Grit je v súčasnosti veľmi veľkou témou v oblasti vzdelávania. Pre tých, ktorí nepoznajú túto myšlienku, točí sa to okolo úsilia a vytrvalosti a nie až tak okolo IQ a prirodzených schopností.
Väčšina grit dialógov sa sústreďuje na deti vo veku základnej a strednej školy. Ale čo takto bábätká a batoľatá?
Viem. Som s vami. Keď som rozmýšľal o učení bábätiek, alebo dokonca batoliat, o vytrvalosti, prevracal som očami. Ťažké.
Ak však niekto vie niečo o vytrvalosti, tak to sú práve batoľatá. Všetky tri z batoliat, ktoré som mal doma, ma vytrvalo nasledovali do toalety bez ohľadu na to, čo som urobil, aby som ich zastavil.
Je to veľmi zaujímavá téma.
Čo sa zistilo počas výskumov
Julia Leonard, PhD študentka Mozgových a kognitívnych vied na Massachusetts Institute of Technology nedávno realizovala štúdiu, kde „preukázala u 15-mesačných dojčiat jednu z dvoch vecí: experimentátor tvrdo pracuje na tom, aby dosiahol dva rozdielne ciele (dostať hračky z krabice a odmontovať kľúčenku z karabínky), alebo experimentátor, ktorý bez námahy dosiahol každý cieľ.“
Ukázalo sa, že u detí, ktoré sledovali, ako niekto predtým zápasil s danou úlohou, bolo dvakrát viac pravdepodobné, že sa bude pokúšať splniť úlohu a nevzdá sa.
Dvakrát vyššia pravdepodobnosť je veľmi významná, ľudia. Je to ako zdvojnásobenie svojich peňazí.
Čo to hovorí nám rodičom?
Nuž, pre mňa ako otca to hovorí veľa vecí. Jednou je to, že moje deti stále sledujú svet okolo nich.
Toto som už ale vedel. Mám tri deti (10, 8 a 3 ročné) a zdá sa, akoby stále pokukovali z nejakého kúta sledujúc ma, ako robím čokoľvek. Od toho, ako sa pozerám na svoj telefón (radi strkajú nos do tejto činnosti), až po opravu blbostí okolo domu.
Predpokladal som, že sa učia z môjho príkladu. Myslím, že všetci rodičia to predpokladajú.
Ale nemyslím si, že som plne docenil, ako veľmi sa učili z toho, ako ma sledovali, kým som nečítal tento článok. A nejakým spôsobom si myslím, že to u nich znižuje napätie.
Podľa tejto štúdie je v poriadku, aby moje deti videli, keď s niečím bojujem. V skutočnosti sa veľa naučia o vytrvalosti.
Napríklad, pred niekoľkými mesiacmi som sa snažil opraviť náš kúpeľňový drez. Nešlo to dobre. Trvalo mi to niekoľko hodín. Pozrel som asi tucet videí na YouTube o tom, ako to robia iní ľudia. Krok za krokom, ako by to bola najľahšia vec na svete. Z mojich úst lietalo toľko nadávok, že moja manželka radšej odišla s deťmi do parku.
I keď moje deti vedeli, čo robím, v skutočnosti mi nepomohli. Vedeli ale na čom pracujem a vedeli, že to je boj. (So všetkým tým krikom a mrmlaním, neexistoval spôsob, aby o tom neboli vedeli.)
Celý deň som sa cítil tak, akoby som úplne zlyhal. Avšak nakoniec, večer, drez fungoval.
Moje deti ma sledovali, ako som začal riešiť úlohu, ako som s ňou bojoval a pokračoval v práci, pokiaľ som to nedokončil. Áno, išiel som sa zblázniť. Iste, objavil som niekoľko nadávok. Ale videli, že napriek tomu všetkému som pracoval a vyriešil som problém.
Predpokladal som, že som urobil niečo zle, lebo som s tým tak zápasil, a že moje deti ma videli ako neschopného, ako taký typ Pata a Mata, ktorý nevie nič opraviť. Ale možno videli svojho otca čeliť úlohe a prebojovať sa ňou.
Úprimne, to je to, čo od nich chcem. Chcem, aby boli vytrvalí. Chcem, aby boli grit.
Myslím, že každý z nás to chce. A v súlade s touto štúdiou, už vo veku 15 mesiacov, naše deti absorbujú ako pracujeme, kedy sa vzdáme a zisťujú, ako sa snažiť.
Tak veľa z toho, čo robíme ako rodičia, sa usadí v deťoch ako dobrý príklad. A ja viem, že tí z vás, ktorí toto čítate, cítite už menej napätia.
Záver
Z druhej strany, Julia Leonard rozdáva určitú útechu hovoriac:
„Táto štúdia ukazuje, že rodičia nemusia robiť veci tak, aby to vyzeralo vždy ako niečo ľahké.
Nabudúce, keď budete zápasiť s otvorením tej konzervy s paradajkami, je úplne v poriadku, možno dokonca až prospešné, nechať vaše deti vidieť, že sa pri tom zapotíte.“
Takže nabudúce, keď budete preklínať a zápasiť s opravou bicykla svojich detí alebo dokončovať nejakú skromnú úlohu, nabudúce, keď budete mať červenú tvár a budete sa hanbiť, lebo veď to nemôže byť až také ťažké a otočíte sa, aby ste zbadali vaše deti, ako vás z boku v tichosti sledujú (všetci sme tam boli), necíťte sa príliš zle.
Nemusia vás v tichosti súdiť. V skutočnosti sa môžu učiť z vašej vytrvalosti.
Pridaj komentár