď sa pozriem na môjho 8-ročného syna, vidím, ako sa nevie dočkať, kedy sa konečne bude môcť celý deň hrať so svojím bratrancom, ktorý je od neho len o pár mesiacov starší.
Milujú rovnaké počítačové hry, Lego, Hviezdne vojny a množstvo iných vecí, ktoré dokážu spolu zdieľať podobne zanietení chlapci v podobnom veku.
A pri pohľade do očí môjho najmladšieho vidím, ako sa teší, že bude so svojimi staršími bratrancami a sesternicami a bude súčasťou hry. Jedno z pravidiel totiž znie: Hráme sa všetci spolu a nikoho neodstrkávame.
Odvtedy, čo sme spolu žili na jednej ulici, už uplynulo veľa času. No dodnes si so svojimi bratrancami a sesternicami telefonujem, píšem, smskujem a hoci mám takmer 40 rokov, považujem ich za najlepších priateľov.
Niektorí z nich sú ľudia, ktorí mi v živote dodali najviac síl a povzbudenia.
Chcem, aby to aj moje deti zažívali tak ako ja. Možno od seba bývajú veľmi ďaleko, no budem sa usilovať, aby sa navzájom poznali a mali na seba množstvo spomienok, ktoré ich zomknú k sebe na celý život.
S mojimi súrodencami sme sa naposledy stretli takmer pred dvoma rokmi, no moje deti stále s nadšením spomínajú na tieto spoločne strávené chvíle.
Akoby to bolo iba včera, čo sme sa rozlúčili. Aj túto jar máme v pláne stretnúť sa a zaplávať si, zajazdiť na koňoch a dlho do noci hrať videohry.
Verím, že tento výlet v nich bude rezonovať aspoň tak dlho ako ten posledný, a že sa budú rovnako tešiť na ten ďalší.
Moji bratranci a sesternice boli pre mňa najväčším požehnaním, akého sa mi v živote dostalo. Urobím všetko preto, aby podobné požehnanie poznali aj moje deti.
Pridaj komentár